reklama

Kupujte naše, slovenské!

Dôležité je, za akých podmienok. Keď sa nejedná o tovar ale o služby. V tom cestovné.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Rozhodujete sa, kde stráviť budúcu dovolenku? Zmenila Corona naše správanie? Poniektorí TOP odborníci v turizme predvídajú zmeny, ale ešte nevedia, ako sa zmení či bude vyvíjať „paradigma cestovného ruchu“.

Čo si máme pod tým myslieť? Zostaňme radšej na zemi a pozrime sa, podľa akého vzorca sa ako spotrebitelia správame. Tento krát ide o ten „legislatívny“, pretože v rámci neho môžeme (na trhu) konať a rozoznávať, ako nás pritom chráni náš „právny štát“ a vedieť, ako uplatniť naše práva.

Pri kúpe tovaru to máme jednoduchšie, lebo tovar, ktorý ako spotrebitelia kupujeme, vidíme, t.j. rozoznávame a vieme, či spĺňa hlavnú alebo k danému výrobku doplňujúcu funkciu. Pri kúpe ubytovacej, stravovacej či dopravnej služby sa jedná o „hlavnú službu“ cestovného ruchu. Ich vzájomná kombinácia alebo kombinácia s inými, vedľajšími službami, tvoria „balík“ (package) služieb cestovného ruchu a to bez ohľadu na to, či jednotlivé služby kupujeme u toho istého obchodníka naraz alebo postupne, v čase pred prvým dňom čerpania služieb.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ako „spotrebitelia týchto služieb“ si musíme byť v prvom rade vedomí, či máme čo do činenia s „poskytovateľmi“  alebo s "obchodíkmi" - „organizátormi“ (cestovné kancelárie a on-line predajné systémy odborne zvané touroperátori)  či  „sprostredkovateľmi“ (cestovné agentúry a on-line rezervačné systémy) týchto služieb.

Každé podnikanie je totiž samostatne legislatívne upravené a vo vzťahu k nám, spotrebiteľom, legislatívne rôzne usmernené. Je nielen našim právom, ale aj povinnosťou sa s pravidlami oboznámiť a podľa toho konať, lebo „neznalosť zákona neospravedlňuje“, teda svojou neznalosťou máme vo veci našej ochrany ako spotrebiteľa čo stratiť. Ako na to?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Rozpoznať poskytovateľa služieb od obchodníkov nie je žiaden problém (aj keď v podnikateľskej praxi si to niekedy odborníci paradoxne mýlia). Obchodník obchoduje so službami cestovného ruchu, ktoré nakupuje.  Obchodníkom sa stáva aj poskytovateľ ubytovacej služby, a to vtedy, ak nakúpi od iného podnikateľa jednu ďalšiu službu, ktorú ponúka a predáva v „jednom balíku“ so svojou službou, pričom od nás chce, aby sme mu zaplatili vopred a z iného miesta, ako je miesto poskytnutia nakupovaných služieb.

My, ľudia, môžeme naše voľno časové aktivity, vrátane oddychu realizovať priamo v mieste nášho bydliska (trvalej alebo prechodnej adrese), alebo mimo neho. Ak ale v rámci toho čerpáme niektorú zo služieb mimo miesta nášho bydliska, už sa jedná o čerpanie služieb priamo i nepriamo súvisiacich s hospodárskou činnosťou odborne nazvanou „cestovným ruchom“. Či ideme za turistikou, zábavným nakupovaním, športom – aj ako návštevník športového podujatia, za kultúrou – vrátane návštevy múzeí či galérií alebo kultúrneho podujatia, posedením v niektorej z gastro prevádzok alebo ako obchodní cestujúci atď.,  už sme „turisti“ (za podmienky min. jedného prenocovania) alebo „výletníci“ (bez ubytovania pobyt mimo bydliska do 24 hodín).

SkryťVypnúť reklamu
reklama

To všetko by sme mali vedieť, aby sme dokázali rozoznať, ktoré z legislatívnych usmernení pre nás platia, t.j. aký legislatívny vzorec pre aký náš nákup platí a ako nás, ako spotrebiteľov, chráni.

Navyše, naša krajina je členom Európskej únie a vďaka tomu si užívame výhodu možnosti nakupovať  (aj online) ako turisti, pre tento prípad zvaní  „ cestujúci“ , služby cestovného ruchu (v tom prípade nazvané ako cestovné služby) v ktorejkoľvek inej krajine EÚ (aj online), pričom ako spotrebitelia sme rovnako chránení ako pri nákupe u domácich obchodníkoch. V tom prípade podľa zákona 170/2018 Z.z. o balíkoch cestovných služieb a spojených cestovných službách. Takáto legislatívna úprava nám, ako spotrebiteľom, zaručuje nielen jednotný systém uzatvárania dohôd spojených s kúpou a predajom „cestovnej služby“, ale stanovuje aj náš nárok na repatriáciu v prípade, ak „balík služieb“ je aj s dopravou a „obchodník s cestovnými službami“ sa dostal medzičasom do platobnej neschopnosti (insolventnosti).

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Na iné služby cestovného ruchu, ktoré nekupujeme v rámci „balíka služieb“, naša, vnútroštátna legislatíva, používa termíny v závislosti od druhu poskytovanej služby. Tie spravidla môžu nakupovať (spotrebovávať) aj iní spotrebitelia, nielen účastníci cestovného ruchu. V tom prípade sa, napríklad na „dopravné služby“ – vrátane horských dopravných zariadení ako sú vleky, lanovky ai., „ubytovacie služby“, ale aj vstupné do múzeí, kultúrnych zariadení na kultúrne podujatia, na športoviská atď. sa vzťahujú pre nás, ako spotrebiteľov, Občiansky zákonník – ak  službu platíme my sami ako občania alebo Obchodný zákonník – ak službu objednáva a platí za nás napr. náš zamestnávateľ.

Nezaťažujme sa však veľkým rozsahom rôznych legislatívnych úprav.

Dôležité pre nás je, aby sme pri kúpe „balíka cestovných služieb“  od predávajúceho dostali okrem informácie o cene aj písomné informácie o „dodacích a platobných podmienkach“ vzťahujúcich sa k nakupovaným službám.

Pri kúpe „jednotlivých služieb“ – bez ohľadu, či sú základnými alebo vedľajšími službami, ktoré konzumujeme ako turisti alebo výletníci, si všimli a oboznámili sa s dodacími podmienkami, ktoré by mal predávajúci zverejniť na prístupnom mieste. Buď priamo vo svojej prevádzke alebo aj na internete, pri online kúpe aj na internete (v tom prípade súhlas s nimi musíme spätne potvrdiť).

Nezabúdajme, že proces kúpy a predaja sa začína rezerváciou a zavŕši našou platbou. Zaplatením služieb súhlasíme so všetkým, čo je s jej poskytovaním a čerpaním spojené.

Slovenská obchodná inšpekcia nám v zmysle platných zákonov o kontrole zaručuje, že legislatívne ustanovenia poskytovatelia služieb sa dodržiavajú. V tom máme výhody, že žijeme v právnom štáte a o všetkom sa nejednáme ako babky na trhu.

Že nám k dokonalosti ešte niečo chýba, je fakt, že dokonca ani Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2015/2302, upravujúca oblasť „cestovných služieb“, nedefinuje jednoznačne, čo sa myslí pod pojmom „rezervácia“. Klasický výklad tohto pojmu je spojený s ústnou objednávkou a s platbou na mieste po vyčerpaní služieb, prípadne so zložením zábezpeky (finančnej čiastky). Ale čo v prípade, ak k platbe za služby dochádza dokonca cez sprostredkovateľa a to vopred! Opomenutím presného výkladu tohto pojmu sa vniesol neporiadok do legislatívnej úpravy „online rezervačných systémov“, ktoré si vykladá každý ako chce, čím ohrozuje naše spotrebiteľské práva! Ale o tom už viac v nasledujúcom blogu.

Viac o dnešnej téme viď portál vallova.sk – návrh k reforme školstva - nulté spracovanie online učebnej pomôcky pre žiakov stredných odborných škôl so zameraním na cestovný ruch pre nový učebný predmet „Práca s odbornými médiami“.  Verme, že idea o novej forme povzbudzujúcej žiakov k intenzívnejšiemu čítaniu odbornej tlače a tým aj ku kvalitnejšiemu odbornému rastu bude akceptovaná zodpovednými na Ministerstve školstva, vedy a športu SR.

Rudolfa Vallová

Rudolfa Vallová

Bloger 
  • Počet článkov:  191
  •  | 
  • Páči sa:  272x

Dlhoročná odborníčka v oblasti cestovného ruchu otvára diskusiu o "Cestovnom ruchu v 21.storočí" a vyzýva k založeniu iniciatívy - clustra pre podporu kvalifikovaného spracovania Plánu obnovy pre cestovný ruch. Zoznam autorových rubrík:  Nezaradenácestovanie.smeekonomika.smesúkromnépolitika.sme

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu