Téma „udržateľnosť“ v cestovnom ruchu je „verejnoprospešná téma“, ktorá vyžaduje konkrétny a funkčný systém riadenia. Je to téma v prvom rade regionálna, keďže regionálne riadenie cestovného ruchu už pred štvrťstoročím prešlo z okresov na samosprávu. Staršia generácia si určite pamätá „okresné správy cestovného ruchu“, ktoré v súčasnosti v podstate sú „lokálnymi združeniami cestovného ruchu“. Mali by sme si priznať, že v rámci malej privatizácie sme urobili chybu, keď sme tieto „správy“ netransformovali už v minulosti na „združenia“ a neprivatizovali len majetok, ktorý nepatril k verejnoprospešnej činnosti. Stratili sme tak veľa času...
„Udržateľnosť“ vyžaduje od nás akceptáciu idei, že jej „základný kameň“ sa nachádza v lokalite cestovného ruchu! Vo Švajčiarsku, kde ľudia majú prirodzený vzťah k ochrane všetkého, čo slúži potrebám obchodu so službami cestovného ruchu, sa kladie trvalý dôraz práve na „lokalitu“, preto sa so „združeniami cestovného ruchu“ nestretnete len v typických turistických regiónoch, ale aj v mestách! Je to príklad hodný nasledovania...
„Udržateľnosť“ vyžaduje koordináciu a kooperáciu medzi zložkami samosprávy a podnikateľmi v oblasti cestovného ruchu! Je to fakt, ktorý dáva základný zmysel pre existenciu združení cestovného ruchu. Tieto združenia však nemajú vo verejnoprávnych témach rozhodovaciu právomoc, teda len do takej miery, ktorá je im pridelená v legislatíve (v súčasnosti zákonom NR SR č. 91/2010 Z.z. o podpore cestovného ruchu). Majú však obrovskú motivačnú úlohu smerom k obciam a mestám i samosprávnym krajom!
Transformácia v oblasti regionálneho riadenia cestovného ruchu si preto vyžaduje kritické oko a ochotu zmeniť uhol pohľadu, vrátane pohľadu na rozdelenie Slovenska na jednotlivé regióny cestovného ruchu (v EN destination).
Región v tomto prípade je územný celok s porovnateľnými hodnotami, ktoré tento celok držia pokope. Ide o hodnoty viazané na oblasť cestovného ruchu, takže „administratívne“ členenie cestovnému ruchu škodí! Napr. región Podunajsko predstavuje územie do 80 km po oboch brehoch Dunaja (vďaka Rakúšanom máme lepšie ošetrené územie povodia Dunaja ako v Nemecku povodie Rýna), euroregión Tatry zahŕňa horstvo nielen Vysokých Tatier, ale aj Západných, Belianskych, Nízkych i tých na strane Poľska a je nesprávne, ak toto geografické pomenovanie sa používa pre Vysoké Tatry. Vhodné pomenovanie nosia turistické regióny „Zemplín“, „Spiš“, „Gemer“, „Orava“ ai. a závisí od nás, či tieto regióny rozdelíme na „horný“ a „dolný“.
Turistické regióny by mali byť „základnou jednotkou“, ktoré združujú jednotlivé turistické lokality. Preto by sme mali zabudnúť na definíciu „región cestovného ruchu“ na krajskej úrovni!
Pre potreby naštartovania „udržateľnosti“ je nevyhnutné turistické regióny kategorizovať (kedysi charakteru medzinárodného, celoštátneho, regionálneho, lokálneho). Slovensko zatiaľ, s výnimkou Bratislavy (v čase vylodenia turistov na prehliadky mesta), zatiaľ netrpí nadmernou návštevnosťou turistov. No časy sa môžu rýchle zmeniť a preto sme sa mali na ne pripraviť. Možno aj zároveň si v mysli vyjaviť prístup k „udržateľnosti“ v minulosti, keď sme sa pokúšali presadiť max. počet návštevníkov na 1 km² územia turistického regiónu, riadili sa vyhláškou o "genereli CR" doplňujúcim územný plán pre potreby rozvoja cestovného ruchu...
Čaká nás teda nielen prehodnotenie územia „turistických regiónov“ , ale aj prehodnotenia kompetencií medzi samosprávy vyššieho a nižšieho stupňa. Samosprávne kraje – ako administratívne celky, by sa mali zrieknuť takých výkonov, ako je napr. realizácia „regionálneho“ marketingu v turizme, nakoľko toto je prirodzená kompetencia „regionálnych združení CR“. Samosprávny kraj má plnú zodpovednosť v oblasti „regionálneho managementu cestovného ruchu“, t.j. v oblasti riadenia regionálneho rozvoja turizmu! Obce a mestá by mali mať na zreteli zodpovednosť za motiváciu smerujúcu k založeniu „regionálnych združení CR“ ako „výkonnej zložky“, v ktorej by mali (obce a mestá) rozhodujúce postavenie! Veď ide o „verejnoprospešnú činnosť“ – vykonávanú na základe zhody s podnikateľmi (pozor – dodávajúcich, teda produkujúcich služby cestovného ruchu!).
Pozornosť si preto zaslúži „veľkosť turistickej lokality“. Pomôžme si opäť pohľadom do Švajčiarska. Medzinárodne známa turistická lokalita „Davos“ zaberá nielen „úzku časť horského mesta“, ale všetky dediny navôkol. Predstavme si napr., že „lokalita Tatranská Lomnica“ zaberá územie od Lomnického štítu cez Tatranskú Lomnicu, Tatranské Matliare až po Veľkú Lomnicu! Prečo o tom hovorim? Lebo tak máme „plánovať udržateľnosť“, musíme zobrať do úvahy kompletnú územnú celistvosť danej lokality! Preto nemá zmysel naďalej zotrvať pri „oblastnej organizácii Vysoké Tatry“ a popri nej existujúcim turistickým regiónom „Tatry – Podhorie“. Preto je potrebné, aby mestá i obce zahrnuli do „turistickej lokality“ aj okolie využívané pre „prímestskú rekreáciu“!
Podobné otázky vyvoláva súčasná organizácia turistického regiónu „Bratislavsko“ („Veľká Bratislava/Greater Bratislava“). Magistrát hlavného mesta SR Bratislava má „pod palcom“ len územie Bratislavy, takže mal by sa „starať“ len o rozvoj na území mesta, vrátane poskytovania turistických informácií (viď zákon 91/2010), nie mimo neho! Podobne by sme si mohli zobrať pod lupu kúpeľné mestá...
Jednou zo základných predpokladov úspešného procesu „udržateľnosti“ je „pasportizácia produktu cestovného ruchu“, teda popis každej turistickej zaujímavosti v regióne. To sa však bez za turizmus zodpovednej jednotky v lokalite robiť nedá! Je naivné myslieť si, že to môže byť riešené aj ináč. Z toho dôvodu je potrebné zamyslieť sa nad efektívne fungujúcou organizačnou štruktúrou (zároveň aj finančne dlhodobo udržateľnej) pre turistickú lokalitu i región.
Podobne by sme mali prehodnotiť, či by turistické informačné kancelárie /TIK, TIC) nemali byť (minimálne v regiónoch medzinárodného a celoštátneho významu) riadené turistickými regiónmi, teda regionálnymi združeniami cestovného ruchu! Tak uvažovali mnohí – odborníci, ale aj predstavitelia ZMOSu už pred štvrťstoročím...
„Medzinárodná či celoštátna rozoznateľnosť“ turistických regiónov/destinácií je mimoriadne dôležitá pre podnikateľov v cestovnom ruchu – bez ohľadu, či ide o hotel, cestovnú kanceláriu či GDS ai. Podnikateľom napomáha sa „zviditeľniť“ tým, že svoju firmu musia „lokalizovať“ v turistickom regióne/destinácii a to tak, že názov firmy uvedú spolu s turistickou lokalitou a následne s turistickým regiónom a názvom štátu!
Podnikatelia majú záujem o dianie vo „verejnoprospešnej oblasti“. Sú radi, ak sa postupne „nahor“ vypracujú niektoré lokality, čím sa stanú ťahúňom pre iné v danom regióne... Viď turistickú lokalitu „Davos“. Je natoľko známa vďaka WEF, že snáď každý na tejto zemeguli vie, že sa nachádza vo Švajčiarsku (ináč leží v turistickom regióne Graubünden – zároveň historické územie kantónu). Príkladom pre nás môže byť „Zakopané“, vďaka športu vo svete známa tatranská lokalita. Bude ju nasledovať turistická lokalita „Jasná“ na „Liptove“?
Pre poučenie snáď ešte jeden pohľad do minulosti, keď Československo bolo rozdelené do krajov – u nás na východoslovenský, stredoslovenský a západoslovenský kraj. U našich susedov každý kraj bol prezentovaný TOP destináciou – západočeský západočeskými kúpeľmi, severočeský Krkonošmi, Juhočeský rybníkmi, atď. Jediné destinácie na Slovensku boli prezentované len kúpele Piešťany a „Tatry“ – len ich časť Vysoké Tatry! Opomenutá zostala dokonca Bratislava! Hovorím to z osobnej skúsenosti, v roku 1980 som vnikla do zahraničného cestovného ruchu a po našej „nežnej“ vysvetľovala cestovným kanceláriám v zahraničí, že pre nimi organizované cesty Európou sa oplatí aspoň 2 dni stráviť v slovenskom hlavnom meste, hoci blízka Budapešť i Viedeň sa zdajú byť príťažlivejšie...
Politici, odborníci, ľudia vo verejnej správe majú teda o čom uvažovať. Ak sa opäť nezhodneme v tom, ako podmienky pre „udržateľnosť“ v SR riešiť, ubehne ďalšie štvrťstoročie bez výrazných zmien v oblasti návštevnosti Slovenska zo zahraničia. Podiel domáceho cestovného ruchu na celkovej návštevnosti je viac ako uspokojivý. Aj vďaka politickým zásahom strany SNS, teda vďaka rekreačným poukazom. Či zníženie DPH pre ubytovacie zariadenia je tým správnym podnetom pre zvýšenie podielu cestovného ruchu na HDP či príjmovej časti obchodnej bilancie, sa ukáže až v budúcnosti...
