Pamätám si, ako sme dostali list od pamiatkového úradu, že náš dom v Spišskej Sobote (Poprad) je zaradený do zoznamu kultúrnych pamiatok. Bolo to za tvrdého socíku. Náš dom, ktorý postavil môj starý otec koncom 18. storočia bol náš a na Sobotskom námestí bolo plno domov, ktoré patrili štátu. Pamiatkovo chránené, ale aj ošarpané. Pretože štát nemal na ich obnovu peniaze. Tí, ktorí mali domy v osobnom vlastníctve, museli sa podriadiť pri ich oprave zákonu. O ochrane pamiatok.
Dnes sú spišské mestá cieľom mnohých turistov a vyzerajú úplne ináč. Vďaka zákonu prijatého v čase, keď mnohí proti nemu brojili, pretože súkromnému vlastníctvu priniesli oklieštenie ich vlastnej slobody s nakladaním vlastného majetku.
Situácia sa opakuje. Tentokrát s národnými parkami. Nepozeráme sa do budúcnosti, neprihliadame na význam ochrany. Bojíme sa o oklieštenie slobody, o limitovanie vlastných rozhodnutí.
Minister životného prostredia Ján Budaj na jednej z posledných mediálnych konferencií sa zmienil o jednom veľmi dôležitom fakte, prečo sú národné parky nevyhnutné. Východné Slovensko vysychá. Národné parky by napomohli ozdraveniu klímy.
Sami vieme, že po veternej kalamite v roku 2004 sa počasie v tatranskom podhorí zmenilo. Ľudia zažívajú silné vetry a suché zimy. Na situácii sa samozrejme podieľajú aj iné faktory, ako padnuté stromy. Golfský prúd oslabuje. Vnímajú to bežne starší ľudia v severnej časti Nemecka. Napriek tomu, že v severných oblastiach stále prší, podľa nich to nie je dosť. Pretože kedysi pršalo kontinuálne, čím sa pôda doslova napila vodou. Tento rok v lete dva týždne svietilo slnko a zrazu prišiel dážď. S ním potopa veľkých oblastí. Malé potoky sa zmenili na mohutné toky a doslova kosili domy i cesty, ktoré im stáli v ceste. Tragédia s nedozernými následkami...
Reforma národných parkov má budúcnosť. Ako každá iná prináša so sebou zmeny, ktoré buď chceme alebo nechceme pochopiť. Zároveň nemôžeme byť naivní a myslieť si, že reformu národných parkov privítajú všetci. Potvrdzuje to aj ťahajúca sa zonácia národných parkov, ktorú pripomienkujú predovšetkým majitelia horských dopravných zariadení, ale aj majitelia ubytovacích zariadení nachádzajúcich sa na cennom prírodnom území.
Že súčinnosť športových centier s národnými parkami je možná, vidíme vo Švajčiarsku. Len niekde je chyba, že to nevieme pochopiť. Mali by sme sa zamyslieť nad vyjadrením jedného z významných tatranských hotelierov: „Ako je to možné, že to tam ide a u nás nie“? Podotýkam, že šlo o oblasť (kantón), kde podpora rozvoja cestovného ruchu nebola (a dodnes nie je) upravená zákonom!
Všetko sa dá riešiť, keď sa chce. V prípadoch zonácie, ba aj prípadné zásahov štátu do spôsobu hospodárenia roľníkov, ktorých pozemky hraničia s územím národných parkov. Veď pri národných parkoch okrem iného ide o šetrnejší prístup k hodnotným prírodným celkom. Zákonné usmernenia robia aj iné štáty Európy a robí sa to už roky v USA.
Pritom ide o vytvorenie nových pracovných príležitostí. Pre tých, ktorí nemajú talent pre programovanie či inú sedavú prácu. Ide aj o možnosti zamestnania Rómov (alebo ich ženičiek). Napríklad pri vysádzaní stromčekov, vyberaní smetných košov (ktoré dnes v TANAPe nemá kto robiť), úprave turistických chodníkov ai. Na poprednom mieste ide o nové možnosti rozvoja cestovného ruchu v národných parkoch a na priľahlom území, o nové možnosti rozvoja drobného podnikania v poľnohospodárstve s eko produkciou. Pre ktoré napríklad bude potrebné vyrobiť malotraktory...
Vznik národných parkov ako samostatných organizácií posunie zdokonaľovanie mnohých súvisiacich faktorov. Ako napríklad systém v poľovníctve a tým následné zdokonalenie poľovníckeho cestovného ruchu, stabilizovanie kúpeľného cestovného ruchu využívajúci kvalitu vzduchu (sanatóriá), nové definovanie štandardov pre vidiecku turistiku a cestovného ruchu blízkeho k prírode atď. Spolu s tým aj dopravná dostupnosť, riešenie otázok parkovania, sledovania a vyhodnocovania max. ukazovateľov návštevnosti, či vytvárania náhradných návštevných cieľov pre turistov pre zabezpečenie potrebnej ochrany národných parkov.
Treba len urobiť nový krok, čím sa otvorí priestor pre nové príležitosti. Tým krokom v súčasnosti je odsúhlasenie zákona o národných parkoch.
Následne by bolo potrebné prikročiť k riešeniam, ktoré majú za sebou vo Švajčiarsku. Je to zákaz výstavby apartmánov/chát ako druhého bývania v turistických regiónoch s celoštátnym a medzinárodným významom. Vo Švajčiarsku je povolená len jedna výnimka: pokiaľ apartmány vzniknú v rámci rekonštrukcie už nevyužívaného ubytovacieho zariadenia. Jedná sa o veľmi dobré riešenie, ktorého význam ocení najmä budúcnosť.
