Práve pred týždňom (6.3.2024) sme mohli na RTVS, Rádio Slovensko v rozhovore s Annou Vargovou si vypočuť vyjadrenia ministra nového ministerstva cestovného ruchu a športu Dušana Keketiho, že slovenskú marketingovú agentúru cestovného ruchu (naposledy s názvom slovakia.travel) pohltí organizačná štruktúra samotného ministerstva – vrátane úseku pripravujúceho výstavy a veľtrhy cestovného ruchu vo svete.
„slovakia.travel“ vznikla k 1.4.2021 a nemala dlhé trvanie, hoci jej založením bol obnovený starý „SACR“ , ktorá vznikla v prvých rokoch samostatného slovenského štátu. Tým Slovensko reagovalo na podobný organizačný systém uplatňovaný vo svete, predovšetkým na európskom kontinente.
Fungovanie takej organizácie je plne opodstatnené, nakoľko plní niekoľko špecifických úloh, resp. lepšie povedané mala by plniť konkrétne úlohy špecificky odborne zamerané na propagáciu Slovenska v zahraničí ako príťažlivého turistického cieľa, vrátane vyhľadávania zahraničných investícií pre oblasť cestovného ruchu. Plnenie týchto úloh vyžaduje úplne iný typ odbornej spôsobilosti, ako sú vyžadované od pracovníkov samotného ministerstva! Je to jednoducho „iný orchester“, ktorý vyžaduje aj iný spôsob riadenia...
Že táto odborne zameraná organizácia mala (prakticky vždy) okolo 100 pracovníkov, nevypovedá to nič o ich efektivite. Vychádzajúc z mojej osobnej skúsenosti podnikatelia – ale aj cestovné kancelárie za socializmu, ktoré mali povolenie k obchodu so zahraničím (CK Slovakoturist, DCK Tatratour, Slovenské kúpele, za ČEDOK sa realizovalo všetko v Prahe), vystačili na realizáciu marketingových a prípravných obchodných aktivít vo vzťahu k zahraničiu, kde sa pracovalo na rozdiel od pevných maloobchodných cien s „cenami dohodou“, t.j. tak ako dnes platí v plnom rozsahu, s 2-mi zamestnancami s príležitostne jedným elévom, ktorý sa spravidla dlho na oddelení nezdržal, pretože práca vyžaduje rozsiahle odborné znalosti, teda vysokokvalifikovaných odborníkov.
To isté platí aj pre kreatívne rozvíjanie turistickej značky Slovenska v zahraničí. Jej časté menenie v minulosti neviedlo k jej upevňovaniu a stabilizácii v povedomí potenciálnych zahraničných klientov, ba ani v pracovných kolektívoch touroperátorov v zahraničí. Navyše musím podotknúť, že marketingová značka „slovakia.travel“ nie je chránená ako ochranná známka – tou je chránené len jej logo!
Za takých okolností je ochrana pre cestovný ruch tak dôležitej marketingovej známky problematická. Navyše tá posledná – „slovakia.travel“ je „kópiou nemeckej, teda krajiny, ktorá v oblasti cestovného ruchu nemá historické skúsenosti. Takúto marketingovú značku je veľmi ťažko chrániť aj preto, lebo „doména.travel“ je všeobecne prístupná. So slovom „travel“ je vo svete – predovšetkým v anglicky hovoriacich krajinách, spájané podnikanie v cestovnom ruchu. Veď aj u nás, na Slovensku, je známa doména „travel.sk“... Uvedenú kritiku opakujem vo svojich blogoch už od založenia štátnej marketingovej organizácie „slovakia.travel“. Dodnes zbytočne.
Dnešná situácia v oblasti štátnej propagácie cestovného ruchu v zahraničí nie je z pohľadu odborníkov v turizme lichotivá. Po tak dlhých rokoch sme v turizme stále na „štartovacej čiare“, pričom vládnuce politické špičky akoby neustále hľadali nový smer, ktorým sa cestovný ruch na Slovensku má vybrať. Pred vyše rokom som sa pozastavila nad výrazom „zmena paradigmy cestovného ruchu“, ktorý vo svojich mediálnych vyhláseniach použili v tom čase riaditeľ slovakia.travel pán Mika (Situácia v cestovnom ruchu v roku 2022 bude závislá od pandémie – teraz.sk) a zároveň zakladateľka bývalého „klastra Liptov“ a poradkyňa v oblasti turizmu Iveta Niňajová (Trendom je ubytovanie v súkromí, veľkokapacitné rezorty to budú mať ťažké – VÚB Magnifica na vub.sk). Na základe svojich vlastných dlhoročných odborných skúseností z praxe (doma i v zahraničí) môžem len konštatovať, že „paradigma cestovného ruchu“ nie je dôležitá. Ináč necháme zvalcovať dôležitú materiálno-technickú základňu turizmu, ktorá žije v prvom rade zo štandardizácie odbytu!
Dôležité je vedieť, kam chceme cestovný ruch na Slovensku dostať z pohľadu makroekonomiky a aké nástroje, vrátane IT technológií, chceme k tomu využiť. Na tom je potrebné zhodnúť sa pri zostavovaní „novej“ koncepcie rozvoja cestovného ruchu na Slovensku, ktorú by mala podporiť aj „nová“ koncepcia štátneho marketingu cestovného ruchu v oblasti incomingu. Pretože Slovensko postupne vyčerpáva vlastné zdroje rozvoja získané od vlastného obyvateľstva (podiel domáceho turizmu prevyšuje podiel, ktorý tvoria zahraniční turisti), takže čím ďalej, tým viac, budeme v rámci rozvoja turizmu závislí od príjmov turistov zo zahraničia. Alebo vari si myslíme, že turizmus budeme môcť podporovať neustále na úkor rozvoja iných hospodárskych odvetví?
