...ale aj celému Švajčiarsku, hospodársky rast a zároveň zabezpečiť trvalú udržateľnosť v citlivom horskom prostredí Álp. Štúdiu pod názvom „NIV" - Nachhaltigkeit, Innovation, Vermächtnis (trvalá udržateľnosť, inovácie, odkaz) vypracovala skupina odborníkov, medzi nimi, podľa informácií denníka Bündner Tagblatt, aj Jürgt Settler z vysokej školy v Lucerne. Ten konštatuje, že štúdia si nedáva za cieľ „vynájsť nový bicykel", pretože je oveľa jednoduchšie a schodnejšie vychádzať predovšetkým zo štúdií predchádzajúcich olympijských hier. Nejedná sa totiž o úplne nové poznatky. Cieľom štúdie je popísať aké potenciálne dlhodobé pôsobenie je možné od olympijských hier očakávať. Druhá časť štúdie bude pripravená na prezentáciu verejnosti v decembri. Pozrime sa na štúdiu, ktorú komentuje denník Bündner Tagblatt, bližšie:
Čísla sú zarážajúce. 1,47 až 1,8 mld. Frankov obratu počas rokov 2015 až 2022 len pre Kantón Graubünden. Pre Švajčiarsko usporiadanie ZOH 2022 by malo znamenať obrat 3,84 až 4,11 mld. Frankov. Napriek vysokým číslam prínos olympijských hier pre Švajčiarsko znamená 0,1% podiel na hrubom domácom produkte! V prípade Kantónu Graubünden je to trochu viac: 1,6 až 2% ročne. V kantóne by sa malo v čase od 2015-2022 ročne generovať naviac 520 000 až 975 000 prenocovaní. Pre celé Švajčiarsko by to malo činiť až do 1,5 mil. prenocovaní viac. Štúdia poukazuje na efekt Crowding-out, v rámci ktorého by mal každý návštevník olympiády priniesť ďalších hostí. Vďaka prílevu turistov by Graubünden mal daňové príjmy vyššie o 75 až 95 mil. Frankov.
Téma "NIV proces", či téma "Mládež a šport" alebo "Život v horách" a "Vízia 2050" by mala byť obsahom druhej časti štúdie. V súčasnosti za začína prieskum v 20-tich obciach kantónu Graubünden, ktoré by mali vyjadriť svoje predstavy o budúcnosti.
Najzaujímavejšie sú ale výdavky a ich pokrytie. Štúdia poukazuje, že napriek prísľubu švajčiarskej vlády (kredit 1 mld. Frankov) 300 mil. Frankov je stále nepokrytých. Nehovoriac o tom, že celkový rozpočet projektu dosahuje 4 mld. Frankov!
Trvalá udržateľnosť, tak ako povedal Thomas Wieting z Graubünden Kantonalbank pre týždenník „bündner woche", je faktorom úspešnosti manažmentu podujatia, v našom prípade olympijských hier. Počas nich je potrebné zabezpečiť fungujúcu mobilitu v rámci danej lokality a spojenie lokality s vonkajším svetom. Cestovať budú nielen hostia, ale aj zamestnanci, dodávatelia tovaru a služieb, stavebné kapacity ai. V súvislosti s trvalou udržateľnosťou a ochranou prostredia (či so zabezpečením podmienok pre mobilitu alebo pre udržateľný rozvoj materiálno-technickej základne v obciach, ku ktorým sa olympijské hry viažu), sa ráta s invenciami. V súčasnosti sa už prezentovali architekti a stavbári, ktorí siahli ihneď po pôvodnom stavebnom materiáli vhodnom pre ZOH Graubünden 2022, teda po dreve. Zároveň sa začali zhodnocovať budúce kapacitné potreby obcí a miest, konkrétne v poslednej dobe rýchle rastúceho mesta Chur. Olympijské hry sú všade na svete dostatočne veľkým impulzom pre domáce obyvateľstvo. Záleží na tom, ako schytí svoje šance do vlastných rúk a ako dokáže zvládnuť manažment podujatia tak, aby neprekročilo existujúce limity (prírodné či ekonomické, sociálne či sociologické ai.). Opak je totiž vždy devastujúci.
Rozhodnutie, či sa Graubünden zúčastní kandidatúry na ZOH 2022, je v rukách obyvateľstva (referendum dňa 3.3.2013). Samozrejme, aj od politikov a postojov politických strán, pretože posledné slovo bude mať aj tak parlament. Možnosť kandidatúry na ZOH 2022 tak či tak už pohla niektorými rozhodnutiami. Medzi ne patrí zdokonalenie (rozšírenie a urýchlenie) železničnej dopravy v Kantóne Graubünden. Pri rozhodovaní o výbere z možných projektov sa podľa informácií denníka Bündner Tagblatt hodnotila potreba zrýchlenia spojenia mesta Chur s Zürichom. Ráta sa s výstavbou 2 tunelov, a to Erzeltunnel (23 km) a Walenseetunnel (17 km), s 2 obchádzakami miest (v tom jeden Bad Ragaz). Trvanie jazdy by sa tak malo skrátiť z dnešných 75-90 minút na 60 minút. Rozpočet projektu dosahuje 8,5 mld. Frankov. Výsledkom by mala byť trasa s rýchlejšou, častejšou a presnejšou dopravou. Zelenú dostali ešte 2 ďalšie projekty, ktoré sledujú lepšie prepojenie Landquart (dopravný bod pri meste Chur) s Davosom a zapojenie významného rekreačného strediska Lenzerheide do železničnej dopravnej siete. Oba projekty sú obrovským krokom k zlepšeniu podmienok prepojenia rekreačných stredísk navzájom. Kým napríklad cesta diaľnicou z Prättigau do Davosu trvá pri ideálnych podmienkach 45 minút, cesta železnicou o 25 minút dlhšie. Výstavbou Wolfgantunnel (6,9 km) medzi Klosters a Davos by sa doba trvania prepravy železničnou dopravou z Landquart do Davosu znížila na 60 minút. Rozpočet tunela dosahuje 376 mil. Frankov. Ďalšie zlepšenia na trase potrebujú 510 mil. Frankov. Tretí projekt sleduje prepojenie mesta Chur s Lenzerheide a následne so strediskom Arosa (tunelom). Ďalšie projekty, väčšinou spojené s výstavbou tunelov, ktoré by dotvorili alpské tranzitné železničné spojenie (Apltrain), sa dostali do šuplíka. Niektoré sny zostali „auf dem Boden der Realität". Ako napríklad tunel Arosa - Davos v dĺžke 7,7 km s predbežným rozpočtom 480 mil. Frankov.
Veľké podujatie potrebuje veľké vízie a ako bolo uvedené, kvalitný manažment podujatia, ktorý dokáže vypracovať nielen projekt, ale ho aj finančne zabezpečiť a ručiť za trvalú udržateľnosť prostredia, v ktorom sa podujatie koná.
