Prvý a ôsmy máj je za nami a pred nami majálesy. Ako to bolo kedysi mi pripomenula pionierska pieseň, ktorú všetci školáci narodení v čase stalinizmu a poststalinizmu (obdobie do polovice šesťdesiatych rokov dobre poznajú:
..Sme deti slobodného kraja, pod červenou hviezdou zrodené...
Naposledy som ju počula zo zvukového prenosu pri prechádzaní okolo jednej záhrady - 1.mája 2023! Pripomenulo mi to májové štátne sviatky za socializmu, počas ktorých takmer všetky aktivity – vrátane spoločenských, ľuďom vnucoval štát.
Ináč to bolo s majálesmi. Bolo to tak aj v Poprade, osobitne v Spišskej Sobote, historicky najhodnotnejšej časti Popradu. Tej, ktorej návštevu dnes nevynechajú mnohí návštevníci Popradu či Vysokých Tatier. Tej, ktorou sa pýši primátor Popradu pán Danko – pri kráľovských návštevách.
Pýšiť sa je jedna vec a druhú diktuje sám život. Tak je to aj v prípade „Spišskosobotského kotlíka“, ktorý organizujú spiškosobotské občianske združenia. Ide o súťaž družstiev vo varení kotlíkového guláša. Na tento spôsob sa transformoval dlhé roky obľúbený „majáles“, ktorý organizovali požiarnici (predovšetkým dobrovoľníci). Konal sa buď v dnes už veľmi zanedbanom „Spišskosobotskom lesíku“ alebo na Kvetnici. Priťahoval pozornosť nielen Spišskosobotčanov, ale aj mnohých z okolia... všetci sa tešili nielen z dobrého guláša, ktorý sa vtedy varil vo velikánskych kotloch, ale aj z hudby a v tých časoch krásneho májového počasia aký vie byť len pod Vysokými Tatrami.
Naša „nežná“ priniesla nielen zmenu politického zriadenia, ale aj vtedajšieho majálesu na súťažný Spišskosobotský kotlík. Akcia tak vytvorila lepšie podmienky pre aktivity spolkov, ktoré pomaly vypĺňali priestor aktivít za socializmu nanucovaný ľuďom štátom. Spolky sú takto významným prvkom demokracie. Je prirodzené, že verejná správa by ich aktivity mala podporovať a vychádzať im v ústrety pri zabezpečovaní ich potrieb.
Záujem o Spišskosobotský kotlík je veľký. Tejto atraktívnej spoločenskej akcii - nielen s gulášom, ale aj s vystúpením hudobnej skupiny a všetkým, čo k tomu patrí, pôvodne postačoval dvor Požiarnej zbrojnice. Na ročník, ktorý sa plánuje 27.5.2023, sa prihlásilo už toľko súťažných družstiev, že akcia si vyžaduje väčší priestor. Ten logicky ponúka priestranné hlavné námestie historickej Spišskej Soboty. Preto sa organizátori obrátili so svojou žiadosťou o možnosť využiť tento verejný priestor na popradského primátora.
Primátor Popradu pán Danko na žiadosť zástupcov spolkov odpovedal: „NIE!“
Organizátormi sú Klub priateľov Spišskej Soboty a Dobrovoľný hasičský zbor Spišská Sobota (DHZ). Práve dobrovoľní hasiči, ktorých klub vznikol 11.5.1879 sú spolkom, ktorý dlhé desaťročia organizoval aj spoločenský život v tejto časti Spiša (kým Spišská Sobota bola mestom, Poprad dedinou). Dobrovoľným hasičom môže toto historické mestečko vďačiť aj za to, že patrí k hodnotným slovenským mestským pamiatkovým rezerváciám. Bez ich zásahu by totiž mohlo v čase SNP vyhorieť počas boja Slovenskej armády s nemeckým Wehrmachtom. Medzi hasičmi bol aj môj otec. Oheň je ústredným fenoménom pre každého hasiča/požiarnika a takto ich oheň prirodzene spája aj s kotlíkovým gulášom.
To, že „spišskosobotský“ HDZ je jeden z najlepších a najskúsenejších, je známe medzi hasičmi na celom Slovensku. Preto postoj primátora Popradu pána Danka, ktorý odmietol žiadosť organizátorov, je viac ako nepochopiteľný. Jeho rozhodnutie je nedemokratické - samospráva by mala totiž činnosť spolkov podporovať. Primátorovo "nie" je tak hanbou pre našu spoločnosť.
Poznámka: Spišskosobotský kotlík sa bude konať 27.5.2023 na súkromnom pozemku nachádzajúcom sa na pozemku bývalej spišskosobotskej nemocnici. Ste na ňu všetci vrelo pozvaní.
