Prvé roky prvej Ficovej vlády sa podobali kyvadlovým hodinám. Neznalosť ako riadiť rozvoj regionálneho cestovného ruchu zo strany štátu a samosprávy sa dostala do maximálnej pozícii, v ktorej už niet inej varianty, len obrátka na inú stranu. Je to bod, keď sa musia prijať iné riešenia.
Do čela Sekcie cestovného ruchu bola dosadená osoba, ktorá mala veľmi ďaleko k problematike makroekonomického riadenia. Po prvých rokoch hľadania sa museli iniciatívu vziať do svojich rúk iní, v tom prípade ZMOS. Ten dospel prakticky až ku koncu volebného obdobia k rozhodnutiu sám vypracovať návrh zákona, ktorým by sa riadil regionálny rozvoj cestovného ruchu. Keďže turizmus má mnohoodvetvový charakter, nemohol nikto rátať s tým, že návrh prvého zákona, ktorý mal definovať organizačnú štruktúru, zodpovednosť jednotlivých účastníkov z rôznych rezortov, či stanoviť nový systém financovania, bude dokonalý. Platí však dodnes...
Prelom tisícročí bol aj prelomový v oblasti techniky predaja služieb. Už v Dzurindovom období sme zaznamenali nový typ obchodných spoločností – rezervačné systémy ubytovania. Nielen globálne, tie už existovali skôr, ale najmä od mladých podnikateľov u nás doma.
Pobyt v Kanade mi ukázal, aký je rozdiel v kreovaní systému rozvoja cestovného ruchu v Amerike (severnej – so spoločným trhom v USA a Kanade). Je to podmienené dopravou, v podstate leteckou. V Amerike je totiž táto už dlhé roky stabilizovaná, letecké spoločnosti ako „trhoví vodcovia“ sa v porovnaní s Európou ihneď chytili IT technológií. Nasledovalo prepojenie predaja leteniek s prenájmom áut ako aj s ubytovacími zariadeniami cez hotelový switch. Rýchle som pochopila výhody amerického systému a na domácej pôde sa pokúšala presadzovať zmeny – medzi nimi aj nepísanú obchodnú zvyklosť o veľkosti skupín, teda jej zníženie z min. 15 osôb na 7 vrátane, resp. na minimálnom počte, pre ktorý by sa európske letecké spoločnosti – trhoví vodcovia, dohodli. Tým by sa podporil rozvoj predaja cez rezervačné systémy, teda rozvoj individuálneho cestovania v malých skupinách... K zmene v konzervatívne orientovanej Európe však dodnes nedošlo.
Pokusy mladých ľudí s rezervačnými systémami ma inšpirovalo a po 12-tich rokoch (2005-6)som sa opäť vrátila do podnikania s incomingovým predajným portálom DestinationSlovakia.sk v dvoch svetových jazykoch. Po čase rešeršovaním značky na internete som zistila, že značku, ktorú som vytvorila už v roku 1990 pri spracovaní projektu v roku 1993 nešťastne skončeného podnikania, používa iný podnikateľ – za hranicami Slovenska, ale predsa len s kontaktom na Slovensko. Potvrdzovalo to doslova z katalógu Destination Slovakia 1994 opísaná textácia ponuky pre kongresovú turistiku. Bolo to prvé upozornenie, že v podnikaní zažijem nečakané bariéry. Došli. Vo forme kyberkriminality, pre ktorú som zakrátko musela skončiť s podnikaním v cestovnom ruchu, pričom ďalších viac ako 200 tisíc korún vyletelo hore komínom...
Obdobie Ficovej prvej vlády bol však čas, kedy začal štát cez výzvy finančne podporovať podnikanie v cestovnom ruchu. Keďže na spracovaní webovej stránky DestinationSlovakia.sk sa po technickej stránke zúčastňovali dvaja šikovní študenti, nahovorila som ich, aby pokračovali v spracovaní rezervačného systému ubytovania InterRes už v prostredí Microsoft a uchádzali sa o grant. Vedela som, že finančná podpora je veľkorysá (hlavne k jednému nemenovanému podnikateľovi z Trnavy). Je veľkou škodou pre Slovensko, že študenti vo svojej žiadosti neboli úspešní. Počas práce na už existujúcom predajnom portáli som ich viedla k pochopeniu obchodných procesov v turizme, čo je pre programátorov nevyhnutné pre kvalitné spracovanie funkčného softwearu. Jeden zo študentov bol veľmi nadaný, odbor cestovného ruchu by tak mohol získať skúsených IT odborníkov. Dnes pracuje v Prahe.
Dalo sa očakávať, že spolu s rozvojom IT technológií v predajných systémoch turistických služieb sa otvorí priestor aj pre kyberkriminalitu. Štát však na toto nebezpečenstvo nemyslel, nedostatočne reagoval. Nedocenil, že bezpečnosť podnikania je cennou komoditou, bez nej nemožno rátať s hospodárskym/ekonomickým napredovaním každej spoločnosti.
EÚ sa v tomto roku rozhodla, že zamietne sledovanie osôb - porušenie bude považovať za trestné (informácia z dennej tlače vo Švajčiarsku). Treba očakávať, že sa problém kyberkriminality a sledovania osôb bude musieť riešiť aj u nás doma. Kiež by to bolo bývalo riešené už v čase pred násilnou smrťou Jána a Martiny!
Ako sa ukazuje, obeťou kyberkriminality neboli len obchodné spoločnosti, ktoré som ako konateľka viedla. Po uzatvorení podnikania v oblasti incomingu som dodávala poradenské služby jednotlivým hotelom. Medzi ne patrilo aj vyhľadávanie nových obchodných kontaktov v zahraničí, takže som sa pohybovala nielen na domácom, ale aj na zahraničnom trhu. Informácie, ktoré došli k môjmu uchu, ma viedli k zamysleniu sa nad príčinou ukončenia fungovania incomingovej CK Pressburg, či rapídneho medziročného poklesu obratu CK Limba – orientujúcej sa najmä na rezervačné systémy pre malé ubytovacie zariadenia. Je veľkou škodou pre hospodárstvo štátu, ak z trhu odchádzajú skúsení podnikatelia.
Na druhej strane sa na Slovensku úspešne udomácnili niektoré GDS, predovšetkým booking.com (začal nábor z Viedne v roku 2007-8 realizovaním telefonického školenia ubytovacích zariadení pre obsluhu systému). Usadil sa aj vďaka ponuke lacných ubytovacích zariadení v súkromí, nakoľko poskytoval možnosť rýchlej rezervácie pre cestujúceho a bezstarostnú službu pri obsadzovaní lôžok súkromníka, ktorý sa mohol venovať iným činnostiam. Časom sme si na služby GDS tak zvykli, že ako cestujúci si rezervujeme ubytovanie na Slovensku cez GDS, pričom nemyslíme na to, že tržba za sprostredkovanie ide do zahraničia, nezostáva u nás doma!
Pričlenením Slovenska do menovej únie došlo častejšie k tzv. „praniu špinavých peňazí“. Odbor turizmus poskytuje na takéto pranie vcelku veľmi dobré podmienky. Keď som sa stretla s takýmto prípadom, ihneď som upozornila na vec bankového pracovníka. Dostala som šokujúcu odpoveď: Od vás závisí, či to urobíte alebo nie“!
Poskytovatelia turistických služieb, či obchodné subjekty v oblasti turizmu by mali dodržiavať aj etické princípy bežné na medzinárodných trhoch.
Patrí to k základným vlastnostiam správneho obchodníka. No ako ukázali roky do vypuknutia už spomínanej krízy, nikto zo zodpovedných nevenoval tejto téme pozornosť. Rovnako sa prestala venovať pozornosť úrovni vzdelávania, ba ani systému, v ktorý v nedostatočnom množstve by dokázal pripraviť odborne pripravených stredoškolákov pre prácu v cestovom ruchu. Vzdelanostnú úroveň vystihla v tom čase prezidentka hotelového zväzu (vtedy ZHR) Ing. Zuzana Šedivá. Pýtala sa ma, ako radím určitým hotelom, keď všetko robia naopak. To potvrdzuje, že odbornosť sa nedá získať za jeden mesiac, ale že jej základom je celoživotné vzdelávanie začínajúce už vo veku, kedy sa dieťa rozhoduje o výbere strednej školy!
V období prvej Ficovej vlády na to nikto nemyslel. Každý si robil, čo sa mu zachcelo. A kam to dospelo?
