Možno dnešní zamestnanci Mestskej informačnej kancelárie v Poprade budú protirečiť a tvrdiť, že keby nebolo bývalo Corony, bol by býval Poprad dosiahol rekordné počty návštevníkov. Je to relatívne tvrdenie berúc na zreteľ len veľmi krátku časť histórie. Realita je však iná.
Ja osobne patrím ku generácii, ktorá v Poprade zažila skutočné rekordy návštevnosti. V 70-tych rokoch som študovala cestovný ruch a cez prázdniny v jednom kuse sprevádzala ruských a nemeckých turistov. Tí prví boli chtiví po nákupnej turistike a uspokojení nákupom „perzkých kobercov“ slovenskej výroby obdivovali krásy slovenských jaskýň. Tí druhí vášnivo liezli vysoko do hôr a obdivovali krásy Tatier. V centre mesta nestálo nákupné stredisko Fórum, ale Prior, centrum Popradu nevyzeralo počas celého roka tak vyzdobené, ale v početných obchodoch bolo dosť toho, čo uspokojí účastníkov „nákupnej turistiky“, ktorí do Popradu došli dokonca aj z ďalekého Vladivostoku, často aj „vlakmi Družby“ organizovaných Trustom Čedok z Prahy...
Poprad v tom čase žil z návštevníkov Vysokých Tatier. Nazýval sa jej "vstupnou bránou".
Hotel Gerlach, postavený v roku 1968, postupne strácal svoj šarm. Tak ho našla naša „nežná“, ktorá sa tešila záujmu početných skupín zvedavých návštevníkov. Poprad ich privítal v roku 1991 otvorením Hotela Satel, kam som poslala – ako riaditeľka incomingovej cestovnej kancelárie, z vďaky rodnému mestu, ale aj uznávanému hotelierovi Ing. Odložilíkovi, prvé skupiny z hospodársky vyspelej západnej časti Európy. Oveverila som si, že región Spiš, s mestom ako je Poprad, sa dá zaujímavo spracovať a následne aj predať i na náročných zahraničných trhoch... O tri roky neskôr zahájil prevádzku Hotel Poprad. To sa však už pomaly začali prejavovať následky nacionálne orientovaného kurzu Vladimíra Mečiara... a objemy realizácie v turizme poklesli.
Postupne, hlavne vďaka Aqua City Poprad, mesto opäť našli noví turisti, tentokrát hlavne z Poľska i Českej republiky, ktorí vyhľadávali skôr nižšie kategórie ubytovacích zariadení, ktorých počet rýchle rástol.
Čo však prekvapuje, Poprad sa nepresadil po celý čas od pádu železnej opony vo výchove odborného dorastu pre cestovný ruch. Nemyslí sa tým odborný dorast pre hotelovú sféru a gastronómiu historicky v tom vyniká Kežmarok), ale pre sféru obchodu so službami cestovného ruchu ako aj pre riadenie rozvoja cestovného ruchu, ktorá spadá pod samosprávu. Cestovný ruch je mnohotvárna a často náročná práca, pretože človek musí usilovne pracovať v dobe, ktorú si iní užívajú na cestovanie a oddych. Pritom úspech v oblasti služieb je vo veľkej miere závislý od kvality ľudskej práce - rovnako aj od vyspelého know-how. Poprad má v tejto sfére čo doháňať.
Poprad má vynikajúcu polohu ako dopravný uzol. Či už v železničnej i autobusovej dopravy. Pritom má aj medzinárodné letisko! Nenadarmo sa Poprad nazýval ako „vstupná brána do Vysokých Tatier“. To však nie je všetko. Poprad sa môže stať „vstupnou bránou do Tatier“, ale na to musí ešte dorásť.
Tatry nie sú len Vysoké. Sú aj Západné, Belianske a Nízke – z hľadiska polohy ich severná časť . Tatry presahujú až do Poľska! Ak by však návštevník slovenskej časti Tatier chcel stráviť deň aj v Zakopanom a využiť k tomu hromadnú dopravu (zdravšie pre životné prostredie ako osobné auto), nezostáva mu nič iné ako využiť jediný s spoj z Popradu s odchodom o 15:40 hod. pričom mu nezostáva nič iné, ako zo Zakopaného sa vrátiť opäť jediným spojom krátko po trinástej nasledujúci deň.
Tak sa napĺňa poznanie, že v rozvoji dopravy z investičného hľadiska doháňa Slovensko neustále úlohy minulé a na „sľubnú budúcnosť“ nemá kto myslieť. Takú, ktorá by zároveň neporušila zásadným spôsobom životné prostredie. Veď tých stromov v Tatrách už popadalo dosť!
Nespokojnosť obchodných komôr v oblasti známej ako „Euroregión Tatry“ (viď https://www.trend.sk/spravy/obchodne-komory-prichadzaju-navrhom-vytvorenie-medzinarodneho-subregionu-tatry a https://web.sopk.sk/view.php?cisloclanku=2021011201 ) poukazuje na nedokonalosť riadenia cezhraničnej spolupráci zastrešenej https://euroregion-tatry.sk . Na význam tohto - pre turizmus významného regiónu, upozornili už začiatkom deväťdesiatych rokov Angličania. Neskôr vzniklo vyššie uvedené združenie čerpajúce finančné prostriedky z fondov EÚ. Realizoval menšie projekty, ktoré nemali zásadný vplyv na rozvoj vzájomného cestovného ruchu, ba – ako vidieť z uvedených správ, neuspokojovali ani podnikateľov združených v obchodných komorách, nakoľko nevytvárali prostredie pre rozvoj vzájomnej cezhraničnej poľsko-slovenskej hospodárskej činnosti. Paradoxom je, že členom tohto združenia je aj mesto Poprad. Ako hodnotí mesto efektívnosť doterajšej spolupráce, nevieme. Preto ani nevieme, kedy sa Euroregión Tatry stane funkčným a využiteľným aj pre rozvoj vzájomného cestovného ruchu (napr. v oblasti športu pre skokanské mostíky) a to tak, aby sa vytvoril „komplexný medzinárodný subregión Tatry“, v ktorom mesto Poprad – už aj vzhľadom na svoje medzinárodné letisko, môže zohrávať významnú úlohu.
Poprad má reálnu možnosť chytiť správne do rúk perspektívu, ktorú ponúka „Poprad – mesto športu“. Pre deti a mládež do 18 rokov, čo naznačuje, že ak budeme v Poprade chytrí (v zmysle múdri), môžeme pri Strednej športovej škole vybudovať zakrátko mládežnícku cestovnú kanceláriu, ktorá na začiatku môže realizovať výmenné školské akcie organizované cez Erasmus+ , rovnako aj mládežnícke aktivity v rámci „Mládež v akcii“ rovnako podporovanú priamo z EÚ! Pokiaľ by v nej boli zaangažovaní žiaci tejto školy, časom by vyrástli pre mesto Poprad odborníci schopní organizovať veľké športové podujatia, ktoré Poprad očakávajú. Toj-toj-toj mládež, hurá do práce! Pre vlastnú budúcnosť v meste Poprad.
Na mieste podnikateľov v cestovnom ruchu, ktorí poskytujú (pozor, nie organizujú, ako napr. CK či CA) služby cestovného ruchu domácim či zahraničným návštevníkom, by som rozmýšľala nad založením miestnej organizácie – združenia cestovného ruchu v meste Poprad. Prečo? To si povieme v nasledujúcom blogu.
(blogerka sa v odbore cestovného ruchu doma i v zahraničí pohybuje už 50 rokov - väčšinou na TOP pozíciách)
