„Zveličovanie“ je typické pre módny dizajn. Každý nový trend, každý módny návrhár, prichádza zo zvýraznením určitej časti tela – raz sú to prsia, inokedy odhalené brucho či nohy alebo zvýraznená zadná časť tela alebo prinajmenšom dlhý krk...
Pretlak médií na Slovensku a ich cieľ pritiahnuť k sebe čo najviac čitateľov spôsobil, že redakcie čoraz častejšie siahajú po „zveličovaní“ (exaggeration) ako účinného nástroja získania pozornosti čitateľov. (Tým ďakujem pánovi Rudolfovi Machalovi za príťažlivé názvy mojich článkov počas krátkej novinárskej praxe).
Zdá sa, že aj Schutzov článok, minimálne jeho názov, je tohto typu. Akoby sa v našom bežnom živote zaužívalo, že „pravdivosť reklamy“ sa neoveruje: Fico ukazuje dobré srdce. Zaslúži si rásť nielen vo Focuse - Komentáre SME
Na druhej strane názov článku donúti mnohých čitateľov zamyslieť sa. Počas Korony krízy zažívame zvláštne obdobie. Je v ľudskej povahe, že na dlhší čas neznášame nijaký extrém, žiadne duševné či sociálne, ba ani hospodárske vybočenie.
Zároveň je mnohým vlastné, že sa radšej sami klamú, zatvoria oči pred realitou, aby mohli bez výčitiek vlastného svedomia podvoliť sa vplyvu extrému a to dokonca na veľmi dlhý čas. Tento „Fourierov komplex“ - viď aj Profitujú viac z kapitalizmu bohatí alebo chudobní? | oPeniazoch (zoznam.sk) , majú osoby, ktoré trpia na určitý resentiment. Čo normálni ľudia, reagujúci správne na danú realitu, považujú za správne, oni považujú za nesprávne. Čo iní považujú za normálne, oni považujú za nenormálne. Myslia si, že problémy by mali riešiť iní, majú preto svetobôľ. Myslia si, že celý svet by sa mal krútiť okolo nich. Iní ľudia, ktorí toto u druhých podvedome vycítia, môžu s takými osobami manipulovať. Pritiahnu si ich pozornosť jednoducho tým, že im dajú pocítiť, že majú ucho len pre nich, dajú im vedieť, že sa o nich postarajú a za týmto účelom im sľúbia aj „modré z neba“.
Zväčša ide o ľudí, ktorí nedokážu objektívne vnímať a myslieť, pričom často trpia pocitom menejcennosti. Paradoxom je, že je to často spôsobené nesprávnym rozdelením príjmov spôsobujúcim majetkové a dôchodkové pomery, takže osoby s pocitom menejcennosti si doslova k sebe pritiahnu osoby z nezdravým egoizmom. Je v podstate prirodzené, že vplyvu takých ľudí podľahnú.
Možno poniektorí z nás si myslia, že riešením tohto negatívneho javu je lepšie a kvalitnejšie vzdelávanie.
Pravda je ale niekde inde: v podpore „zdravého egoizmu“, teda aj záujmu ľudí aktívne sa zapájať do procesov, z ktorých majú čo najväčší osobný úžitok. V pracovnom živote možnosť pracovať v odbore, v ktorom si uplatnia svoj prirodzený talent. V zdravotníctve to môže byť čo najrýchlejšie stanovenie diagnózy, či kvalitná operácia a čo najrýchlejší návrat do bežného života. V sociálnom systéme také opatrenia verejnej správy, ktoré podporia dlhodobú stabilitu v každodennom živote a umožnia mu byť vlastným pánom svojho sociálneho osudu...
