Stratégia švajčiarskych roľníkov vychádza z trhu. Teda ak trh vyžaduje nízku cenu mlieka, roľníkom nezostáva nič iné, ako vyrábať mlieko za nižšiu cenu. Podľa Rheinzeitung sa musia roľníci vysporiadať s tlakom na nižšie ceny nielen pri mlieku, ale hlavne v prípade bravčového mäsa. V jeho prípade sa v dôsledku dlhodobejšie vyššej produkcii vytvorili na trhu prebytky, ktoré trh nemôže spotrebovať. Obľuba bravčového mäsa na trhu neklesla, ale čím ďalej tým viac je bravčovina vyvažovaná rybami a hydinou. V súčasnosti vo Švajčiarsku poklesli aj ceny hovädzieho mäsa. Jeho ceny sú roky konštantné, ale teraz na jeseň pred ustajnením kráv (z nich v Graubündene 77% po ich návrate z horských pasienkov) je ponuka mäsa vyššia ako jeho dopyt.
Situácia s mliekom, ktorého cena je veľmi nízka, ako aj s bravčovým mäsom je veľmi napätá. Pre roľníkov nevytvára žiadne perspektívy pre ďalšie investície. Pritom v dlhodobej perspektíve idú ceny stále dole. Zaiste sa dá diskutovať, či pre Švajčiarov sa oplatí pracovať na pôde a chovať dobytok, hlavne v oblastiach, kde bonita pôdy nepatrí k tým najlepším. Zaiste sa dá zrovnať efektívnosť hospodárenia na pôde v horských (nielen v alpských) oblastiach s hospodárením na pôde „záhrady Nemecka", t.j. v Dolnom Sasku alebo na úrodných nivách v Rusku alebo na obrovských farmách v Amerike. Faktom je, že produktivita na rozdrobených pozemkoch je pre malé farmy nižšia a to je a zostane základným faktorom, ktorý zakladá potrebu priamych platieb v poľnohospodárstve štátu, ktorý chce pomôcť roľníkom umiestniť sa na trhu v tvrdom konkurenčnom boji.
Na druhej strane je potrebné zamyslieť sa, kam speje trh v nákupe poľnohospodárskej produkcie. Ten jednoznačne dáva lepšie príležitosti pre spracovateľský priemysel a obchod. Kým v roku 1947 priemerná švajčiarska domácnosť vydávala na potraviny 35% zo svojho rozpočtu, v roku 1988 to bolo už len 13%. Dnes je to už len 7%. Pritom v porovnaní s rokom 1990 predávajú roľníci svoje produkty o 25% lacnejšie. Pritom sa niekoľkonásobne zvýšila kúpyschopnosť obyvateľstva...
Nedeľňajšia diskusia otvorila otázku, prečo mlieko nechutí tak dobre, ako kedysi. Odpoveď je jasná: v poslednom období poľnohospodári dosiahli obrovské úspechy vo zvýšení produktivity. Zvýšili sa hektárové výnosy, dojivosť kráv atď. To všetko sa musí zvládnuť na jednotku. Vrátane splnenia požiadaviek na trvalý pokles ceny mlieka.
Hnedé kravy z Graubüdenu sú „špica", informuje Büdner Tagblatt. Od 6. do 8. decembra budú vstavené v St. Gallene a ich majitelia budú hodnotení v rámci zasadania Bruna Grischuna. Zároveň sa bude konať konferencia o chove hnedých kráv. Je o nich známe, že sa dožívajú vysokého veku. Z 31 vystavených zvierat ich je 29 nad 15 rokov a 2 dokonca nad 20 rokov starých. Úspech zaiste zažije aj krava „Nixe" z Plantahofu, ktorá dáva ročne 17 648 kg mlieka. Úspech je výsledkom „umenia" chovu a kŕmenia zvierat. Ináč hrozí riziko choroby. Mimochodom, Plantahof (farma pri strednej poľnohospodárskej škole) pod mottom „pozerať - myslieť - jednať" prichádza so starým, v minulosti zaužívaným spôsobom komunikácie hospodára s kravou. Ide o to občerstviť si pamäť a naučiť sa reč kravy a pozerať na prírodu jej očami. (k tomu anekdota: starý roľník hovorí svojmu synovi: „S kravou sa musíš rozprávať." On na to: „Čo by som sa s ňou rozprával, keď ona mi neodpovedá.")
Švajčiarski roľníci zažijú v tomto roku ešte jednu významnú akciu. 21. novembra delegáti zjazdu Švajčiarskeho roľníckeho združenia volia nového prezidenta. Navrhovaní sú štyria kandidáti. Medzi nimi aj Markus Ritter, súčasný prezident roľníckeho združenia v St. Gallene, ktorý mimochodom organizuje známu a veľmi úspešnú poľnohospodársku výstavu Olma.
