Túto vetu počuli študenti Fakulty cestovného ruchu pri VŠE v Banskej Bystrici pred takmer 50-timi rokmi. Vtedy sa totiž z Bratislavy presťahovala časť tamojšej katedry doslova do „srdca“ Slovenska, hoci, žiaľ, v tom čase neprefrčali takmer žiadni turisti zo „západu“. Napriek tomu sa k nám dostala TOP kvalita informácií o procesoch v rôznych podnikoch cestovného ruchu (neboli ešte učebnice, prednášali nám z interných smerníc Trustu Čedok – tie tam došli totiž rôznymi cestami „zo západu“). Tak sme urobili dôležitý krok aspoň ku kvalite základných služieb v tomto odbore.
Bol to prof. Kopšo, vďaka ktorému Banská Bystrica dostala nový študijný odbor a ktorý nám opakovane zdôrazňoval, že cestovný ruch je priemysel, k čomu neskôr prof. Gúčik pridal prehlásenie: Cestovný ruch treba riadiť ako zábavný priemysel.
Iné krajiny tento cieľ zvládli. My nie. Hoci si k tomu po toľkých rokoch pomáhame pritom aj slovne: „Dovolenka na Slovensku – dobrá idea!“
Aká je vôbec vlastne dovolenka na Slovensku? O čo ide pri slove „dovoliť si“ – raz za čas, možno raz za kalendárny rok, v rámci oddychu od denno-denného kolotoča života. Na dovolenke. Ako ju propagujeme? Veď v čase súčasnej energetickej krízy turistické centrá zhášajú trochu priskoro verejné osvetlenie. Nočný život sa tak ťažko žije. Pritom minister hospodárstva, ktorý zodpovedá práve za riadenie tejto energetickej krízy, si nájde čas dokonca sa „zabávať so zabávačmi typu Mojsejevocov“. Tak píšu v novinách.
Na dovolenkách sa spravidla chováme ináč, ako v dennom živote. Mnohí z nás, zavalení prácou a rodinnými povinnosťami , niekedy nemyslíme na dovolenku, že prichádza čas prejsť na inú koľaj.
V dnešnom ubehanom živote nevyhnutne potrebujeme hoci aj malý impulz k tomu, aby sme začali plánovať cestu z nášho obvyklého bydliska a stráviť čas neobvyklým spôsobom aspoň počas dovolenkových dní. Tento impulz cestovať do zahraničia, zvoliť si konkrétnu destináciu, zažiť aspoň niečo z propagovaných aktivít, ktoré sa cez TV dostali k nám priamo do izby, nás v podstate donúti reagovať. Táto reakcia je pre obchodníka významným bodom, pretože práve táto chvíľa má potenciál v nás zobudiť dovolenkára, ktorého túžby ho prinesú priamo k nám, obchodníkom. Aby sme zarobili a z toho odviedli dane. Do štátneho rozpočtu.
Sulík – ako človek, nie ako minister hospodárstva, to vie. Podvedome. Preto je, hoci aj ako politik, v prvom rade obchodník. Toto obchodné videnie ho drží v realite „má dať – dal“, odhadnúť riziká a rýchle sa vyjadriť k meritu veci: To následne vytvára aj jeho základný image politika – ekonóma, ktorý doslova visí na rozpočte a robí všetko preto, aby bol vyrovnaný. Aj smerom do budúcnosti.
Sulík pozvaním Geissovcov oživil predstavu cestovného ruchu ako „zábavného priemyslu“. Vtip je v tom, že reklama má zodpovedať realite. Takže chyba je v našom videní, ktoré nastoľuje otázku.
„Čo treba, aby sme z cestovný ruch riadili ako zábavný priemysel?“
Ináč nepoznám Geissovcov (Geissens v nemčine, môže byť vari Geisses?). Zo zvedavosti som otvorila na internete jeden link a môžem konštatovať: všetci majú vynikajúcu artikuláciu – z praktického hľadiska veľmi vhodnú ako pomôcku na učenie sa nemeckého jazyka. Hovoria o bežnom živote. Možno, že v štýle, ako hovoria medzi sebou mamičky na materskej dovolenke v parku pozerajúc sa pritom na hrajúce sa deti. Tiež si niekedy robia vtip zo života a navzájom sa motivujú. Zvláštne, že práve tieto „zážitky v parku“ im zaryjú na dlhé roky do ich pamäte.
Mali by sme si priznať, že Slovensko v porovnaní s inými krajinami s vyspelým cestovným ruchom má veľmi málo propagačných filmov, ktorými sa daná destinácia dostane až do „izby potenciálneho návštevníka“ . Ich oslovenie v súkromí má silnú vypovedaciu hodnotu. Jedno, či ide o náučnú či zábavnú produkciu. Cestovný ruch má mnoho tvárí.
Podľa môjho názoru, ak by Václav Mika, šéf s rozpočtom oficiálnej marketingovej agentúry Slovakia Travel a cez naše médiá spoluautor myšlienky "cez peniaze sa ľahko riadi", sa zameral len na časť toho, čo riadil kedysi ako šéf RTVS, mohli by pod jeho vedením vzniknúť mnohé filmy či reportáže o Slovensku. Ak by zároveň dosiahol dohodu o ich umiestnení v zahraničných médiách, na dlhé roky by tým zabezpečil účinné ovplyvňovanie rozhodnutí zahraničných televíznych divákov o výbere ich budúcej dovolenky. Myslím si, že by sa tým dostal do školských učebníc či vysokoškolských skrípt ako jeden z úspešných riaditeľov Slovakia Travel.
Možno by sme sa medzi tým naučili ako riadiť cestovný ruch ako zábavný priemysel a po kritike Toma Nicholsona sa naučili usmievať - aj na verejnosti. Napriek ťažkým chvíľam, pretože v Kanade to tiež nemajú ľahké. V porovnaní s nami im štát ani zďaleka nezabezpečuje také sociálne či zdravotné zabezpečenie ako máme u nás doma alebo zďaleka menej rodín býva vo vlastnom...
