Popev „Diogenes, I have no time for Monkey business“, znie z rádia a príjemná melódia ma núti na chvíľu zastaviť sa a podumať, čo všetko chcel autor piesne, predpokladám, že skupiny Monkey Business, povedať. Prečo siahol do starogréckej mytológie a čo má táto dnešnému svetu povedať. Ide stále o bezúčelové, nezmyselné, ilegálne, neúčinné a „zmätočné“ konanie, či aj o morbídny vtip, úskok, nešľachetný čin, ktorý má s nami kruto otriasť?
„Bez práce nie sú koláče“, to vieme všetci. Kto to rešpektuje? Vari nie je ľahšie nedovoleným, neetickým spôsobom siahnuť po koláči toho druhého? Schmatnúť ho pre seba samého. Čo na tom, že sme súčasťou jedného celku a ten je tak hodnotný ako my sami? Je „Monkey business“ nepostihnuteľným riešením?!
Žena, ktorá si hovorí, že je mojou kamarátkou, sa mi chváli, že skupiny cestovnej kancelárie, ktorú som poslala do hotela, v ktorom pracovala, chodili opakovane ešte dlhé roky. Názov cestovky mi nebol známy, takže Monkey business ohrozil nielen moju, ale aj cestovnú kanceláriu môjho obchodného partnera v Nemecku, ktorej zmienená cestovka bola jej partnerom.
Počúvam, že taký „Monkey business“ sa deje dodnes. Ubytovacie zariadenia si žiarlivo musia strážiť svojich obchodných partnerov, teda aj „business“ s nimi, čo im samozrejme bráni rozvíjať vzájomnú spoluprácu v turistickom regióne, v ktorom podnikajú, či založením hotelových konzorcií (nezávislých vlastníkov) sa lepšie presadiť na domácom i zahraničných trhoch! Tým strácajú tí najlepší možnosť z národnej úrovne kooperovať s inými hotelovými konzorciami vo svete...
Veľká škoda – pre rozvoj a stabilizáciu výkonov v turizme, ale aj pre slovenské hospodárstvo.
Počúvam, že „Monkey business“ sa naďalej sebecky presadzuje aj v oblasti pracovných síl. Vraj je ľahšie siahnuť po pracovníkoch úspešných ubytovacích zariadení, ako si ich vychovať u seba doma. Osobne mám viacero skúseností z praxe v tejto oblasti, ale najviac ma nahnevalo, keď jeden z novodobých Diogenov zlanáril mladého programátora pracovať do Prahy so sľubom, že následne bude presunutý do Švajčiarska. Prešlo 20 rokov a Švajčiarsko sa nekonalo. Programátor, ešte ako študent, bol veľmi nadaný človek s veľkou perspektívou, pokiaľ by sa držal programovania v oblasti cestovného ruchu. Stál ma kopec času - učila som ho dokonale pochopiť a spolu so mnou analyzovať procesy v obchode so službami cestovného ruchu, vrátane centrálneho ubytovacieho systému na princípe FreeSale. Podotýkam, národného! Softwear, nazvaný InterRes, mohol poslúžiť pre budúce hotelové konzorciá. Naša práca bola zničená, no vydarený názov domény hneď niekto stopol – viď InterRes .com.
Veľká škoda – pre cestovný ruch na Slovensku. Veľká škoda pre vyspelý slovenský software, ktorých niet bez dokonalého pochopenia analýzy chystaného projektu...
Kategória, ktorej sa v posledných rokoch osobitne venujem, sú
„verejnoprospešné služby“ v turizme.
Ide o tie, ktoré sú financované zo štátnych prostriedkov, či z prostriedkov samospráv, či združených v rámci združení cestovného ruchu. Nad realitou žasnem, upozorňujem na problémy vedúce k úpadku, nie k rozvoju a stabilizácii výkonov podnikateľskej sféry v turizme. Doposiaľ zbytočne. Štát, ba ani samospráva, moje upozornenia nevníma, takže prečo by mal nejaký „Monkey business“ zaujímať bezpečnostné orgány, alebo aj NKÚ?
Na záver: platí zároveň aj starogrécke tvrdenie: fyzika + etika = logika? Alebo platí: Kto by dnes dodržiaval etické princípy? Aj v obchodovaní...
