V týchto dňoch oznámil minister cestovného ruchu a športu Rudolf Huliak, že sa ministerstvo pridáva k projektu obnovy hradov. Bude sa tak diať finančným prispením z Fondu cestovného ruchu na základe pripojenia sa k ministerstvám sociálnych vecí a dúfajme, že aj kultúry!
Ešte chvályhodnejšie by to bolo, keby tak novozriadené ministerstvo konalo na základe vládou schválenej koncepcie rozvoja cestovného ruchu v SR, nakoľko uvedený krok má charakter štátneho investičného stimulu pre rozvoj cestovného ruchu.
Tvorbe koncepčných dokumentov a financovania rozvoja v oblasti cestovného ruchu sa venuje zákon č. 91/2010 Z.z. o podpore cestovného ruchu. Neviem, ako vy, ja chytám v prvom rade do rúk zákon, takže mi nechýba jeho výklad. Zisťujem však, že by tento bol potrebný, pretože pri čítaní zákona ma dvíha zo stoličky už pri prvých paragrafoch!
Nechcem tým kritizovať ZMOS, ktorý bol iniciátorom uvedeného zákona. Jeho pracovníkov zaujímali hodnotenia odborníkov, medzi nimi som bola aj ja. Žiaľ, k návrhu zákona som sa dostala až po pripomienkovom konaní ministerstiev a to bolo už neskoro pre akúkoľvek zmenu v návrhu zákona (v tom čase v dôsledku tvrdej kyberkriminality som musela opustiť oblasť turizmu a už rok sa živila v oblasti, ktorá nevyžadovala prácu s PC, no naďalej sledujem oblasť turizmu – doma, či v zahraničí.
Zákon č. 91/2010 Z.z. o podpore cestovného ruchu potrebuje nevyhnutne novelizáciu. Pod lupu si zoberme napríklad:
§2 zákona č. 91/2010 Z.z. o rozvoji cestovného ruchu, odst. c/
Kde sa rozumie pod: „produktom udržateľným cestovného ruchu súbor služieb (?), ktoré produkuje a ponúka cieľové miesto, podniky a inštitúcie, ktoré majú schopnosť uspokojiť potreby návštevníkov a vytvoriť tak komplexný súbor zážitkov“,
Textácia plná záhad. Na pomoc si zoberme „produkciu výrobku“ – ten pre svoju výrobu potrebuje materiál. Tým základným „materiálom“ pre „produkciu služieb cestovného ruchu“ je aj produkt cestovného ruchu!
Produkt tvoria prírodné podmienky vrátane klimatických, podmienky vytvorené ľudskou činnosťou počas celej doby ľudskej existencie, materiálno-technická základňa cestovného ruchu, vrátane dopravnej dostupnosti. Takto definovaný produkt je predmetom pasportizácie, ktorá by mala byť súčasťou integrovaného informačného systému cestovného ruchu slúžiac tak pre potenciálnych hostí, tak pre potreby „udržateľnosti“, t.j. komplexného plánu rozvoja cestovného ruchu v členení aj na jednotlivé turistické regióny!
Takže v tomto prípade pri definícii „produktu“ slovo „služby cestovného ruchu“ nemajú čo v zákone hľadať. Keďže práve „služby cestovného ruchu“ vytvárajú nové hodnoty, ich sledovanie i analýza má mimoriadny význam pre zhodnotenie ich vzťahu k HDP, obchodnej bilancii, následne k prerozdeľovacím procesom, pretože tieto hodnotové vzťahy majú vplyv na výšku finančnej podpory „produktu cestovného ruchu“. Samozrejme, že tým ovplyvňujú i politiku štátu, vrátane politiky podpory podnikania v cestovnom ruchu.
Službu cestovného ruchu tvorí „produkt“ vrátane nákladov na poskytnutie konkrétnej služby (napr. ubytovacích, gastronomických ai.), pričom samotný „produkt“ patrí do oblasti verejnoprospešnej. Poskytovatelia služieb, t.j. podnikatelia v cestovnom ruchu, v zákone vymedzených prípadoch aj združenia cestovného ruchu ako občianske združenia podľa uvedeného zákona, takto získavajú (podľa definície Marxa na tému kapitál, t.j. kapitalistického systému hospodárenia) kapitálovú rentu, t.j. mimoriadny zisk, ktorý je zdaňovaný v zmysle zákona o dani z príjmu.
V tejto súvislosti má obrovský význam „udržateľnosť“ v oblasti cestovného ruchu, čo znamená taký prístup k využívaniu a udržiavaniu „produktu“ cestovného ruchu“, ktorý zabezpečí jeho „trvalý rozvoj“, minimálne jeho udržanie pre budúce generácie. EÚ a napr. už aj Chorvátsko v tejto oblasti už definovali svoje ciele ako aj nástroje na ich dosiahnutie, čo Slovensko ešte len čaká!
Prvý krok k „udržateľnosti“ sme už urobili dávno – viď §2, odst. d/:
Prenocovaním sa rozumie prenocovanie fyzickej osoby v zariadení prevádzkovanom ekonomickým subjektom poskytujúcim služby prechodného ubytovania, za ktoré odviedol obci miestnu daň za ubytovanie,
Čím turista - návštevník s prenocovaním, prispieva samospráve na realizáciu efektívnejších krokov smerujúcich k „udržateľnosti“. Zatiaľ nie sú v SR riešené príspevky iných návštevníkov – jednodenných výletníkov, či majiteľov druhého bývania v rekreačniých oblastiach, nakoľko „produkt cestovného ruchu“ nie je natoľko návštevníkmi ohrozený – skôr našou nedbalosťou o udržiavanie hmotného či nehmotného dedičstva. Sledujeme však postup v iných krajinách – napr. platenie „vstupného“ každým návštevníkom Benátok, či zákaz budovania „druhého bývania“ v oblasti švajčiarskych Álp (len staré, pre turizmus už nevyužité ubytovacie zariadenia môžu byť rekonštruované pre druhé bývanie).
Elektronický systém e-Visitor je práve tou pomôckou, ktorý sa začal v Európe zavádzať pre efektívnejšie riadenie „udržateľnosti“ v cestovnom ruchu. Preto by to nemal byť žiaden strašiak pre ubytovacie zariadenia, ale mal by byť chápaný ako priestor ubytovacích zariadení prispieť k „udržateľnosti“, z ktorej fakticky denno-denne žijú!!!
Makro riadenie cestovného ruchu nie je jednoduché, nakoľko sa jedná o zosúladenie mnohých komplikovaných vzťahov. Týkajú sa aj problematiky povinného členstva poskytovateľov hlavných služieb (ubytovacie, gastro a zariadenia) v regionálnych združeniach cestovného ruchu, nakoľko im zostáva celá časť „kapitálovej renty III.“, teda výnosu z „produktu“, na vytvorení ktorého vo svojom turistickom regióne nepridali „svoju ruku“.
Samozrejme, že popri tom zohráva dodnes nevyriešená otázka systému delenia turistických regiónov veľkú úlohu. Ak by politici v spolupráci s odborníkmi dokázali nájsť odpoveď na túto otázku, potom by sa konečne mohli pristúpiť k formovaniu reálneho integrovaného turistického informačného systému ako nástroja riadenia práve spomínaných regionálnych združení cestovného ruchu. V súčasnosti je tento systém definovaný podľa:
§2 zákona č. 91/2010 Z.z. o rozvoji cestovného ruchu, odst. b/
Integrovaným informačným systémom cestovného ruchu sa rozumie databáza informácií týkajúcich sa prírodných, kultúrnych a ostatných hodnôt a atraktivít územia, infraštruktúry a stredísk cestovného ruchu, zariadení a poskytovateľov služieb obvykle využívaných v cestovnom ruchu, o podujatiach týkajúcich sa cestovného ruchu.
Vo výkladovom slovníku nájdete pod pojmom „integrovaný“ aj ako „spojenie častí v jeden celok“. Takže len nazvať „informačný systém cestovného ruchu“ integrovaným, nestačí. Nezodpovedá to realite. Hlavne, ak žijeme už v čase IT revolúcie!
Možno si to uvedomujete tak, ako ja – teda, že dokonca aj zamestnanci „TIKov či TICov“ sami cítia potrebu príslušnosti k spoločnému celku. V nedávnom mimoriadnom vydaní média „My“ pre mesto Poprad, bol zaujímavý článok ukončený označením „visitpoprad.com“ a pod ním názov „Visit Slovakia“. Čo je to za spoločnosť? Aká je vôbec organizačná štruktúra integrovaného turistického informačného systému? Čo je jeho cieľom? Prečo a ako má slúžiť aj podnikateľskému sektoru? Ako na Slovensku funguje jeho ochrana ochrannými známkami? Nie je tým porušovaný výklad „verejnoprospešnej oblasti riadenia cestovného ruchu?
Na záver: Minister cestovného ruchu Rudolf Huliak vo svojom prejave verejnosti na tému digitálneho nástroja e-Visitor prisľúbil podnikateľom, ktorí budú tento nástroj využívať, že budú osobitne propagovaní na platforme slovakia.travel. Hoci táto je propagačným nástrojom štátu patriacim tiež do oblasti verejnoprospešných služieb.
V tomto prípade urobil minister krok do neznáma. Aj vďaka ľuďom okolo neho, čo zneisťuje okrem iného aj oblasť podnikania, už aj tak trpiacu kyberkriminalitou. Bolo by preto načase, aby zodpovedné orgány venovali týmto veciam náležitú pozornosť. Predovšetkým na štátnej úrovni, nakoľko okresná nie je v tom prípade schopná riešiť prípady, ktoré ovplyvňujú aj makro riadenie v oblasti cestovného ruchu. Uvedená analýza časti zákona o podpore cestovného ruchu od skúsenej odborníčky z praxe, v minulosti zastávajúcej aj TOP pozície v odbore, to potvrdzuje.... Uspokojovanie tvrdením, že odbor takmer prekonáva "rekordný rok 2019", nestačí. Pretože naďalej sme v závese za niektorými okolitými krajinami, predovšetkým Českou republikou! S tým treba niečo robiť. Alebo si to nemyslíte?
