V týchto dňoch Ministerstvom vnútra SR zverejnené mapy novej reformy verejnej správy vyvolalo ohlas najmä zo strany samosprávy. RTVS Rádio Slovensko následne dňa 19. Apríla 2023 uviedlo rozhovor s odborníkmi na uvedenú oblasť. Z nich Štefan Rehák pripomenul priebeh súčasného stavu (z čias Mečiarovej vlády). Vtedajšia reforma bola vyvolaná potrebou demokratizácie riadiacich štruktúr a vôľou pripraviť štát na vstup do EÚ. Pritom zďaleka neboli pokryté požiadavky na kvalitné riadenie či už štátnej správy i samosprávy, vrátane zodpovedajúcej kvalifikácie ich zamestnancov.
Ako je to dnes? Očakávaná refo mala odstrániť predchádzajúce nedostatky, čo predpokladá dôkladnú analýzu riadiacich procesov ako aj ich financovanie. Pozitívne je, že navrhované teritoriálne členenie predvedené na mapách sa vracia k historickému (župnému) členeniu.
Ak vezmeme do úvahy výrok švajčiarskeho psychológa Karla Junga o „vplyve rodnej krajiny na jej charakter“, v tom aj na človeka, uvedené teritoriálne delenie má šance podporiť pocit príslušnosti ľudí ku krajine, v ktorej sa narodili a posilniť spolupatričnosť k Európe ako k nášmu geografickému kontinentu, ba aj ku svetu, v ktorom žijeme vo vzájomných interakciách.
Z toho dôvodu sa priznanie sa k spätosti k „rodnej hrudi“ týka aj vysťahovalcov. Táto spätosť sa reálne prejavuje (aj nevedome) prostredníctvom kultúry a následne aj turizmu ako formy poznávania a vzdelávania. Ako študentka Módneho dizajnu vo Vancouveri som bola prekvapená poznaním, že Nemka, žijúca v Kanade už v tretej generácii, je v jej tvorbe úzko spätá s gotikou. Po návšteve výstavy Andyho Varhola (tiež v Kanade) sa mi potvrdil môj dohad. Jeho nezabudnuteľné ikony slávnych žien majú mnoho spoločného s ikonami v pravoslávnych kostoloch. Len namiesto zlatej farby na čiernom podklade použil pozitívnejšiu farebnú škálu... Podobne vznikajú dôležité vzájomné interakcie v rámci celého sveta, teda aj predpoklady pre vzájomné porozumenie...
Venujme svoju pozornosť turizmu. Ten od čias vyhlášky o „Rajonizácii cestovného ruchu“ – neskôr nezáväznej „Regionalizácii cestovného ruchu“, vychádzame z historického (župného) princípu delenia turistických regiónov (zvané aj geografické destinácie). Slovensko je totiž hodnotné nielen ako cieľové mesto Bratislava, ako hornatá krajina s horstvom „Tatry“, ale aj z kultúrneho hľadiska zahŕňajúceho aj architektúru, prírodné útvary ako jaskyne, minerálne a liečivé pramene atď. Tak sa Slovensko a jeho - na historickom princípe členené regióny, dajú úspešne ponúkať a predávať. U novotvaroch ako je napr. Severovýchodné Slovensko či Dobrý kraj je to oveľa ťažšie. Preto štát, ako aj samospráva, by mali mať záujem o takú podporu cestovného ruchu a jeho rozvoj, ktorý prinesie štátu úžitok vo forme rastúceho podielu turizmu na HDP, umožní zvyšovanie podielu obchodných marží na celkových tržbách a z nich vyplývajúcej dane z podnikania a pod.
Žiaľ, nie vždy je uvedené členenie turistických regiónov Slovenska rešpektované. Predovšetkým samosprávou, vrátane samosprávy vyššieho stupňa, na ktorú štát preniesol kompetencie v oblasti riadenia regionálneho rozvoja cestovného ruchu.
Tieto kompetencie by sa mali týkať v prvom rade podpory MTZ (materiálno-technickej základne pre cestovný ruch, teda oblasti investícií). Pritom akoby sa (vo všeobecnosti) na toto pozabudlo, pričom na prvé miesto – aj vďaka nedokonalému zákonu č. 91/2010 Z.z. o podpore cestovného ruchu, sa dostal regionálny marketing. Ten by mal byť popravde realizovaný združeniami cestovného ruchu priamo v tom-ktorom regióne a financovaný na základe výziev vypisovaných samosprávnymi krajmi.
Keby tak bolo bývalo, nepozastavovali by sme sa nad spôsobom riešenia rozvoja turizmu napr. v Gelnici, pretože Gelnica by bola kompletne riešená už v rámci regiónu Spiš (horný i dolný), teda aj v nadväznosti na dopravnú dostupnosť, dokonca aj v nadväznosti na susedné regióny...
Našu pozornosť si zaslúžia aj strategické materiály samosprávy vyššieho stupňa, ktoré pre oblasť turizmu si zvyčajne dávajú kraje vypracovať (napr. Švajčiari majú pri kantóne zriadenú vlastnú rozvojovú agentúru práve pre účel podpory rozvoja turizmu). Jedného času som zrealizovala vlastnú analýzu, pričom som napr. zistila, že strategický materiál o regionálnom marketingu obsahuje aj celé state „trasovania pre školské zájazdy“, ktoré – ak rešpektujeme deľbu práce, patria do agendy cestovnej kancelárie, teda podnikateľského subjektu. Alebo rozvojové impulzy boli spracované pre územie okresu, teda nie pre územie turistického regiónu tak, ako ho v odbornej oblasti poznáme a mali by sme ho preto všetci rešpektovať. Nehovorím o fakte, že z pohľadu turizmu stále nevenujeme pozornosť ochrane životného prostredia. Táto ochrana musí byť obsahom strategických rozvojových dokumentov samosprávy vyššieho stupňa, ináč reč je len o prianí a nie o skutkoch.
Hovorí sa, že ryba smrdí od hlavy. Tak je to aj v turizme, kde absentuje efektívna komunikácia medzi štátom a samosprávou. Dnes – pri vyspelej IT technológii, už nepotrebujeme pre riadenie turizmu samostatné ministerstvo. Potrebujeme však vyspelý SW (integrovaný riadiaci systém verejnej správy pre oblasť turizmu) horizontálne prepájajúci vstupy všetkých ministerstiev zasahujúcich do sféry cestovného ruchu a vertikálne prepájajúci všetky samosprávy vyššieho stupňa tak, aby ich riadenie v oblasti turizmu bolo efektívne a smerovalo v prvom rade do regionálneho plánu investícií, umožňovalo jednoduchú a rýchlu realizáciu výziev smerovaných k turistickým združeniam ako realizátorom regionálnych marketingových a informačných aktivít.
Celé to neznie jednoducho, dokonca finančne náročne. Pritom nás čaká ešte ďalšia dôležitá úloha. Je ňou odstránenie protekcionistického štýlu podpory cestovného ruchu. Vyžaduje to prehodnotenie spôsobu štátnej podpory významných turistických stredísk (aby nešlo raz o kúpeľníctvo, inokedy o horské dopravné zariadenia). V súčasnosti máme mnoho nedostatočne podporovaných regiónov s významným rozvojovým prvkom, t.j. tie, ktoré majú predpoklad vytvoriť nové pracovné príležitosti v hospodársky stále zaostalých oblastiach.
Potrebovali by sme nielen „ťahúňov“, ktorí sa vyšvihli nahor vďaka protekcionizmu, ale také riešenia, ktoré by vytiahlo dnes ešte nerozvinuté regióny smerom nahor. Tým najefektívnejším z môjho pohľadu by bol integrovaný regionálny informačný systém turizmu financovaný zo štátneho rozpočtu. Ak by jeho riadenie spadalo pod regionálne združenia cestovného ruchu, mali by tieto zabezpečenú jednu časť svojho rozpočtu, čo by viedlo k stabilizovaniu ich existencie a tým aj k rozvoju ich samostatnej činnosti v oblasti regionálneho marketingu.
V súvislosti s reformou verejnej správy nás v oblasti cestovného ruchu čaká množstvo práce. Preto si dovoľujem dnes, v čase otvorenia ITF Slovakiatour 2023, otvoriť týmto blogom diskusiu k danej téme a prosím odborníkov. rovnako aj pracovníkov katedier cestovného ruchu všetkých univerzít na Slovensku, využiť príležitosť, ktorá sa ponúka v rámci pripravovanej reformy verejnej správy, na zdokonalenie riadenia cestovného ruchu ako hospodárskej činnosti.
K autorke: má od roku 1978 skúsenosti z marketingu, cenotvorby a metodického usmerňovania zamestnancov cestovnej kancelárie Slovakoturist v obchodnej oblasti, v podniku Interhotel Bratislava založila zahranično-obchodné oddelenie, viedla incomingovú cestovnú kanceláriu ITS Slovakia s.r.o. pričom v 1991 vypracovala InterRes ako potenciálny centrálny hotelový rezervačný systém pre možnú nezávislú národnú hotelovú sieť (po rozpadnutí Interhotelov), pre ČEDOK Praha založila na Slovensku dcérsku spoločnosť s integrovaným predajným a účtovným prepojením na matku, má aj praktické skúsenosti z riadenia hotela, na vlastné náklady realizovala výskum v oblasti integrovaného systému regionálneho marketingu, ako novinárka prvá v novodobej histórii na prelome tisícročí otvorila ekonomické spravodajstvo o turizme ako o hospodárskej činnosti. Počas pôsobenia v zahraničí (v Európe i Kanade) analyzovala tamojšie systémy makroekonomického riadenia cestovného ruchu a porovnávala ho so slovenským za účelom zostavenia nového efektívnejšieho systému vhodného pre krajiny ako je Slovensko....
