Či sa nám to páči alebo nie, nad nami vládnu prírodné zákony. Tí kresťania, ktorí veria v Boha, je Boh „zhmotnením“ týchto zákonov. Biblia je odkazom – v jednoduchých príbehoch poukazuje na to, že na našej Zemi sme všetci rovní. Spoločnosť by mala vo svojich zákonoch a ich dodržiavaní rešpektovať základné hodnoty, ktoré umožňujú život na našej Zemi. Nielen nás, ľudí.
Pre tých, ktorým sa biblia do rúk ešte nedostala, Mojzes vo svojej prvej knihe Starého zákona Genezis opisuje, ako sa „Zem skazila pred Bohom a naplnila sa násilníctvom“ (vynucovaním si vlastnej vôle egocentrikov). Boh povedal Neomovi: „Nadišiel koniec každého tela. Tak som sa rozhodol, lebo Zem je plná násilenstva zapríčineného ľuďmi a ja ich z nej zmetiem. Privediem na Zem potopu, záplavu vôd, aby som zničil pod nebom všetko telo, v ktorom je dych života. Všetko, čo je na zemi, musí zahynúť.“
Jedine Noe získal dôveru Boha, a tak Boh s ním uzatvoril zmluvu. Noe spravil všetko, čo mu Pán rozkázal. Postavil koráb, zobral na ňu nielen celú svoju rodinu, ale aj zver, vtáctvo a pre všetkých obživu... Následne sa dážď lial na Zem štyridsať nocí a štyridsať dní...
V týchto dňoch politická scéna, ale aj verejnosť, vyjadruje svoj názor na riešenie núteného odstrelu pre ľudí „nebezpečnej“ zvere, ktorá sa zatúla do blízkosti ľudských príbytkov. V podstate sa však jedná o kvalite vzťahu človeka k divej zveri ako takej. Opomína sa, že nebezpečná je nielen zver, ale aj človek pre prírodu, ktorú má povinnosť chrániť – z jednoduchého dôvodu: „ aby bol možný aj náš vlastný život na našej Zemi“.
Pred schválením zákona by sme sa mali zamyslieť, čo sme urobili, aby k zatúlaniu divej zveri k našim príbytkom nedochádzalo. Alebo opačne - prečo sa človek, bez znalostí o živote divej zveri, zatúla do jej životného priestoru. Mali by sme zhodnotiť, v akej miere my, ľudia, narušujeme „obydlie“ divej zveri, jej životný priestor , či nerešpektujeme termíny ekologickej uzávery. Nemali by sme sami zvážiť, ako sa vlastne chováme, ako prejavujeme svoju nadradenosť voči prírode, hoci práve tá je nadradená nám, ľuďom? Nemali by sme zhodnotiť, na akom stupni je riadenie životného prostredia štátom a samosprávou, či v akej kvalite sa realizuje doterajší výskum v tejto oblasti?
Pretože následky nedodržiavania prírodných zákonov následky sú neodvrátiteľné!
Pred pár dňami RTVS, Rádio Slovensko, vysielalo večerný rozhovor s ornitológom. Informoval, že 60 druhov sťahovavého vtáctva zo 100 už priletelo na naše územie, pričom je otázne, či nepoletia ďalej na sever. Počasie na našej Zemi sa totiž v tomto roku poponáhľalo, takže vtáctvo, ktoré sa prevažne živí hmyzom a larvami, už tento hmyz v hojnom počte nenájde. Takže aj z toho dôvodu možno nebudeme počuť tak často spev škovránka či iných druhov sťahovavého vtáctva.
Koho však zaujímajú aj ďalšie faktory nerozlučne súvisiace so životom zvierat a iných živočíchov – okrem ich potravy? My, na Slovensku, máme pre túto oblasť zriadené výskumné pracoviská, medzi iným aj Katedru živočíšnej fyziológie a etológie (fns.uniba.sk), ktorá sa venuje aj štúdiu fyziologických a behaviorálnych procesov v interakcii s faktormi prostredia. Faktom totiž je, že chovanie zvierat mení aj naše „umelé svetlo“, medzi iným aj osvetlenie obcí a miest. Majúc toto v pamäti ani ma neprekvapil fakt, že posledne medveď zatúlaný do Liptovského Mikuláša sa ukryl za stĺpom elektrického osvetlenia! Myslíte, že to bola náhoda alebo medvedí zámer?
Čo ďalšie z našich ľudských „umelých“ výtvorov ruší život zvierat (ale aj flóry) a čo robíme preto, aby sme predvídali ich následky? Nielen na prírodu, ale aj na nás, ľudí, pretože aj my sme jej súčasťou!
Nepodliehajme však skepse. Slovensko má riešenia. Aj pre umelé osvetlenie obcí a miest tak, aby bola obmedzená miera elektrosmogu. Veď jedna zo slovenských spoločností v tejto oblasti úspešné dodáva svoje služby Izraelu! Rovnako máme aj bohaté skúsenosti v oblasti stavebníctva v minulosti – napríklad stavby ľudových obydlí v Ždiari! Nikto nebráni vzniku nových nápadov – napríklad v turistických oblastiach blízko chránených prírodných území stavať súvislé stavby s podlubím, teda nie osamelé „obrovské stavby“ roztrúsené v lese. Osvetlené podlubie nevyžaruje toľko elektrosmogu ako verejné osvetlenie ulíc...
Píšem o tom teraz preto, lebo slovenský parlament má na stole návrh zákona, ktorý sa dotýka „riadenia verejných inštitúcii“ v oblasti odstrelu divej zvere, ktorá sa zatúla do ľudských obydlí, čím ohrozí bezpečnosť života ľudí a ich majetku.
Návrh zákona je potrebné riešiť komplexne. Z viacerých pohľadov. Aj s prehodnotením už existujúcich riešení v iných krajinách. Som ekonómka z oblasti turizmu, teda nie som „doma v oblasti ochrany životného prostredia“, ale pred niekoľkými rokmi som zachytila správu, že v Taliansku štát uhrádza škody na poľnohospodárskych kultúrach a hospodárskych zvieratách, pokiaľ boli zničené divou zverou. Čo však na druhej strane nemotivuje poľnohospodárov k účinným zásahom vedúcim k ochrane vlastného majetku...
Osobitný vzťah k ochrane životného prostredia a zachovania fauny a flóry má cestovný ruch. V posledných rokoch zaznamenávame obrat domáceho obyvateľstva k návalom turistov do príťažlivých oblastí. Jedná sa nielen o jednodenných výletníkov, ktorí vyhľadávajú najznámejšie ciele – lokálne destinácie, ale aj o turistov, ktorých počet rýchle rastie a sprievodné znaky (ako napríklad zvýšený dopyt po „druhom bývaní v rekreačnom priestore“) komplikuje životnú situáciu domácich obyvateľov.
Uvedené nás upozorňuje, že nemôžeme riadiť cestovný ruch tak, ako doposiaľ. Riešenia si vyžadujú komplexný prístup. Čiastkový je nám známy – napríklad Švajčiarsko už takmer pred desaťročím legislatívne zakázalo predaj bytov a domov pre „druhé bývanie“. Toto tvrdé opatrenie bolo neskôr korigované, pričom sa vzťahovalo len na novú výstavbu apartmánov pre záujemcov „druhého bývania“, pričom na apartmánové bývanie mohli byť rekonštruované len staré hotely vyradené z portfólia ubytovacích služieb pre turistov.
K podpore rozvoja cestovného ruchu musíme teda pristupovať cez nové riešenia, a to v úzkej spolupráci s ochranou životného prostredia. To znamená nový prístup v prvom rade k územnému plánovaniu a k strategickým materiálom o rozvoji turizmu priamo v turistických regiónoch. Je to náročná úloha. V roku 2019 som preštudovala všetky strategické materiály o turizme zverejnených samosprávnymi krajmi a ich porovnanie vyšlo žalostne nekvalitne. Nečudujme sa, že v priebehu rokov sa vymkla výstavba nových ubytovacích zariadení v jednotlivých lokalitách spod spoločenskej kontroly. Nové ministerstvo zatiaľ nevydalo signál – ani verejnosti, ani samosprávam, že by v krátkom čase malo dôjsť ku kvalitatívnemu obratu. Napokon „riadenie pešej turistiky v chránených oblastiach“ má veľa spoločného s „riadením životného prostredia“. Rovnako tak „podpora výstavby materiálno-technickej základne cestovného ruchu“ s „riadením územných plánov na úrovni samospráv“.
Na záver jedna prosba: Nevyvyšujme sa nad prírodné zákony, rešpektujme názory ináč zmýšľajúcich odborníkov, s vypočutím ich názorov bez následného zhadzovania ich odborného pohľadu, hoci sa líši a teda niekomu nepatrí do karát! Pretože tak prichádzame o možnosť vidieť realitu aj z inej strany... a následne riskujeme, že môže prísť potopa! Vrátane straty súdnosti i majetku.
