Vždy ma zamrazí, keď v súvislosti s turizmom počujem slovo „okres“. Som totiž človek z praxe a je mi známe, že s „okresmi“ sme sa v turizme stretli za socializmu. Vtedy niektorí významní odborníci v turizme, ako napr. Ing. Sutoris, hovorili o „lyžovaní“ a na Slovensko sa snažili doviesť know-how z Rakúska. Keďže tam existovali „združenia cestovného ruchu ako združenia podnikateľov“, nebolo možné konať ináč, ako založiť OSCRky, teda okresné správy cestovného ruchu, pretože regionálne riadenie turizmu spadalo pod okresy. Vtedajší Vládny výbor pre cestovný ruch zriadený pri slovenskej vláde tak „riadil“- cez „krajské národné výbory“, okresné úrady. Navyše popri „stavebných úradoch“ existovali aj „Akcie Z“, ktoré v značnej miere realizovali malé investičné akcie - aj v prospech zlepšenia materiálno-technickej základne cestovného ruchu (MTZ CR). Mnohé z OSCRiek boli úspešné, napr. v Senci, Zemplínskej šírave ai. Keďže sa hovorilo o „lyžovaní“ (nie o horských strediskách – na rozdiel od dneška, kedy sa hovorí o kúpeľoch, nie o kúpeľníctve), vznikla aj „kežmarská Poma“ vyrábajúca lyžiarske vleky, organizovali sa prezentácie rakúskych dovozcov zasnežovacích zariadení, čím sa okrem nich doviezol na Slovensko aj know-how ako vytvoriť najlepšie „umelé“ snehové podmienky pre lyžiarov...
Hlavne ekonómovia by si mali uvedomiť, že cestovný ruch (ďalej len CR) spolu s IT technológiami sú perspektívne hospodárske oblasti, nakoľko ľudia budú čím ďalej tým viac túžiť po poznaní, zážitku a potrebovať aj oddych pre regeneráciu svojich síl. Odlišnosť zostane v jednom, v sezónnosti CR. Tá vyžaduje potrebu zladiť turizmus s inými oblasťami – najmä predpovediam počasia. Dnes raz počujeme „slnečno zostáva na Zemplíne“, inokedy na „východnom Slovensku“, raz „na Spiši zrána hmly“, inokedy na „severe Slovenska“ a vtip je v tom, že občas je počasie v Poprade úplne iné... Navyše by možno bolo múdre, keby očakávaná reforma rozlohy okresných úradov reflektovala na územné rozlíšenie v turizme, v ktorom sme sa kedysi dohodli na historickom členení regiónov!
Čo sa stalo s turizmom po našej „nežnej“?
Spoločenské zmeny v bývalom Československu vyvolali záujem novej klientely, predovšetkým zo západnej Európy, ako to u nás vyzerá. Slovensko bolo v tom čase neznáma krajina – vnímali nás ako Slovinsko alebo Česko .Súviselo to zo zahraničnou obchodnou politikou z čias socializmu, kedy boli propagované len Piešťany a Vysoké Tatry... Bratislava ležala na nešťastie veľmi blízko Budapešti a Viedne, takže dalo veľkú námahu presvedčiť obchodných partnerov zo „západu“, že Bratislava stojí aspoň za jedno prenocovanie . Navyše šlo o veľmi náročných turistov, čo vyžadovalo vysoko kvalifikovanú prácu. A tej bolo málo. Rovnako sa mi dostal do uší výrok jedného z hotelierov z trojhviezdičkového hotela, že takých turistov, ktorí sa dvakrát za deň sprchujú, nechce.
Situáciu začala komplikovať aj „Mečiarova zahraničná politika štyroch stien“, ako aj systém privatizácie počas jeho vlády. Či už kupónovej (viď hotel Kyjev v Bratislave), malej (viď OSCR Senec), či veľkej (viď rozpad funkčných hotelových sietí Interhotel v Bratislave i Vysokých Tatrách, čím sme rozlúčili s vyspelým know-how roky predtým produkovaným v Truste Čedok aj pre Slovensko). V turizme sme stratili aj pri rozdeľovaní majetku leteckej spoločnosti ČSA, ktorá nedávno ukončila svoju existenciu po 101 rokoch (z delenia Slovensko nedostalo ani korunu, pretože lietadlá boli odpísané a know-how sa neocenil, hoci následne chýbal napr. pre Slovenské aerolínie, nakoľko schopnosť riadiť spoločnosť je základom jej úspechu).
Kedy došlo k prechodu kompetencií z okresov na samosprávu?
Oveľa neskôr po „nežnej“ - a to bola veľká škoda, nakoľko podnikanie v CR sa už rozbehlo a prakticky sa nevytvorila platforma „tlaku zdola“. Navyše stalo sa tak opäť bez jasnej predstavy o riadiacom systéme v regiónoch, pričom sa názory totálne líšili. V tom čase som pracovala ako ekonomická spravodajkyňa pre už zaniknutý Hospodársky denník a raz som po tlačovej konferencii doslova prenasledovala predo mnou utekajúceho vtedajšieho ministra financií pána Mikloša s otázkou, aký je jeho názor na financovanie systému združení cestovného ruchu. Dočkala som sa len odpovede, že som „komunistka“. Neskôr, pred voľbami v 2006, na jednom stretnutí po mojom návrate k podnikaniu, ten istý minister na otázky podnikateľov, prečo nechcel financovať rozvoj CR, odpovedal, že očakával od nich taký návrh riadiaceho systému, ktorý by zabránil pádu poskytnutých financií do studne bez dna...
Po zmene vlády v roku 2006 sa do štátneho riadenia CR dostali ľudia, ktorí len prehĺbili krízový stav jeho riadenia. Nečudo, že iniciatívu napokon prevzal ZMOS, ktorý vypracoval návrh zákona (schválený pod číslom 91/2010 Z.z. o podpore cestovného ruchu – do platnosti vošiel až v 2012 – opäť po zmene vlády). Žiaľ, k návrhu zákona som sa dostala až po jeho pripomienkovaní, takže sa už nič nedalo v ňom meniť. A bolo čo, pretože zákon mal jasne riešiť štruktúru i financovanie celého regionálneho systému riadenia – s dôrazom na investície – základný predpoklad úspešnej podpory rozvoja odvetvia! Opomenula sa aj povinnosť vyhodnotiť jeho účinnosť po každom ukončenom kalendárnom roku – minimálne ukazovatele ako 1/ počet návštevníkov, 2/podiel CR na HDP, 3/ stav obchodnej bilancie, 4/ vyťaženosť ubytovacích kapacít, 5/ sezónnosť vo vzťahu k jej predĺženiu, 6/ efektívnosť investícií vo vzťahu ku komplexnosti a kvalite MTZ v regiónoch s medzinárodným a celoštátnym významnom, vrátane dostupnosti osobnými či verejnými dopravnými prostriedkami.
Akoby sme zabudli, aký riadiaci systém zabehnutý vo svete kopírujeme, resp. či tvoríme svoj vlastný. To spôsobilo rozporuplnosť pri výklade 91-tky (napr. založilo sa nové združenie CR vo Vysokých Tatrách, pričom sa zabudlo reformovať v zmysle nového zákona združenie CR Tatry, ktoré vzniklo už v r. 1994 so švajčiarskou pomocou) a spôsobilo zmätok pri jeho realizácii. Dovolil vzniknúť neefektívnemu systému „KOCR“ zriaďovaných pri samosprávnych krajoch, teda jednotkám málo efektívnych a žijúcich na úkor „turistických regiónov = turistických destinácií“. Tým sa zabrzdila tvorba vnútorného členenia hlavného turistického regiónu na oblasti a lokality. Naopak, niektoré turistické regióny sa doslova „rozbili“, napríklad na území Vysokých Tatier sa vytvorila aj ďalšia jednotka zvaná „združenie CR Tatry-Podhorie“. Návrh historického členenia turistických regiónov/destinácií sa navyše (azda okrem Žilinského samosprávneho kraja) nedodržiaval a nové regióny pri voľbe svojho názvu sa rozhodovali hlava-nehlava, čo nevytvorilo podmienky na ich ochranu cez ochranné známky...
Prečo treba potenciálnym návštevníkom hovoriť o turistickom regióne či destinácii?
Verejná služba v CR, rovnako aj podnikový marketing podnikateľov, smerujú k potenciálnemu návštevníkovi. O tom, či ten tú-ktorú destináciu navštívi, resp. či si do nej zakúpi služby u CK, CA alebo rezervuje ubytovanie cez GDS, rozhoduje len návštevník.
Mali by sme si pritom uvedomiť, že návštevníkov Slovenska môže lákať najmä príroda ( vrátane minerálnych liečivých prameňov) a história (pamiatky, architektúra, kultúra ai.). Z hľadiska regionálneho riadenia CR je preto dôležité dohodnúť sa, do akého „obalu zabalíme cukrík“ zvaný turistický región, a to tak, aby bol návštevníkom (aj zahraničným) ľahko identifikovateľný (rovnako aby ho pri vyhľadávaní informácií ľahko našli a jeho názov ľahko zapamätali).
Tým „obalom“ je jednoznačne historické členenie Slovenska (bývalé župy po zohľadnení dopravnej dostupnosti), nie „novodobé administratívne členenie Slovenska“, teda turistické ciele zvané ako „Liptov“, „Šariš“, „Spiš“, „Gemer“, „Podunajsko“ atď. Názvy ako „Severovýchod Slovenska“ či „Dobrý kraj“ sú jednoducho nepredajné, takže ani nemôžu plniť úlohu posilnenia konkurencie schopnosti podnikateľských subjektov ponúkajúcich turistické služby na predaj či už domácim alebo zahraničným návštevníkom!
Historické členenie je základ pre vytváranie združení cestovného ruchu poskytujúceho turistické informácie v rámci integrovanej siete turistických informačných centier (vo Švajčiarsku existujú aj združenia cestovného ruchu vo významných mestách (ako je napr. Poprad, Liptovský Mikuláš, ba aj Košice – takže nie mestá zriaďujú TIKy či TIC, ale spomínané združenia). Aký je však náš prístup k tomuto faktu?
O nekalej konkurencii, ktorá ničí šance...
Štátny marketing CR, rovnako i „regionálny“, sú „verejné služby“ (public services), pričom informačné tvoria ich podstatu. V čase IT technológií turistické regióny sa prezentujú prostredníctvom informačného portálu konkrétnej turistickej destinácie/regiónu CR. Je to dôvod, prečo nie je vhodné v doméne turistického regiónu uvádzať názov združenia cestovného ruchu. Pritom veľkú úlohu zohráva ochrana „názvu regiónu“ cez legislatívu o ochrannej známke. Opakovane som upozorňovala na chyby, vrátane používania názvu turistického regiónu v spojení so slovom „visit“. Existuje jediná ochranná známka spojená s týmto slovom, a to je „visitBritain.com“ a vzťahuje sa na všetky regióny Veľkej Británie. Nad tým by sa mali mnohé regióny v Európe zamyslieť a začať seriózne konať v smere ochrany značky vlastnej krajiny a turistických regiónov ako turistického cieľa. Veď cez názov krajiny či turistického regiónu ide o prvé oslovenie potenciálnych návštevníkov a ich obsah je o tom, aby sa títo na portál opätovne vracali.
Nemalo by sa zabúdať na t, že verejný „portál“ poskytuje služby „verejnosti“, nemôže umiestniť na tento portál podnikovú propagáciu! Malo by to platiť opačne – obchodníci so službami CR majú možnosť na svojom portáli linkovať svojich návštevníkov na „verejne slúžiacie turistické info portály“ (viď napr. booking.com). Môže sa stať, že link na obchodníka uverejnený na „verejnom portáli“ vyvolá podozrenie na získanie neoprávnených výhod, na porušenie rovnosti šancí podnikateľov na jednom trhu – a to je už podnet pre kriminálnu políciu.!
Čo nás v turizme čaká a neminie...
EÚ prijala Európsky program pre cestovný ruch. Ide o vytvorenie podmienok pre trvalo udržateľný rozvoj CR, teda o „udržateľný CR“ v širšom slova zmysle (užší zmysel sa vzťahuje napr. len na vidiecky CR, agroturistiku, apituristiku ai.) Doposiaľ sa o to pokúsilo dokonca legislatívne Chorvátsko, pričom mne osobne nie je známe, čo sa deje v tejto oblasti v štátnych kruhoch na Slovensku. Chorvátske riešenie bližšie popísal prof .Ing. Marián Gúčik, PhD. z UMB, Katedra cestovného ruchu v Banskej Bystrici v Ekonomickej revue cestovného ruchu č. 1/2024, takže je nad čím sa zamyslieť, ako "na to" u nás doma.
Mali by sme si uvedomiť, že dosiahnuť ciele v „udržateľnom turizme“ je možné len posilnením postavenia združení cestovného ruchu v samotných turistických regiónoch/oblastiach/lokalitách a v precíznom plánovaní investičného rozvoja celej MTZ CR, vrátane dopravného spojenia. Je to možné len na základe spolupráce jednotlivých združení CR v daných turistických regiónoch so samosprávou.
Bolo by vhodné, keby samospráva vyšieho stupňa si vytvorila systematicky pracujúci „útvar pre hospodárstvo a cestovný ruch“, ktorý by sa venoval nielen regionálnym rozvojovým stratégiám, ale aj tieto stratégie realizoval... Znamenalo by to koniec zadaniam o vypracovaní stratégií externým dodávateľom a skvalitnenie celého riadiaceho procesu všetkých krajov SR v oblasti hospodárskej, vrátane cestovného ruchu (vytvára s hospodárstvom jeden efektívne pracujúci celok).
Samosprávu nižšieho stupňa očakávajú tiež nové úlohy, pričom je potrebné, aby akceptovala dôležitosť existencie združení CR (oblastných, ale aj lokálnych) a zároveň jej vytvorila podmienky pre „podnikanie“ (s výnimkou obchodovania s ubytovaním podľa zákona 170/2018 Z.z. o zájazdoch a spojených službách a zároveň rovnako sa vyhla sprostredkovávaniu ubytovania cez GDS ako je napr. booking.com). Vo Švajčiarsku existujú aj lokálne združenia CR v mestách (pre samosprávu spravujú ich kultúrne zariadenia, kongresové priestory, športové zariadenia atď). Združenia CR v alpských oblastiach sú mimoriadne aktívne v organizovaní kongresovej turistiky, ktorá napomáha predĺženiu sezónnosti a tým aj zvýšeniu priemerného vyťaženia ubytovacích kapacít...
Záver:
Slovensko by nemalo pomýšľať na kopírovanie riadiacich systémov, ako je napr. francúzsky, ktorý existuje vďaka obrovskému počtu návštevníkov (Francúzsko sa delí so Španielskom a USA o prvé priečky návštevnosti vo svete), teda aj vysokému podielu CR na HDP. Podiel turizmu na HDP je na Slovensku stále nízky, takže ani štát, ba ani samospráva , nemôžu vydávať potrebný obnos financií na rozvoj CR.
To, čo by sme mali robiť, je spoločne sa (na odborenej úrovni) dohodnúť na efektívnom systéme riadenia (na štátnej ale aj na regionálnej úrovni) a konečne začať investovať do odborného vzdelávania. „Predavačky so službami cestovného ruchu“ nie sú „predavačky v obchode s textilom“. Je to veľmi náročná práca spojená so širokými znalosťami o „ponúkanej službe“, predovšetkým v oblasti incomingu.
Ďalší úspech v oblasti turizmu je možný len zvýšením efektívnosti výkonov a múdrymi investičnými zámermi. Nové riešenie možno nazvať: integrovaný riadiaci systém CR, ktorý prelína všetky ministerstvá, ktoré hovoria do turizmu a prepája štát so samosprávou a zároveň s podnikateľmi združenými v združeniach CR (turistický región – nie administratívny, oblasť i lokalita).
Ako bude vyzerať Destination Slovakia? Aký systém regionálneho riadenia turizmu zvolíme?
Rajonizácia cestovného ruchu z 1962
1/ Bratislavsko, 2/ Poddunajsko, 3/ Trenčiansko-Piešťansko, 4/ Žilinsko, 5/ Kysucko, 6/ Vrátna, 7/ Orava, 8/ Turčiansko, 9/ Nitriansko, 10/Štiavnicko-Kremnicko, 11/ Poľana-Čierny Balogh, 12/ Nízke Tatry, 13/ Vysoké Tatry, 14/ Levočsko, 15/ Slovenský raj, 16/ Gemer, 17/ Slovenský kras, 18/ Košicko, 19/ Prešovsko, 20/ Vihorlat
Regionalizácia cestovného ruchu z 2005 (od 2005 legislatívne nezáväzná aj Územný generel CR)
1/ Bratislavsko, 2/ Podunajsko, 3/ Záhorie, 4/ Dolné Považie, 5/ Stredné Považie, 6/ Ponitrie, 7/ Horná Nitra, 8/ Severné Považie, 9/ Turiec,10/ Orava, 11/ Liptov, 12/ Ipeľský, 13/ Gemer, 14/ Horehronie, 15/ Tatry, 16/ Spiš, 17/ Košice-Abov, 18/ Šariš, 19/ Horný Zemplín, 20/ Dolný Zemplín
Regionalizacia cestovného ruchu 2022
1/ Bratislavsko, 2/ Podunajsko, 3/ Záhorie, 4/ Dolné Považie, 5/ Stredné Považie, 6/ Ponitrie dolné, 7/ Horná Nitra, 8/ Severné Považie, 9/ Kysuce, 10/ Turiec, 11/ Orava, 12/ Liptov, 13/ Dolné Pohronie - Tekov, 14/ Hont, 15/ Novohrad – Poiplie, 16/ Podpoľanie-Zvolen, 17/ Horehronie, 18/ Gemer, 19/ Tatry, 20/ Spiš, 21/ Spiš, 22/ Košice – Abov, 23/Šariš, 24/Horný Zemplín, 25/ Dolný Zemplín
Pozn.: viac aj na https://sk.wikipedia.org/wiki/Regi%C3%B3n_cestovn%C3%A9ho_ruchu
Dovolim si upozorniť, že v súvislosti s Vysokými Tatrami stále siahame po slove "Tatry". Ale tento geografický názov je spojený nielen s Vysokými, ale aj poľskou časťou Tatier, Belianskymi, Západnými a aj Nízkymi Tatrami!!!! Oveľa zrozumiteľnejší a pre obchod so službami cestového ruchu atraktívnejší by bol názov: Horný Spiš, resp. Spiš ako územie Dolného i Horného Spiša. Tým by sa otvoril priestor rovnaký ako "Alpy"...
