„Ozvite sa z nového miesta“, odpovedala som na Lenkin e-mail so správou, že odchádza zo svojej pozície. Minulý piatok som doslova skamenela pri správe, že Lenka umrela. Pri pohľade cez okno zavadil môj zrak o nápis bistra „Beňovský“, kde sme pred časom pri šálke kávy hovorili o jej práci. Povedala mi, že združenie cestovného ruchu „Tatry“, ktoré viedla, bolo založené už v roku 1995 a napriek tomu jeho miesto v riadiacom systéme podľa zákona č. 91/2010 Z.z. o podpore cestovného ruchu nemá vzhľadom na svoje skúsenosti náležité miesto. S tým súvisí samozrejme aj financovanie. My, ľudia, sme už raz takí. Keď niečo ide, nezamýšľame sa nad tým, čo to ľudí, ktorí to dokázali, stojí. Ich osobnú námahu, ich zdravie, ich vytrvalosť a schopnosť vyrovnať sa s krízovými situáciami, aby dielo i práca, ktorá ich baví, udržali za každú cenu.
„Lenka, ozývam sa k Vám ja, lebo Vy už nemôžete. Verím, že tento krát si náš rozhovor vypočujú aj iní. Zodpovední. Za stav cestovného ruchu u nás „doma“, na Slovensku.“
Je to náhoda? Pred niekoľkými dňami som chytila do rúk odbornú brožúru Ministerstva hospodárstva SR, Sekcie cestovného ruchu z roku 1995: „Lokálne a regionálne združenia turizmu“. Práve na základe obsahu tejto brožúry vzniklo „združenie turizmu Tatry“. Vznikla na základe kooperačného programu Švajčiarsko –Slovensko pod vedením renomovaného švajčiarskeho experta v oblasti turizmu Prof.Dr. Claude Kaspara. Týkala sa pilotného programu zakladania lokálneho združenia turizmu (Žilina, Terchová, Zázrivá, Turčianske Teplice) prebiehajúcom začiatkom 90-tych rokov. Ja som vtedy bola zaujatá inými povinnosťami . Viedla som novo založenú incomingovú cestovnú kanceláriu. Keďže som vedela, že na pomoc štátu/regiónov sa nemôžem spoliehať, prevzala som aj ich úlohy v oblasti štátneho a regionálneho marketingu pod marketingovou značkou Destination Slovakia. Boli to úlohy navyše, ktoré zaťažujú obchodný subjekt nielen pracovne, ale aj finančne. Preto je nevyhnutné, aby štátna propagačná agentúra i regionálne združenia turizmu realizovali svoje informačné a propagačné úlohy na profesionálnej úrovni. Čo nie je vždy tak (z toho dôvodu držím cennú značku DestinationSlovakia.sk pre anglické pomenovanie turistických regiónov ako aj pre ich integráciu na republikovej úrovni).
Lenka, založeniu regionálneho združenia Tatry v roku 1995 nepredchádzalo založenie lokálnych združení, napr. v lokalite Štrbské Pleso, či Smokovce ai., teda nie „Podhorie“ , ale napr. Nová Lesná – priamo združené v regióne (podľa Regionálizácie CR). Takže pôvodné združenie Tatry vykonávalo tak úlohy lokálnych združení, tak regionálneho. Zjednocovanie, spájanie záujmov v združení vytvára „podnikateľskú platformu“ pre trhovo a cieľavedome orientovaný rozvoj turistickej lokality. Bez lokálnych združení nemôže existovať žiadne regionálne združenie! Oba plnia svoje špecifické úlohy.
Realizáciou zákona č. 91/2010 Z.z. o podpore cestovného ruchu sa žiaľ nevytvoril nový stabilný systém združení turizmu. Vzniknutá organizačná schéma je nefunkčná, opomenulo sa, že združenia turizmu ako združenia poskytovateľov služieb tvoria protiváhu k štátnym/samosprávnym štruktúram. Z obáv, že podnikatelia nebudú mať záujem o zakladanie združení, zákon delegoval nadmerný priestor pre samosprávu nižšieho stupňa (obce a mestá), čím vznikli združenia turizmu, ktoré majú pomerne ďaleko od tých švajčiarskych. Výsledkom je neprinášajú očakávaný efekt. Opakujem opäť hodnotenie jedného z významných hotelierov: „Ako to, že to tam (vo Švajčiarsku) funguje a u nás nie?“
Lenka, vieme, že vyššie uvedený zákon definoval „regionálne združenia“ ako nadstavbu združení turizmu na úrovni samosprávnych krajov! Toto je ďalšie nesprávne pochopenie situácie, pretože samosprávne kraje majú riadiace kompetencie, t.j. ich pracovníci nemajú čo realizovať produkty cestovného ruchu, ale majú riadiť oblasť ich financovania tak, že budú pre ich vypracovávanie vyhlasovať výzvy! Však kto by dokázal lepšie pripraviť „produkt“ pod názvom: „Pri nočnej oblohe v Poloninách nezaspíte“ ako samotní hvezdári. V spolupráci s lokálnym združením turizmu!
Lenka, tým, že zákon „stvoril“ ďalšiu neefektívnu nadstavbu ako sú regionálne združenia cestovného ruchu, len odobral nižšie postaveným financie, ktoré mali zostať v lokalite, či v regióne! Hoci sám zákon hovorí o „podpore cestovného ruchu“. Lenka, Vy sama viete, že na lokálnej úrovni je potrebné zabezpečiť súlad záujmov rôznych poskytovateľov služieb a ich integráciu do v rámci miestneho a regionálneho hospodárstva – od ubytovacích, cez stravovacie, do aktivít strediska zapojiť kultúru, športoviská, nákupné centrá, ba aj dozrieť na dostatočnú dopravnú kapacitu! Pritom poskytovať informácie a cez propagáciu podporiť atraktívnosť regiónu.
To obce či mestá nedokážu, pretože to ani nie je ich poslaním! O týchto veciach musia spoločne rozhodovať poskytovatelia služieb v regióne v rámci združenia turizmu, v prípade združení tatranské, v žiadnom prípade nie „Mesto Vysoké Tatry“! Lenka, viete, koľkokrát som sa rozčuľovala nad nákladnými propagačnými brožúrami uvedeného mestského úradu? Pod názvom „Mesto Vysoké Tatry“ ten, kto nevie, čo sa za tým názvom skrýva, nikto nikdy nepríde navštíviť hory Vysoké Tatry!
Dúfam, že sa už naďalej nečudujete, že názov „Tatry“ pre región Vysokých a Belianskych Tatier, vrátane časti územia Spiš, nie je vhodný názov pre región. Názov „Tatry“ treba rezervovať pre celé horstvo Tatier, t.j. aj poľskej časti, teda Euroregiónu Tatry! Aj v tejto problematike sme kedysi začali niečo tvoriť s pomocou Veľkej Británie (Britského kráľovstva) robiť. Dnes prvoradé dopravné spojenie medzi slovenskou a poľskou časťou Tatier je v katastrofálnom stave!
Pamätám sa ešte na časy, keď slovenskí majitelia ubytovacích zariadení chodili až na hranicu doslova sa trhať o prichádzajúce poľské autobusy plné turistov. V Bratislave sa v lodnom prístave sa sprievodcovia o skupiny turistov dokonca aj navzájom pobili!
Spomínam to preto, Lenka, že časy sa zmenili. Po Corona kríze prišla energetická kríza, pričom vojna na Ukrajine bolestne zasahuje aj do našich životov. Obdivovala som Vašu ochotu pomáhať utečencom z Ukrajiny a spolu s tým aj pomáhať ubytovacím zariadeniam, ktoré pre vojnu zostali prázdne.
V dôsledku krízy prázdne alebo poloprázdne hotely neprinášajú obci miestne poplatky za ubytovanie. Práve na týchto poplatkoch doslova visí aj hospodárenie združení turizmu! Lenka, v našej debate u Beňovského sme nedošli k tejto téme. Chápala som Vás, že v ťažkej situácii musíte nájsť východiská. Toto východisko však musí nájsť štát v spolupráci s krajskými samosprávami. Pretože združenie turizmu môže nanajvýš vykonávať obchodné činnosti, ktoré súvisia s predajom vlastných služieb (informačné sú poskytované zdarma)! Platí to aj pre ubytovacie zariadenia – ak nakúpia k svojim službám ďalšiu službu a zostavia z toho ucelenú ponuku – už podnikajú ako cestovné kancelárie (túto oblasť riadi Smernica EP a Rady EÚ č. 2015/2302 upravujúca voľný pohyb služieb, vrátane cestovného ruchu). Logicky povedané, združenia turizmu nesmú loviť v tom istom rybníku ako cestovné kancelárie či agentúry alebo rezervačné systémy v turizme! My si nemôžeme naďalej zakrývať oči, že Slovensku chýbajú silné obchodné spoločnosti pre oblasť incoming! Že ubytovacie zariadenia, predovšetkým mestské doposiaľ nezaložili nezávislé hotelové konzorciá s vlastnou rezervačnou centrálou pre ubytovanie a spoločnou marketingovou činnosťou! Hotely by sa týmto oveľa ľahšie presadili na zahraničnom či domácom trhu!
Lenka, pozerala som sa na Vašu ustaranú tvár... Štát, ktorý má záujem o podporu turizmu, mal by mať záujem o vytvorenie stabilného organizačného systému riadenia regionálneho rozvoja. K tomu patrí aj financovanie. Prídel vo výške 50% z inkasovaného miestneho poplatku od turistov nestačí. Vonkoncom nie v dobe kríz. Štát/samospráva jednoducho nemôže organizácie (a ich ľudí) založené zo zákona jednoducho nechať plávať.
Lenka, skúsenosti z mojej praxe ako aj znalosť odbornej pripravenosti ľudí mi hovorili, že máte pred sebou veľkú budúcnosť. Je preto ťažké myslieť na Vás ako na niekoho, kto bol a už žiaľ, nie je medzi nami. Duch Vašej práce tu zostal a bude viesť iných ďalej...
