Strieborná niť demokracie, hoci v imaginárnom svete univerza nekonečná, v reálnom často prerušovaná a ničená stratou viery v to, či vôbec existuje. Či rozoznáva, váži a delí hodnoty na ich navzájom protistojace veličiny, z ktorých každá má nárok na prejav svojej existencie. Ak sa jedna z protistojacich kvalít prevalí, strieborná niť sa pretrhne a nám nič nezostáva, len znova nájsť jej stratený koniec.
V návratoch k demokracii je etika mocným nástrojom, ktorá hýbe strelkou váhy, na ktorú prikladá svoje každý občan. Jeho rebríček hodnôt je tvrdo skúšaný tými, ktorí sa sami vlastnou silou a či s podporou komunikačných prostriedok - marketing nevynímajúc, predierajú na čelné pozície na ceste slobody.
Návraty k demokracii overujú, či naša etika stojí na systéme uvedomených vlastných hodnôt, alebo len plášťom pohybujúcim sa v smere vetra. Je to čas, ktorý overí dopad našich vlastných slov a prejavov. Čas ukáže, či sme sami sebe prínosom a či sme si vykonali medvediu službu. Len čas rozloží všetko na svoje miesta a bude volať znova po demokracii, ak pravá strana bude aj ľavou alebo ak ľavá sa stane aj pravou.
Nedá mi parafrázovať Carla Gustáva Junga (1875-1961): „Spoza železnej opony sa na vás škľabí vaša vlastná tvár". Je to odkaz pre tých, ktorých nenávisť ničí lásku a túžba po moci sa mení na aroganciu. Že víťazstvo v sebe zároveň ukrýva prehru, úspech neodvratný pád, že nové poznanie vychádza z tmy a že radosť nie je možná bez bolesti.
