Veda potvrdzuje, že ľudstvo pokročilo vďaka práci, ale aj jej deľbe. Je logické, aby ministerstvo ani v jednom spoločenskom zriadení nevykonávalo práce prináležiace podnikateľom a naopak, aby niektorý z podnikateľov suploval prácu vlády. Rovnako je nelogické, aby združenie cestovného ruchu sa miešalo podnikateľom do ich biznisu a naopak, aby podnikateľ prevzal na seba povinnosť informovať o turistickom regióne alebo mu dokonca robiť marketing.
Iné, ako na odbornosť v riadení, je snaha odvolávať sa na zdravý sedliacky rozum. A to sme zažili s Mečiarom a hnutím zvaným mečiarizmus.
Ako to bolo s Mečiarovým zdravým sedliackym rozumom v oblasti cestovného ruchu? Naša „nežná“ nám otvorila dvere do sveta. Uvoľnilo sa cestovanie, rovnako pritiahlo pozornosť zahraničných turistov o pomerne neznámu krajinu ležiacu v srdci Európy. Mečiar ich svojim správaním pribuchol. Hoci v oblasti cestovného ruchu zdedil vcelku dobrý systém riadenia, pustil opraty sedliackemu rozumu namiesto toho, aby daný riadiaci systém zreformoval.
Veď už existovala sieť turistických informačných kancelárií. Rovnako vo významných turistických regiónoch aj „správy cestovného ruchu“. Mali sme možnosť využiť pomocnú ruku podanú odborníkmi zo Švajčiarska či Rakúska. Veď už v roku 1993 vzniklo Združenie cestovného ruchu Tatry (dnes tatry.sk), neskôr ďalšie. Lenže Mečiarov „sedliacky rozum“ nevidel potrebu reformovať už existujúcu regionálnu štruktúru a dať jej novú náplň. Veď načo je sedliackemu rozumu územný plán, tobôž načo je plán rozvoja cestovného ruchu, teda načo je nám vyhláška o územnom genereli cestovného ruchu (nadväzuje na stavebný zákon).
Veď načo a prečo sa venovať regionálnemu rozvoju, keď boli zaujímavé iné témy. V zdedenej „stodole“ bolo plno lákavých zásob, ktoré bolo treba sprivatizovať.
Poliaci či Maďari si ponechali existujúce hotelové siete, ale my (a žiaľ aj Česi) si hotelovú sieť Interhotel s hotelovými štandardami medzinárodných hotelov a svetovým know-how. Veď boli dlhé roky riadené z Prahy, ktorá mala vynikajúce kontakty na odborný svet, takže mala odkiaľ brať rozumy. Odborné, nie sedliacke.
Takže sa pristúpilo k privatizácii ubytovacích zariadení hlava nehlava a hlavne rýchlo. Pretože dopyt po nich bol zo strany privatizérov veľký. Hotely vtedy zavalil nápor zvedavých turistov zo západu, každý si mohol mädliť ruky z očakávania nad vysokými ziskami. Po vlne kupónovej privatizácie, kde skončil aj Hotel Kyjev v Bratislave, nasledovali ďalšie – už priamo do konkrétnych rúk privatizérov. Lenže vlna zvedavých turistov opadla – aj vďaka Mečiarovej zahraničnej politike a to logicky vyvolalo sklamanie nových vlastníkov. S tým vznikol vzťahový problém medzi vlastníkmi a hotelovými manažérmi, ktorý v podstate existuje dodnes. Podobný osud postihol aj ubytovacie zariadenia privatizované v malej privatizácii. Veď pozrime sa na históriu Slnečných jazier v Senci, či na Zemplínskej šírave.
Dopad nesprávnej privatizácie hotelov sa potvrdil po dlhšej dobe. Správu o situácii v Nemecku, kde na nemecké Interhotely vo východnej časti krajiny čakali medzinárodné hotelové spoločnosti, som priniesla už pred časom , viď Privatizácia po nemecky: Lesk a pád Interhotels - Rudolfa Vallová - (blog.sme.sk)
Sklamanie odbornej časti nemeckých cestovnoruchárov len potvrdzuje doposiaľ hlasno nevyjadrené slová slovenských hotelierov. Samozrejme, že lepšie sa podniká tým hotelom, ktoré si užívajú „Marxovu kapitálovú rentu III., teda umiestnenie hotela v mimoriadne dobrých prírodných či kultúrnych podmienkach).
Ďalším prejavom sedliackeho rozumu bolo delenie majetku bývalej federácie. Z ČSA sme nedostali nič. Vraj lietadlá boli už dávno odpísané – mali nulovú hodnotu. Lenže nebol ocenený know-how, ktorý zostal v Prahe, takže letecké spoločnosti, ktoré neskôr v SR vznikli, pre nedostatočný know-how jednoducho následne skrachovali.
Z trustu Čedok sme získali predajnú sieť na Slovensku – neskôr nazvanú Satur, čo bola len sieť obchodov zameraných len na predaj zájazdov, ktoré boli zostavené v Prahe. Neskôr boli takéto siete legislatívne nazvané cestovné agentúry. Keby nebolo privatizácie novo pomenovanej obchodnej siete SATUR známym politikom SMERu Ing. Dušanom Muňkom, dnes by SATUR už neexistoval... Nový privatizátor totiž mal ohromné skúsenosti s vedením cestovných kancelárií, nakoľko bol dlhšie obdobie riaditeľom CK Slovakoturist, účelového zariadenia SÚV ČSZTV, teda slovenskej telovýchovy, resp. telesnej kultúry. V podstate SATUR môže vďačiť svojmu úspechu aj mne, nakoľko som v Slovakoturiste celých 9 rokov po skončení Fakulty cestovného ruchu a služieb v Banskej Bystrici zaviedla systém štandardizácie produktov a ich predaja. Takže zase ja vďačím menovanému politikovi SMERu za to, že mi poskytol voľnosť pre nadväzovanie kontaktov v Prahe... Zároveň som sa od uvedeného politika naučila, že koncentrácia pri dosahovaní cieľov je nevyhnutná. Tá je významná aj pre športovcov, predovšetkým športové teamy (téme sa venoval aj švajčiarsky psychológ K.Jung v teórii hádzania mince).
Žiaľ, boli to časy, kedy sa v podnikaní darilo len osobám, ktoré mali za sebou politické zázemie. V čase „nežnej“ som pracovala na podnikovom riaditeľstve Interhotely Bratislava š.p., kde som začiatkom roka 1990 vypracovala pre potreby siete analýzu nového predajného systému ubytovania, ktorý bolo však treba spracovať programátorom. Nakoľko vedenie hotelovej siete myslelo už len na privatizáciu, nebolo ochotné investovať. Takže s podporou niekoľkých hotelierov som začala podnikať, aby som mohla zaplatiť spracovanie softwaeru zvaného InterRes,
teda centrálneho predajného hotelového systému na báze Free Sale, prvého v strednej a východnej Európe! Stalo sa tak v roku 1991. Hotelieri podporili myšlienku vzniku moderného obchodného systému, ktoré mohli využiť (zmluvne či cez sprivatizovanie) už sprivatizované samostatné hotely. V dnešnej dobe sa združenie hotelov, ktoré využívajú spoločný obchodný systém, sa nazývajú konzorciá nezávislých hotelov. Potvrdzuje sa, že len takéto riešenie pomôže samostatným hotelom dosahovať predajné úspechy zrovnateľné s medzinárodnými hotelovými sieťami. Vidiac ďaleko dopredu, investovala som zisky mladej spoločnosti do ďalšieho softwearového vybavenia a počítačovej siete, či suplovala úlohu štátu v štátnom marketingu zvolením marketingovej značky Destination Slovakia. Dokonca nadväzovala kontakty s vtedajšími európskymi Interhotelmi (GB, FR), nakoľko medzinárodná sieť má oveľa väčší záber. Lenže ľudia blízki mečiarovému sedliackemu rozumu našli cestu ako zlikvidovať rodiaci sa nový obchodný systém a imanie vo výške takmer 1 mil. SKK (v tom čase hodnota niekoľkých domov) vyletel pre hospodársku kriminalitu hore komínom...
Pred časom som zachytila článok, v ktorom zakladateľka Clustra Liptov Iveta Niňajová použila pre budúci vývoj cestovného ruchu odborný výraz „paradigma cestovania“ (v rovnakom čase tento výraz použil aj riaditeľ slovakia.travel, zrejme spolupracujú. Ináč klaster/cluster je združenie založené za účelom splnenia konkrétneho cieľa – po jeho splnení zaniká. Názov pre Liptov bol zvolený omylom). Mysleli tým, že v dohľadnej budúcnosti budú turisti (návštevníci s prenocovaním) vyhľadávať ubytovanie v súkromí. Tento trend je však spojený s prudkým rozvojom GDS – medzinárodných rezervačných systémov ubytovania. Tí majú na trhu v súčasnosti prevahu. Lenže GDS pre hotel nemá význam. Verejnosť, ktorá využíva výhody napr. booking.com to nemusí chápať, ale z hľadiska hotela (tak, ako sa vyjadril vlastník Hotela Partizán na Táľoch) mu GDS neprináša pozitíva. Prechod záujmu turistov od prevažne mestských a mimo bratislavských hotelov do súkromia, im prináša zdanlivo neriešiteľné problémy. Ak sa uspokojíme s „paradigmou cestovania“, môžeme očakávať, že hotely sa budú obracať smerom k vláde o pomoc. Namiesto toho, aby pochopili, že riešenie je v ich rukách, teda v inovačnom prístupe k predaju ich služieb. Založením hotelových konzorcií...
Kto chce vedieť viac o hotelových konzorciách odporúčam vyhľadať si „The Portuguese Case – Shaping Future of the Hotel Sector trhrough Consortia“.
