Na muške boli len domáci

Zdá sa, že v návštevnosti domácich hostí áno. V návštevnosti so zahraničia, neviditeľnom vývoze, nám to, žiaľ, naďalej škrípe.

7,9 mil. prenocovaní strávili Slováci v minulom roku v domácich ubytovacích zariadeniach. Je to o 0,5 mil. viac, ako v roku 2008 a najviac od vzniku samostatnej SR. Číslo by mohlo byť aj vyššie, nebyť záujmu veľkej časti Bratislavčanov tráviť svoje zimné dovolenky v blízkom Rakúsku. Našťastie rastie počet mimobratislavskej klientely, ktorá chce „tráviť svoju zimu doma“. Kríze v domácom cestovnom ruchu sme tým ukázali svoj chrbát.

Môžu nás hospodárske výsledky cestovného ruchu naozaj uspokojiť? Pozrime sa, aké výkony dosiahli Švajčiari. Tí v roku 2015 poskytli služby jednonásobne viac domácim turistom ako my na Slovensku.

Prenocovania v ubytovacích zariadeniach v mil. a priemerná dĺžka pobytu:

Pozn.: Výkon počet prenocovaní je adekvátnejším hodnotiacim kritériom ako počet turistov.

Čo náš neviditeľný vývoz – incoming, zahraničný aktívny cestovný ruch, poskytovanie služieb zahraničným turistom u nás, na Slovensku?

Kým v rokoch 2002-2008 sa výkon udržiaval na úrovni cca 5 mil. prenocovaní, pre silné Euro, i napriek zvýšeniu záujmu Nemcov (ich posun na vyššiu 3. priečku návštevnosti Slovenska), nemôžeme hovoriť o úspechu. V minulom roku sa počet prenocovaní návštevníkov zo zahraničia vyšplhal iba na 4,5 milióna. Ak by sme sa pozreli na vývojovú krivku počtu prenocovaní zahraničných turistov 2008-2015 podľa jednotlivých krajov, zistili by sme, že lepšie si viedla len Bratislava (nárast 2015 v porovnaní s 2008 o 0,5 mil. prenocovaní). Ostatné kraje ešte nedosiahli hodnoty roka 2008.

Pre porovnanie: Švajčiari 19,6 mil. prenocovaní zahraničných turistov v roku 2015 hodnotia ako najhorší od roku 1958. Pre silný Frank poklesli prenocovania turistov z EÚ krajín o -9,3%, pre krízu Rubľa z Ruska až o -30,7%. Vďaka niekoľkoročným zvýšeným aktivitám Švajčiari bodovali na trhoch Ázie a Afriky. Počet prenocovaní Aziatov sa zvýšil o +18,6% (bez Číny a Hong Kongu), +20,5% z Južnej Kórei, +10,3% z Japonska. S nárastom +7,5% bodovala Afrika a +4,7% Amerika.

Švajčiarsko nie sú len Alpy. Turizmus je hospodárskym prínosom nielen pre horské oblasti, ale aj pre veľký počet miest. Priemer 2 prenocovania potvrdzuje, že krajina obstála v konkurencii aj ako tranzitná krajina pre veľké okruhy Európou. Robí preto všetky kroky k zlepšeniu dopravnej infraštruktúry v rámci európskych dopravných koridorov (železničných i cestných, aktuálna je otázka vybudovania druhej Gotthard rúry pre automobilovú dopravu, čím by sa urýchlilo spojenie „talianskeho juhu“ so severnou časťou krajiny a Nemeckom). My sme sa zaplietli do siete ťažko riešiteľných problémov okolo diaľnice D1, pričom pri tranzite Oravou môže autokar s turistami v zime stratiť aj dobré tri hodiny. Pre rozvoj turizmu v Tatrách je nesmierne dôležité spojenie Popradu s poľským Krakovom, pričom sa (podľa môjho názoru) nereálne sníva o tuneli spájajúcim naše Tatry s poľskými. Švajčiari – ak môžu, lyžiarske strediská (nad 2000 m nad morom) navzájom prepájajú horskými dopravnými zariadeniami...

Služby v zahraničnom aktívnom cestovnom ruchu nezahŕňajú len ubytovanie, ale celý komplex služieb v regióne. Preto lokalita/región musí pre turistov vytvoriť „komplex služieb“ od rôznych dodávateľov, t.j. musí preto vytvoriť „organizačný celok“, niečo také, ako „fabriku s jej všetkými subdodávateľmi“. Ponuka takej „fabriky“, hoci pozostáva z regionálneho produktu, musí byť zameraná na klienta. A tu je ten hlavný problém, že u nás to tak nie je.

Výsledkom je zaostávanie a príčin je viac: Rôzne názory na pojem a obsah destinačného manažmentu (riadenie cestovného ruchu v regiónoch), navyše „stabilizované“ vyššou právnou normou – Zákonom NR SR č. 91/2010 o rozvoji cestovného ruchu. Nekoncepčná práca v budovaní integrovaného informačného systému cestovného ruchu – tento okruh je doménou štátu/samospráv, t.j. nepatrí do oblasti podnikateľskej. Minimálna pozornosť venovaná problematike distribučným kanálom cestovného ruchu. Zaostávanie vo využití IT technológií. Rôzne prístupy na riešenie problematiky hospodárskej kriminality súvisiacou s IT technológiami. Chybný prístup k vzdelávaniu v odbore. Komplexný pohľad na investičné zámery v regióne...

Obávam sa, že ak pôjdeme v sektore turizmu vychodenou cestou ďalej, zotrváme v začarovanom kruhu a nevyužijeme existujúci potenciál rastu. Budeme sa možno tešiť zo zvýšeného záujmu domácich turistov, ale záujem tých zo zahraničia bude rásť (veľmi) pomaly.