Keby sme vedeli, čo chceme v oblasti cestovného ruchu dosiahnuť, dnes by bol vlk sýty a ovca celá. Nikto na Slovensku by nepomýšľal zriadiť nové ministerstvo pre cestovný ruch a následne aj pre šport.
Ak ostaneme pri turizme (CR), hlavnou úlohou štátu je oblasť legislatívy, koordinácia a propagácia krajiny na zahraničných trhoch, pričom v rozvoji turizmu má hlavné postavenie samospráva. Pretože v jej rukách je územný plán regionálneho rozvoja. Vtip je v tom, že tento plán je nedostatočne dotiahnutý aj pre oblasť cestovného ruchu.
V podmienkach kapitalizmu je základnou hospodárskou hnacou silou konkurencie schopnosť. S ňou súvisí aj informačný a propagačný systém turistických regiónov, ktorého úlohou je napomôcť posilniť konkurencie schopnosť podnikateľských subjektov v ich obchodnej činnosti.
Ak sa jedná o propagáciu, vrátane marketingu – či už štátneho alebo regionálneho alebo podnikového, všetci sa stretávajú na trhu, každý svojim legislatívne resp. eticky stanoveným spôsobom. Preto základnou podmienkou úspešného hospodárskeho rozvoja v oblasti turizmu je prísne oddelenie záujmov jednotlivých subjektov tak, aby v prvom rade nedošlo k podozreniu na protekcionizmus, t.j. aby sa vylúčilo, že štát či samospráva pracuje pre niektorú z lobistických podnikateľských skupín!
V minulosti sme urobili niektoré závažné chyby.
Štátna marketingová organizácia slovakia.travel začala propagovať Slovensko aj smerom k domácim potenciálnym návštevníkom turistických oblastí! Na slovenskom trhu pritom nemá adekvátneho partnera! Ak, tak nezdravo a nevhodne konkuruje samotným turistickým regiónom, ktoré sú zodpovedné za oblasť riadenia informácií a propagácie svojho regiónu! To, čo slovakia.travel môže a je „zdravé“, je napr. zorganizovanie „vlaku“ turistických regiónov vo svojich každoročných makretingových témach, v závislosti od výnimočnej témy medzinárodného významu, napr. výročie narodenia M.R.Štefánika, alebo ako bolo sté výročie hokejového klubu Slovan Bratislava atď.
Rovnako sme nepochopili význam propagácie turistických regiónov:
1/ často sme menili ich geografickú rozlohu (za socíku 3 slovenské kraje, po „nežnej“ historické členenie, v súčasnosti 8 samosprávnych krajov) ,
2/ nevytvorili sme organizačný informačný a propagačný systém platný pre všetky turistické regióny, ktorý by sa dal v podmienkach IT revolúcie integrovať do jedného celku,
3/ nepochopili sme princíp trhového hospodárstva, čím sme nesprávne zatiahli do oblasti propagácie regiónov samosprávne kraje, t.j. nepochopili sme, že v turistickom regióne existuje nesúlad záujmov združení cestovného ruchu na jednej strane a samosprávnych orgánov na strane druhej. Práve vďaka riešeniu rôznych záujmov sa v regióne dosahuje zhoda vedúca k riešeniu krízových situácií, ako napr. ku zhode v oblasti investícií do infraštruktúry CR, ochrana životného prostredia ai.
4/ Pochybili sme v delegovaní zodpovednosti na samosprávy a na regionálne združenia cestovného ruchu, čím sa dospelo k vzájomnému prelínaniu právomocí a k vytvoreniu takých regionálnych štruktúr, ktoré sú nefunkčné, trvalo neudržateľné a stoja množstvo zbytočných financií. Následne sa to premietlo do nepochopenia úlohy obchodných organizácií v oblasti CR. Následok je zmätok v definíciách (napr. nedávne hlásenie štatistického úradu o výkonoch cestovných kancelárií a touroperátorov - oba pojmy sú rovnakého významu), porušovanie príslušných zákonov, vrátane Smernice EP a Rady EÚ č. 2015/2302 z 25.11.2015 o balíkoch cestovných služieb a spojených cestovných službách.
Obchod so službami cestovného ruchu môžu realizovať len poskytovatelia služieb (ubytovacie zariadenia, dopravné spoločnosti ai.), cestovné kancelárie (touroperátori/organizátori balíkov služieb), cestovné agentúry (sprostredkovatelia turistických služieb vrátane rezervačných systémov) a – podľa nášho zákona č. 91/2010 Z.z. o rozvoji cestového ruchu aj združenia cestovného ruchu s produktmi a službami, zvaných vedľajšími, t.j. ktoré si sami vytvorili alebo ich predaj sprostredkovali, kam nepatria služby v zmysle uvedenej smernice EÚ platnej pre balíky zahrňujúce ubytovanie či dopravu! Teda môžu organizovať jednodenné výlety, vstupy na zaujímavé podujatia, resp. jaskýň, múzeí ai., môžu predávať lístky na horské dopravné zariadenia, požičiavať bicykle atď. Združenia cestovného ruchu nemôžu vykonávať práce prislúchajúce cestovnej agentúre, t.j. nemôžu sprostredkovávať ubytovanie (ubytovanie je hlavná služba)!!!
Žiaľ, vyššie uvedené nie je dostatočne známe nielen našim subjektom operujúcim v oblasti turizmu, ale dokonca aj v zahraničí (mne konkrétne známy prípad združenia cestovného ruchu v Lipsku). Nie je známe dokonca aj niektorým odborníkom na ekonomických univerzitách, čo potvrdzuje ich nedokonalú znalosť legislatívy (slovenskej či európskej). Preto máme Sekciu cestovného ruchu, ktorej jednou z úloh je medziodvetvová koordinácia - vrátane riadenia kvality!
Ak by bolo zriadené nové ministerstvo, mohlo by prevziať len tú istú agendu, ktorú má súčasná sekcia na mindop.sk! Lebo napr. hrady spadajú pod MK SR, ktoré riadi sústavu organizácií so špeciálnymi úlohami. Pokiaľ hrad neriadi ministerstvo, spadá pod riadenie samosprávnych orgánov!
Už takmer 50 rokov viem - z čias štúdií, že Poľsko si na riadenie CR zriadila Ministerstvo športu a turizmu! Krajina, ktorej veľkosť sa dá zrovnať s Nemeckom či Francúzskom, potrebuje iný, viacúrovňový systém riadenia ako ktorákoľvek malá krajina, navyše bez prístupu k moru!
Nielen Slovensko, ale aj Poľsko i Nemecko, sa rozhodli pre rovnaké znenie domény pre štátnu propagáciu turizmu, ku ktorej sa pridalo aj Slovensko:
Slovensko s hesom „Travel to Slovakia good Idea“ viď Slovakia.travel
Nemecko s heslom „Germany Simply inspiring“ viď https://www.germany.travel/en/home.htm
Poľsko len s logom bez hesla viď Home page - Poland Travel (EN) PROD riadi 16 destinácií, každá s rozlohou porovnateľnou so Slovenskom!
Pre porovnanie štátnej identity v oblasti cestovného ruchu sa pozrime ešte na Veľkú Britániu:
The Official Website For UK Tourism | VisitBritain
Identita krajiny a jej regiónov v oblasti turizmu zohráva významnú úlohu na medzinárodnom trhu CR. Vyjadrená ako logo a k nemu príslušnému sloganu napomáha rozvoju obchodu, t.j. nesprávne logo = malé objemy obchodu, správne logo = veľké objemy obchodu rozvinutá obchodná sieť!
Identita Veľkej Británie je jednoznačná. Vtip je v tom, že poniektoré štáty, ba dokonca regióny, siahajú po slovnom spojení: "visit + geografický názov". Medzi ne patrí aj Slovensko. Viď: Bratislava - The City where you Find Real Life | Visit Bratislava . Logo mesta Bratislava, regionálne združenie cestovného ruchu BTB a doména VisitBratislava.com. Čo je chránené ochrannou známkou (TM = Trade Mark). Veď BTB vstupuje tiež na trh - so svojimi turistickými informáciami, aj keď poskytovanými zdarma!
Čo sa týka identity Bratislavy ako turistickej destinácie, nepatrí skôr na Britské ostrovy? Ako ťahá hlavné mesto za sebou iné slovenské regióny. Tiež slovným spojením so slovom "visit"?
Dôležité si uvedomiť, že úlohy štátnej a regionálnej propagácie sú rozdielne. Kým úlohou regionálnej je informovať potenciálnych klientov doma či v zahraničí o aktuálnom dianí v regióne, štátnej o akciách konajúcich sa v krajine minimálne rok vopred!
Mimoriadne dôležité je oblasť poskytovania turistických informácií. Tie riadi okrem regionálnych združení kde-kto. Turistické informácie vychádzajú aj z pasportizácie turistických príťažlivostí, ba aj celej materiálno-technickej základne. Uvedené údaje sú mimoriadne dôležité aj v procese územného plánu pre cestovný ruch, v minulosti zvaný "územný generel cestovného ruchu". Zodpovedné za túto oblasť sú samosprávne kraje, pričom sa jedná o alfu a omegu riadenia regionálneho rozvoja turizmu! Ak investovať, tak práve do tejto oblasti, teda smerom k samosprávnym krajom a nie k novému ministerstvu cestovného ruchu! Napr. švajčiarske kantóny majú zriadené špeciálne pracoviská práve pre danú tému...
Rovnako by sme sa mali sami seba spýtať, kto by mal riadiť regionálnu propagáciu, nakoľko úradníkom v samospráve nie je blízka problematika podnikania, špeciálne v obchode so službami cestovného ruchu. Na trhu (domácom či zahraničnom) sa pohybuje podnikateľ a len ten vie, kde by mal turistický región "pridať", aby sa podnikateľom v danom regióne lepšie darilo. Preto je nevyhnutné, aby Slovensko podporilo samosprávnu demokraciu, teda aby za regionálnu propagáciu boli zodpovedné regionálne združenia CR - zriadené v turistických regiónoch ako ucelených destináciách! Tie "administratívne" sa nedajú jednoducho predať!
Kritické je, že rovnako nemáme jasné v oblasti poskytovania informácií o cestovnom ruchu! Keďže sme sa nesprávne ubrali smerom ako Nemecko, do Popradu sa donieslo, že Sekcia cestovného ruchu na mindop.sk už nejaký ten rok stráca s vypracovaním turistickej databázy – pre bližšiu informáciu podľa - viď Open Data im Tourismus - Open Data Destination Germany (open-data-germany.org) týkajúcu sa digitalizácie turistických informácií.
Slovensko takúto databázu už malo. Pracoval na nej Ústav turizmu (krátko po našej „nežnej“). Potvrdilo sa, že v slovenských pomeroch je také niečo trvalo neudržateľné. Údaje v databáze, resp. tzv. pasportizácii sa neustále menia, takže tí, ktorí ju napĺňajú, musia nielen niesť za jej kvalitu, zodpovednosť, ale musia žiť priamo v danom regióne a mať prístup k informáciám. Keďže tieto informácie slúžia nielen potenciálnym návštevníkom, ale aj samosprávnym orgánom v ich procese územného plánu s osobitným spracovaním pre cestovný ruch, za spracovanie tejto databázy by mali byť regionálne združenia cestovného ruchu (samozrejme za odmenu od štátu), teda ich TIKy! Prečo? Lebo podnikatelia z oblasti CR združení v regionálnych združeniach turizmu majú prvoradý záujem o kvalitatívne a obsahovo zodpovedajúce informácie o turistickej databáze regiónu, v ktorom žijú a podnikajú!
Cestovný ruch je ekonomické odvetvie. Hovoriť o tom, ako by malo byť riadené, nestačí. To, čo je rozhodujúce, je rátanie! Na konci snaženia bol, je a v budúcnosti zostane obchod! Slovensko má nedostatočne vyvinutú obchodnú sieť a tá, ktorá existuje, je nielen zo strany štátu, ale aj samosprávy nedostatočne podporovaná z hľadiska konkurenčnej schopnosti podnikateľských subjektov.
Z vlastnej celoživotnej skúsenosti v odbore cestovný ruch si dovolím tvrdiť, že zriadenie nového ministerstva pre cestovný ruch neprinesie zlepšenia. To, čo štátna správa potrebuje, je:
1/ lepšie prepojenie štátu a samosprávy
2/ dôslednejšia koordinácia medzi jednotlivými ministerstvami, ktoré majú čo hovoriť do odvetvia ako je cestovný ruch.
Vyriešime to len s pomocou IT technológií. Preto už roky hovorím o potrebe integrovaného systému riadenia cestovného ruchu! Na to nepotrebujeme zvláštne ministerstvo - stačí len sekcia. Buď na ministerstve dopravy, alebo ešte lepšie - návrat sekcie na ministerstvo hospodárstva!
