Stredný stav vo švajčiarskom Graubündene si za posledných 20 rokov polepšil. Podľa záverov štúdie Zürcher Denkfabrik Avenir Suisse vzrástol počet domácností tvoriacich „stredný stav spoločnosti" zo 64 na 68%. Menej je aj chudobnejších (nižší stav alebo spodina), ktorí sa podieľajú 22% na celkovom počte domácností. V roku 1990 tento podiel dosahoval až 28%. Len 10% je skutočne bohatých (švajčiarsky priemer je 18%)! Ich počet vzrástol o 90-tych rokoch o 2%, kým po prelome tisícročia sa podiel bohatých stabilizoval a dosiahol počet 8628 domácností (údaj 2010).
Samozrejme, že existujú regionálne rozdiely, ba dokonca také, ktorých vývoj sa neočakával. V aglomeráciách Chur rástol počet bohatých rýchlejšie (+13%) ako v Oberengadine (východná časť kantónu, +10%). Kým v aglomerácii Chur sa chudobnejší podieľajú na celkovom počte domácností 13%, v Oberengadine až 23% (švajčiarsky priemer je 16%).
To znamená, že v aglomeráciách Chur je väčší podiel stredného stavu (71%) ako v Oberengadine (67%), pričom mimo centier rástol rýchlejšie a tak napríklad v meste Chur sa percentuálne podiely jednotlivých príjmových vrstiev za celých 20 rokov nezmenili.
Nie je prekvapením , že sa lepšie darilo rodinám v pohraničných oblastiach a v Porýní, kde dochádza v dôsledku živšieho pohybu osôb k živšej výmene tovaru, ale aj informácií. (Takýto vývoj je historický potvrdený.)
So svojimi obyvateľmi zarába aj štát. Mzdy v sledovanom období rástli rýchlejšie ako celkový hospodársky rast, takže každý rok napriek znižujúcemu sa daňovému zaťaženiu príjmy štátu od obyvateľstva rástli. Aj vďaka rozšíreniu možností zdaňovania a odvodov. Nemalý vplyv na celkovom raste príjmov má aj fakt, že počet vyšších miezd rástol rýchlejšie - v dôsledku zvyšovania vzdelania, ale aj vďaka prisťahovalectvu, ktorého značnú časť tvorí vysokokvalifikovaní odborníci.
Hoci rodinné príjmy sú základným ukazovateľom hodnotenia príslušnosti k danej príjmovej vrstve, štúdia hodnotila aj ďalšie faktory, a to úroveň vzdelania a bytovú situáciu (hlavne bytová situácia je napr. v Kanade dôležitým hodnotiacim kritériom - predpokladá sa, že domácnosť strednej vrstvy je vlastníkom bytu/domu, teda má vlastnú strechu nad hlavou). Podľa štúdie sa za príslušníka stredného stavu pokladali domácnosti s brutto príjmom 44 900 až 99 400 Frankov v prípade domácnosti s jedným členom, 67 300 až 149 100 Frankov v domácnosti s dvoma osobami, 94 200 až 208 700 v domácnosti so štyrmi osobami. Štúdia vychádzala až do roku 2000 zo štatistických údajov, po roku 2000 až 2010 závery vychádzali z prieskumov a údajov z trhu nehnuteľností.
