Podľa vyhlásenia ministra životného prostredia Tarabu ním riadené ministerstvo odstupuje v súčasnom volebnom období od plánu zriadiť v regióne Podunajsko národný park. Vraj Slovensko má viac národných parkov ako Rakúsko. Na mieste je teda otázka, či je múdre porovnávať počet či rozlohu národných parkov rôznych štátov, vrátane susedných. V prípade Podunajska ide totiž o euroregión, ktorého prírodné hodnoty, vrátane obrovských zásob pitnej vody, majú nadnárodný charakter. Je to dôvod, prečo táto oblasť potrebuje integrovaný kompletný systém riadenia. Zo strany pôdohospodárov, cestovnoruchárov a celej rady ďalších odvetví, pričom práve životné prostredie drží nad situáciou vrchnú ruku.
Rieka Dunaj je fascinujúca rieka, ktorá s Malým Dunajom a svojimi mŕtvymi ramenami vytvára očarujúcu krajinu. Dávno za nami je čas, keď sme vnímali Dunaj ako vodnú dopravnú cestu. Rastúce hlavné mesto SR Bratislava bude potrebovať čoraz širšie okolie pre prímestskú rekreáciu svojich obyvateľov, športové vyžitie, poľnohospodári úrodnú pôdu s blízkosťou vodného zdroja, no na druhej strane aj ochranu pred záplavami... Riadiť taký región nie je jednoduché, vyžaduje kooperáciu všetkých zúčastnených s následným prijatím „múdrych“ rozhodnutí. Nie ústnym, ale zhmotneným v koncepcii rozvoja hodnotného krajinného celku akým je Podunajsko (naše územie zvané aj Lower Danube).
Písal sa rok 1980. V Bratislave sa konala prvá „Podunajská burza“ organizovaná marketingovou spoločnosťou „Die Donau“ podporovanej predovšetkým rakúskou plavebnou spoločnosťou. Bol to začiatok veľkého snaženia sa urobiť z rieky Dunaj medzinárodný projekt rozvoja turizmu. Tak vznikla oblasť Podunajska, ktorá zasahuje územie 80 km po oboch brehoch rieky Dunaj.
Odvtedy ubehlo 43 rokov, počas ktorých prebehla integrácia záujmov mnohých zainteresovaných strán. Podunajsko sa zároveň stalo euroregiónom, ku ktorému sa pripájajú ďalšie štáty. Platforma poskytuje Rumunsku i Bulharsku prístup k osvedčeným riešeniam a krajinám, ako je naša, možnosti progresívnych riešení. Nielen využitia krajiny pre hospodárske či rekreačné účely, ale aj pre jej ochranu, teda pre jej udržanie pre budúce generácie.
Vtedy, pred 43-mi rokmi, sme v Bratislave síce mali osobný prístav, ale jednodňových návštevníkov (výletníkov ubytovaných na lodiach) sme začali vítať prakticky až po našej „nežnej revolúcii“. V súčasnosti, v niektorých dňoch, prechádzajú centrom Bratislavy celé mraky zvedavých výletníkov. Čo potvrdzuje, že marketingová práca turistických regiónov prináša ovocie. Nie hneď, teda nie už nasledujúcu turistickú sezónu, ale po rokoch. V závislosti od toho, ako región pripraví prostredie vhodné pre podnikateľov.
Nápor výletníkov z bratislavského prístavu do centra mesta zároveň naznačuje, že v minulosti sme pozabudli myslieť na budúcnosť, teda na to, čo sa rozhodli robiť Chorváti v novom zákone platnom od 1.1.2024 - usmerňovať toky návštevníkov. Smerom von z turistami preťaženého územia. Propagačný a informačný portál „visitbratislava.com“ sa mal už dávnejšie rozšíriť na región „Veľkej Bratislavy“(Greater Bratislava) zahŕňajúci široké okolie hlavného mesta. Z môjho pohľadu do „Veľkej Bratislavy“ je vhodné zahrnúť územie celého Bratislavského samosprávneho kraja. Turistov (s prenocovaním v meste) či výletníkov je potrebné marketingovo presmerovať za zážitkami do okolia...
Systém načrtnutého riadenia je v rukách samosprávnych orgánov a združení cestovného ruchu priamo v danej lokalite/oblasti/regióne, ktoré by mali sami mať záujem o novelizáciu zákona č. 91/2010 Z.z. o rozvoji cestovného ruchu. Ten totiž prikazuje propagovať LEN miesta nachádzajúce sa v spravovanom území – a tým, v prípade VisitBratislava.com, je len územie samotného hlavného mesta SR.
Budúcnosť regiónu Podunajsko leží teda nielen v rukách ministra životného prostredia Tomáša Tarabu, ale aj v rukách žúp bratislavskej, trnavskej i nitrianskej, ba aj samotných združení cestovného ruchu pôsobiacich v Podunajsku. Osobne sa čudujem, že Sekcia cestovného ruchu (stále na mindop.sk) sa nevyjadrila k slovnému prehláseniu ministra životného prostredia. Veď kto iný zo štátnych orgánov by sa mal zastať plánovaných zásahov do turistického regiónu, ktoré by priniesli jasnú víziu pre podnikateľské subjekty pôsobiace v turizme, ale zároveň aj pre všetkých občanov žijúcich v regióne Podunajsko.
Zaujímalo by ma, ako Sekcia cestovného ruchu spolupracuje s univerzitami, pri ktorých sú zriadené katedry cestovného ruchu rozvíjajúce výskum. V oblasti mäkkého turizmu. Pretože to je ten, ktorému chce venovať pozornosť v nasledujúcich 4 rokoch aj ministerstvo životného prostredia. Z pohľadu cestovného ruchu ide o technické termíny. Nebolo by vhodné, keby došlo nedajbože k ich rôznemu výkladu. Ako napr. už v minulých blogoch spomínané termíny cestovná kancelária = touroperátor = organizátor balíkov služieb ako aj vlastnej predajnej siete či predaja cez sprostredkovateľov. Výskumné pracovisko pri univerzite by malo byť jedným z mostom pre komunikáciu medzi koordinátorom pre oblasť turizmu Sekciou cestovného ruchu a MŽP SR, ba i príslušnými samosprávnymi krajmi.
Alebo ako chceme dosiahnuť ciele štátnej politiky v oblasti regionálneho rozvoja cestovného ruchu a ochrany životného prostredia, teda oblasti pre cestovný ruch tak významnej?
Na záver by som rada dodala, že pred desaťročím očarená riekou Rýn na jej švajčiarskom území som v jej nemeckej časti zisťovala stav spolupráce v oblasti turizmu v Porýní. Opäť sa mi potvrdilo, že rakúske vnímanie demokracie, pretavené na vzájomnej spolupráci pre spoločný cieľ, je pre Slovensko prirodzeným príkladom ako napredovať. Kým celé nemecké Porýnie je typickou hospodárskou oblasťou, rieka Dunaj s jej okolím nám poskytuje možnosť využiť túto dopravnú tepnu a zároveň vytvoriť príťažlivé prírodné oblasti ticha, ktoré budú v budúcnosti návštevníkmi čoraz viac vyhľadávané.
Dôležité:
Článok bol napísaný pred týždňom. Následne sa udialo:
1/ Stalo sa verejne známym, že Chorváti novým zákonom platným od 1.1.2024 decentralizujú riadenie cestovného ruchu. Na Slovensku štát plánuje zaviesť opačné riešenie. Čo je múdrejšie?
2/ Na rieke Dunaj havarovala nákladná loď s nákladom rozpustiteľným vo vode. Navyše, veľmi nebezpečným pre prírodu, vrátane rastlín, ktoré konzumujú zvieratá či ľudia. Preprava takýchto nebezpečných nákladov by už mala byť dávno vylúčená z vodnej dopravy!
3/ Minister životného prostredia T.Taraba odsúhlasil výstavbu terminálu pre skvapalnený plyn. V Bratislavskom nákladnom prístave. Je načase si navzájom povedať, čo zamýšľame s riekou Dunaj ako vodnou cestou a spôsobom ako chceme chrániť prírodu pre budúce generácie súčasne s prijateľným spôsobom využitia prírodného prostredia pre život ľudí ako aj pre podnikanie!!!
