V čase, keď Angličania kolonizovali Palestínu, konštatovali, že štát sa nedá riadiť zo sedla koňa.
Náš štát nedávno oslávil 30 rokov svojho trvania. Dosiahol tým „vek dospelosti“, čo však neznamená, že aj zrelosť, pretože ešte stále nie je dobudovaný. To, že stav riadenia štátu vonkoncom nie je ideálny, potvrdilo aj nedávne krízové obdobie, čas pandémie Corona vírusu. Ako je známe, pandémie sú vždy spojené aj s hospodárskou krízou, takže závisí nielen od politikov, ale v prvom rade od stavu samotného štátu, ako sa pandémia a na ňu nadväzujúci hospodársky pokles zvládne.
V návale slov pána Korčoka, ako kandidáta na prezidenta, nedávno v RTVS odznela aj „potreba dobudovania štátu“. Výstižnými slovami tým pripomenul „zabudnutú povinnosť“, ktorú má naša spoločnosť voči štátu. Ďalší kandidát pán Pellegríni, tiež v RTVS, ešte pred prvým kolom volieb, vyslovil prianie venovať sa „otázkam „budúceho rozvoja štátu“, nakoľko vraj súčasné ministerstvá zavalené povinnosťami, nemajú na to čas!
Neviem, nakoľko si marketingové štáby oboch prezidentských kandidátov, ale aj médiá plniace informačnú funkciu, uvedomili, že upozorňovanie na plnenie úlohy „dostavby štátu“ je práve to, čo Slovensko v nasledujúcom období od „hlavy štátu“ najviac potrebuje.
Je strata času utápať sa počas predvolebnej kampane vo vzájomných obvineniach, pretože výmena názorov na to, aké oblasti riadenia štátu môže ten-ktorý prezidentský kandidát ovplyvniť, odhalí vhodnejšieho kandidáta na prezidenta. Teda toho, kto lepšie rozumie, o čo ide, teda toho, ktorého by nemal odmietať žiadny predseda vlády, nakoľko konanie prezidenta cielené na podporu dostavby štátu upevní moc každému premiérovi. A naopak, nedostavaný štát je pohromou pre každého premiéra, aj toho najschopnejšieho. Ako napríklad bývalého premiéra Hegera, ktorý bol so svojimi riešeniami vždy o hlavu vpred, takže väčšina ministerstiev jednoducho nestačila s ním udržať krok...
Makro riadenie je tvrdým orieškom. Ako odborníčka na turizmus sledujem vývoj tohto hospodárskeho odvetvia (z mikro i makro pozície) už 45 rokov. Pritom nemôžem povedať, že v makro riadení sme v tejto oblasti ďalej ako pred vznikom samostatného štátu. Zanedbali sme spracovanie koncepcie rozvoja cestovného ruchu, ktorá je základom pre vypracovanie legislatívnych návrhov – tak pre oblasť štátneho riadenia, pre oblasť samosprávy. Navyše ani podnikateľská sféra (domáca či zahraničná) nemá dostupné informácie potrebné pre vlastné usmernenie svojich budúcich aktivít a smerovania voľného kapitálu! Prvá takáto koncepcia bola spracovaná za Dzurindovej vlády, a to v súlade so zvyklosťami iných členských štátov EÚ. Dovolím si pripomenúť, že s podobnou rozvojovou hospodárskou koncepciou som sa stretla v prípade Egypta. Vznikla s výdatnou pomocou Holandska.
Napriek citácii v zákone č. 91/2010 Z.z. o podpore cestovného ruchu o „pasportizácii“ (súpise a popisu) materiálno technickej základne cestovného ruchu, vrátane prírodných, kultúrnych, historických, spoločenských a iných hodnôt, na ktorých turizmus svoj rozvoj stavia, posledná kompletná pasportizácia pre celú krajinu je spracovaná ešte na mechanickom písacom stroji! Hoci pasportizácia je významnou pomôckou pre územné plánovanie! Z používania sme vyradili aj vyhlášku o územnom genereli cestovného ruchu, čím sa nám z rúk úplne vymkla schopnosť na regionálnej úrovni riadiť proces novej výstavby, najmä v turistických regiónoch a tak účinne plánovať aj revitalizáciu za účelom zabezpečenia podmienok pre trvalú udržateľnosť. Cestovný ruch je mnoho sektorové odvetvie, ktorého riadenie musí byť prepojené s inými odvetviami, čo kladie vysoké nároky na kvalitu a obsah riadiacich nástrojov! Súvisiacou brzdou rozvoja sú aj nejasnosti v témach organizačných štruktúr a s nimi spojenými zodpovednosťami... a to všetko je otázka kompletnosti a kvality legislatívy!
Vhodné nástroje riadenia pre oblasť turizmu chýbajú nielen štátu, ale aj samospráve. Je pozitívne, že na VÚCky prejdú právomoci v prerozdeľovaní finančných prostriedkov (aj z EÚ fondov), v tom aj na rozvoj turizmu. Pritom štát nemá stabilizované „stĺpy“ pre svoje makro riadenie na ministerstvách, z ktorých jedným významným sú univerzity a ich výskum! Aj to je príčina kvalitatívne odlišných „rozvojových koncepcií“. ktoré v časovom slede sa navzájom kvalitatívne líšia, ba dokonca ich kvalita klesá...
Na rozdiel od Švajčiarska (turizmus riadia kantóny), kde kantón má pre svoje riadiace úlohy zriadený „úrad pre hospodárstvo a turizmus“, našim VÚCkam postačuje „komisia“. Pritom VÚCky zbytočne venujú pozornosť „krajským združeniam cestovného ruchu“, ktoré pri existencii organizačnej schémy združení cestovného ruchu „podľa historického princípu“, len skresľujú predstavu o „prirodzených turistických destináciách“ , na ktoré sme si zvykli už v dávnejšej minulosti a znejú prirodzene nielen nám, ale aj zahraničným návštevníkom.
Slovensko totálne prepadlo v oblasti regionálnej siete turistických informačných centier/kancelárií. AICES splnil svoju úlohu v minulom storočí, ale nepreviedol TIKy do 21.storočia. Presná predstava chýbala nielen štátu, ba aj samospráve, pričom združenia cestovného ruchu si každé „robilo po svojom“. Ich existencia nebola legislatívne usmernená pre potreby 21.storočia, čím vznikol systém, ktorý sa na štátnej úrovni nedá integrovať a ponecháva orientáciu pri vyhľadávaní turistických informácií na internete samotnému potenciálnemu klientovi! A to je zlé. Z článku expertky uvedenom v Ekonomickej revue cestovného ruchu z 2023 sa navyše dozvedám, že návštevníci po príchode do turistickej lokality majú dokonca problém v regióne nájsť informačné centrum!
Dvojkoľajnosť v riadení sa nevypláca. Neustále zmeny - napr. v štátnej propagácii raz SACR, potom Sekcia cestovného ruchu, potom slovakia.travel, následne ministerstvo ap. nevytvárajú životaschopné prostredie. Mohla by som pokračovať vo vyrátavaní ďalších boľavých miest v makro riadení turizmu... Všetky majú spoločné: legislatívu pozostávajúcu zo zákonov i vyhlášok ako nižších legislatívnych noriem. Mali by spĺňať „je-je-je“ princíp, teda jednoduchosť, jednoznačnosť a jednotnosť. Ale nespĺňajú. Do toho má čo povedať aj prezident, veď zlyháva legislatívna oblasť, kvalita právneho štátu.
S podobnými problémami sa stretneme aj v iných oblastiach makro riadenia. Spoločným riešením je: „dobudovanie štátu“!
Nedá mi zároveň pripomenúť slová pápeža Benedikta, ktorý v čase Veľkonočných sviatkov, v nedeľňajšom príhovore z Vatikánu, okrem iného pripomenul potrebu ochrany ľudských práv v celom svete. Teda aj na Slovensku. Žijeme v 21. storočí, v revolučnej dobe IT technológií a tomu by mal zodpovedať aj bezpečnostný štandard nášho štátu, ktorý sa musí oprieť o vysokovzdelaných odborníkov. Bolo by zaujímavé vypočuť si k tejto téme oboch kandidátov na prezidenta...
