Turistické informačné služby vyžadujú logicky usporiadaný systém. My, výletníci či turisti (návštevníci), sa totiž chceme čo najskôr dostať k informáciám, ktoré nás zaujímajú. Nemyslím tým informácie „od ucha k uchu“, ale tie, ktoré človek si nájde na internete.
Aby tento informačný systém fungoval, štát už v minulých desaťročiach do neho investoval. Úspešne? Skúste sa sami zorientovať v tom, čo štát, ba i samosprávu, ba dokonca aj financie z EÚ, stálo nemalé peniaze. Systém vychádzal z projektu Rajonizácie cestovného ruchu (viac o tom na slovakia.travel):
Zaiste súhlasíte, že „informačnú databázu“ turistického regiónu zahŕňajúceho menšie celky (oblasti, v tom lokality) by mali tvoriť ľudia zdola. Tí, ktorí v danej lokalite či oblasti žijú a spolu so samosprávou i ďalšími poskytovateľmi služieb cestovného ruchu v oblasti (k poskytovateľom nepatria cestovné kancelárie či agentúry alebo rezervačné systémy).
O tom je riadenie „informačných tokov“, t.j. bezplatne poskytovaných turistických informačných služieb, o tom je podpora rozvoja cestovného ruchu. Zo strany štátu, ba aj zo strany samospráv (viď zákon 91/2010 Z.z. o podpore cestovného ruchu).
Ako to bolo kedysi? Doslúžila AICES?
Po našej „nežnej“ mal štát mimoriadny záujem o podporu poskytovania informácií o cestovnom ruchu. Za socializmu existovala na niektorých miestach sieť Slovakiatouru – ako turistické info centrá. Vlády vedomé potreby dostať turistickú informačnú sieť na vyššiu úroveň, podporili novú sieť turistických informačných centier – TIK, následne združenej v AICES so sídlom v Nitre. Nitrania boli totiž najaktívnejším subjektom, ochotným odovzdávať svoje skúsenosti iným. Pre nás, návštevníkov, bolo dokonca zriadené špeciálne telefónne číslo 16 186, ktoré imaginárnym spôsobom vytváralo dojem o komplexnosti integrovaného informačného systému. Viac o tom viď. https://vallova.sk/skor-ako-zavolate-16-186/
Čo priniesol pre návštevníkov zákon 91/2010 Z.z. o podpore cestovného ruchu?
Pre posúdenie situácie je dobre vedieť, že „tvorcom“ tak prepotrebného zákona bol ZMOS. Jedným z impulzov bol fakt, že do oblasti cestovného ruchu mohli tiecť financie z fondov EÚ. Teda samospráva nižšieho stupňa, hoci na samosprávne kraje boli zo štátu presunuté kompetencie v oblasti regionálneho riadenia cestovného ruchu už na prelome tisícročia. Zákon preto ani nemohol byť komplexne spracovaný, takže opomenul pozitíva dovtedajšieho vývoja, vrátane turistickej informačnej siete. Tá zostala vlastnícky roztrieštená – turistické informačné služby poskytoval kde-kto, aj cestovné kancelárie, čo vytvára konflikt záujmov!
Pozitívne je, že vplyvom čoraz intenzívnejšieho využívania IT technológií turistické informačné služby získali jednotný nosič informácií – portál turistického regiónu. Spolu s tým prechádzalo vlastníctvo i správa TIKov do združení cestovného ruchu. Tieto majú totiž najlepšie predpoklady nielen pre napĺňanie informačnej turistickej databázy, ale aj pre zostavenie štábu odborných pracovníkov, ktorí sústavne udržujú túto databázu v aktuálnom čase, čím ju pre nás, návštevníkov, robia zaujímavejšou, príťažlivou natoľko, aby sme portáli turistických regiónov častejšie navštevovali. Len tak – niekedy pre zábavu, niekedy za motiváciou si niekam vyjsť...
Negatívom je, že sme dodnes nevytvorili podmienky pre integráciu regionálnych turistických informačných portálov na republikovej úrovni a nechali na nás, návštevníkov, ťažko sa orientovať pri vyhľadávaní informácií na internete a naďalej sa nechať inšpirovať turistickými informáciami šírenými „od ucha k uchu“.
Kde je problém?
Prečo je to tak? Azda pre tie isté dôvody, ako sa vyjadril na adresu Švajčiarov jeden rakúsky podnikateľ, ktorý podnikal v jednom zo švajčiarskych zimných stredísk: „Málo si veríte!“ My si skutočne neveríme, že sa môžeme spoločne dohodnúť na integrovanom regionálnom turistickom informačnom systéme a následne našu dohodu legislatívne upraviť. Tak, ako pri realizácii zákona č. 91/2010 Z.z. o podpore cestovného ruchu sme sa pri zakladaní združení viac spoliehali na náhody a „feruľu obcí či miest“, ako na schopnosť poskytovateľov služieb sa v danej lokalite sa dohodnúť na spojení svojich síl v spoločnom združení za účelom poskytovania informačných a propagačných služieb za región, v ktorom všetci podnikajú.
Kto je na rade?
Jednoznačne samosprávne kraje. Veď ide o stále neriadenú sféru, v ktorej vládne individualizmus, často krát aj nekompetentnosť a neznalosť situácie. Regionálne turistické informačné centrá (nemáme ani jednotný názov pre ich pracoviská – TIK sa mnohým už nezdá) stál štát i samosprávy, ba aj EÚ veľa financií. Potrebujeme konečne jeden systém ich riadenia – nielen pre nás, návštevníkov, ale predovšetkým pre podnikateľov v cestovnom ruchu. Potrebujeme im uľahčiť ich pôsobenie na domácom či zahraničnom trhu cestovného ruchu, uľahčiť im zdolať vysoký previs ponuky kvalitnými, zaujímavými, komplexnými, pre návštevníkov inšpirujúcimi turistickými informáciami o destinácii, ktorú chcú navštíviť. Individuálne, ale aj cez cestovné kancelárie či agentúry, ba aj globálne rezervačné systémy.
Rovnako treba mať na pamäti, že trvá roky, kým sa služba, tak aj región cestovného ruchu zapíše do povedomia návštevníkov či obchodníkov zo službami cestovného ruchu. Preto je dôležité pomenovanie informačných turistických portálov ale aj ich ochrana.
