Som typ človeka, ktorý v prípade problému hľadá jeho riešenie až ku koreňu veci. Jedného času ma zaujala spojitosť medzi portálom „VisitBratislava.com“ a obchodnou spoločnosťou Visit Bratislava, s.r.o.
Jeden názov je spojený s regionálnym turistickým informačným portálom nášho hlavného mesta Bratislavy, druhý k podnikateľskej činnosti s predmetom „prevádzkovanie cestovnej kancelárie“.
Na zaujímavé spojenie som upozornila zodpovedných, ale po dlhom tichu som začala zisťovať, ako je to s ochrannou známkou informačných a propagačných služieb v oblasti cestovného ruchu, ktoré sa poskytujú zdarma a ako je to vôbec s turistickými informačnými turistickými portálmi vo svete.
Po osobnom stretnutí na úrade zodpovednom za oblasť ochranných známok som šla na cintorín k hrobu mojich rodičov. K môjmu zdeseniu som zistila, že v zelenom venci netróni kahanec, ale plechovka Coca Coly! Plná. Nedali ju tam výrastkovia – boli by obsah určite najprv vypili.
Táto príhoda mi ozrejmila, že ide o prípad nedorozumenia na odbornej úrovni. Ochranná známka sa poskytuje pre tovary a služby. V prípade značky „VisitBratislava.com“ ide o „poskytovanie turistických informačných služieb“ o hlavnom meste SR, Bratislavy vo forme vlastnej 21.storočiu, teda na internetovom portáli. Má teda nárok byť chránená ako ochranná známka?
Na druhej strane každý obchodný subjekt na „slobodnom trhu“ musí dodržiavať nielen platnú legislatívu, ale aj obchodné zvyklosti, ktoré sa viažu k obsahu „dobrého obchodníka“. To preto, lebo „trh cestovného ruchu“ je otvorený, hranicami neobmedzený (aj keď limitovaný predpismi o vycestovaní). Takže nie každé zlyhanie obchodného subjektu na medzinárodnom trhu môže byť legislatívne ošetrené.
Živnostenský zákon určuje, za akých podmienok je možné službu cestovného ruchu „umiestniť na trhu“, t.j. ponúkať a predávať. Jedna zo slobôd EÚ – sloboda pohybu služieb, je však upravená Smernicou EP a Rady EÚ číslo 2015/2302 a následne aplikovaná v členských štátoch únie, v SR zákonom č. 170/2018 Z.z. o zájazdoch a spojených cestovných službách. Prípady, na ktoré sa nevzťahuje uvedená smernica, sú upravené Občianskym zákonníkom (ponuka a predaj služieb netvoriacich „balíky“ + služby cestovného ruchu trvajúce do 24 hod.) alebo Obchodným zákonníkom (v prípade obchodovania B2B, t.j. pre veľkoobchod).
Treba dodať, že na združenia cestovného ruchu sa živnostenský zákon nevzťahuje, sú zakladané ako občianske združenia v zmysle zákona 91/2010 Z.z. o podpore cestovného ruchu. Takže tento zákon by mal (aj keď to nerobí) upraviť všetky typy poskytovania neplatených i platených služieb cestovného ruchu uvedených združení svojim klientom. To znamená, že združenia cestovného ruchu môžu poskytovať neplané služby (informačné) a platené len v rozsahu trvania do 24 hodín, čo sa vzťahuje na poskytovanie služieb pre „výletníkov“ a pre turistov kupujúcich si jednorazovo doplnkové služby cestovného ruchu (výlety, exkurzie, vstupenky ap.).
Pokiaľ dôjde k nedodržaniu vyššie stručne popísaných pravidiel, koná združenie cestovného ruchu protiprávne, čo má svoje následky! Je známe, že niektorí členovia združení cestovného ruchu, najmä ubytovacie zariadenia, majú predstavu, aby združenie cestovného ruchu bolo činné aj v oblasti incomingu. To nie je možné!!! Aj keby združenie cestovného ruchu bolo zakladateľom obchodnej spoločnosti – incomingovej cestovnej kancelárie! Ide totiž o konflikt záujmov, pretože jednou z hlavných úloh združenia cestovného ruchu je poskytovanie turistických informácií, pričom by mohlo dôjsť k zneužitiu osobných údajov osôb dotazujúcich sa o turistické informácie. A to je tiež trestné.
Ak si podnikateľ vytvorí neprimerane zvýhodnené podmienky, napr. názov svojej obchodnej spoločnosti zvolí zámerne spodobovaním iného subjektu, čím získa výhody, ide o podozrenie tvorby neoprávneného zisku. To je trestné! Mnohí sa preto chytajú za hlavu, že zodpovední dovolia, aby informačné služby poskytovala cestovná kancelária! A to je tiež trestné. Z toho dôvodu vystupuje do popredia potreba ochrannej známky pre turistické informačné systémy prezentujúce informácie zdarma na regionálnych portáloch.
Že to isté platí aj pre oficiálne propagačné značky, ktoré štáty používajú v oblasti cestovného ruchu, niet pochýb. Tam patrí aj značka „Visit“, ktorú požívajú niektoré štáty sveta (tak ako my slovakia.travel), pričom slovo „Visit“ následne používajú aj pre označenie svojich turistických regiónov.
Niet pochýb, že niektoré oficiálne propagačné značky sú príťažlivé. Dokonca aj pre také mesto ako je Berlín! Ale aj v tom prípade ide o otázku uvedomenia si nepísaných medzinárodných pravidiel v oblasti štátnej a regionálnej propagácie cestovného ruchu, ktorej bázou je „poskytovanie turistických informačných služieb“.
Slová na záver:
Jedným zo strategických cieľov štátu i samosprávnych krajov by malo byt posilňovanie konkurenčných schopností podnikateľských subjektov na domácom i zahraničnom trhu. Cestovný ruch je hospodárske odvetvie, t.j. našou spoločnou snahou je „predať“, teda utŕžiť, čím sa vytvára predpoklad zvýšenia podielu cestovného ruchu na HDP. Z toho dôvodu by sme mali vo vlastnom záujme zdokonaliť legislatívu, zlepšiť jej výklad a prehĺbiť kontrolu vo všetkých smeroch.
V zmysle jednaní s kompetentnými v oblasti ochranných známok je možné pre ochrannú známku použiť aj geografický názov – najvhodnejšie so spojením s doplňujúcim slovom. Ochrannú známku pre poskytovanie turistických informačných služieb by bolo možné vydať ako „kolektívnu ochrannú známku“, o ktorú môže požiadať združenie cestovného ruchu. Opäť téma, ktorá upozorňuje na novelizáciu zákona č. 91/2010 Z.z. o podpore cestovného ruchu.
