Nové ministerstvo cestovného ruchu a športu, vysnívané predsedom SNS A.Dankom, zahajuje svoje fungovanie za veľmi nepriaznivých okolností. Najprv autonehoda predsedu strany, pri ktorej prinútil silou svojho auta k zemi svetelný semafor. Jeho chovanie svetu ukázalo, že doma máme problémy nielen s „kostolným poriadkom“, ale aj s názorom niektorých jednotlivcov na legislatívu a tým aj kvalitu právneho štátu.
Že „čert nespí“ a také niečo sa stalo práve v čase parlamentného prehodnocovania jednostranných zmien koalície v Trestnom zákone dokazuje, že nad nami je predsa len niečo vyššie ako je funkcia predsedu vlády. V hre je totiž demokracia, ku ktorej majú čo povedať všetci. Občania, aj keď ich niekto považuje za „ulicu“.
Je pozitívne, že do parlamentu našla cestu prezidentka SR Z. Čaputová. Hoci poniektorí poslanci si neuvedomovali význam jej príhovoru, ale dôvod, prečo merala svoje kroky z prezidentského paláca do parlamentu, je jej starostlivosť o dodržiavanie – ústavy!
Ústavy, ktorá vo vyspelom svete existuje už viac ako 200 rokov, ale u nás doma len 30. Tá naša – slovenská, tiež vymedzuje základné ľudské a občianske práva. Na demokratickom princípe. Mali by sme preto si byť všetci vedomí (mnohí z nás aj sú), že zavedenie prvej ústavy v Európe (Francúzska revolúcia, 1791, sprevádzaná heslom: „Liberté, egalité, fraternité ou la mort“ (sloboda, rovnosť, bratstvo alebo smrť) nebolo jednoduché. Zdá sa však, že SNS, ktorá pred štvrtkovým príhovorom prezidentky opustila rokovaciu miestnosť parlamentu, význam ústavy asi nechápe. Podotýkam, že je to práve strana, ktorá si vyárendovala moc nad športom i turizmom.
Tvrdiac, že pri návrhu zmien v Trestnom zákonníku ide o boj o moc – nie o rozhodovanie „ulice“, prezentoval nedávno svoj názor v RTVS, Rádio Slovensko aj B. Bugár, ktorý svoju dlhoročnú prítomnosť v parlamente SR začal už v Mečiarových časoch. Vláde vyčítal, že za účelom výhry koalície nad opozíciou si mala na svoju stranu privolať odborníkov. Pritom nie je vylúčené, že to koalícia neurobila. Len oslovila „svojich“. Aby to pán Bugár pochopil, snáď by bolo vhodné, aby niektoré z miest na Slovensku pomenovali podľa neho niektorú z ulíc, čím by sa aj on dostal na ulicu.
„A kde sú ľudia?“, týmito slovami oponoval súčasný premiér R. Fico rozhlasovej reportérke Anne Vargovej poslednú sobotu (20.1.2024) v Rádiu Slovensko k téme zmien Trestného zákona. Vyčítal jej, že rozhovor otvorila správou o dianí na „uliciach“ Slovenska. Tak, ako ulica, aj ona pozabudla na ľudí, ktorých ľudské práva sú porušované v našich väzniciach, ba aj pri výsluchoch. Trestný zákon sa však nejedná len o práve pre väzňov, riešiť treba aj ľudské práva detí a mládeže v nápravnovýchovných zariadeniach, ba aj práva niektorých podnikateľov ohrozených kyberkriminalitou, pričom nejedna rodina má vo svojom užšom či širšom kruhu ľudí, ktorí boli podľa Trestného práva poškodení, ale nemali dostatočne akceptovateľné dôkazy pre úspešné policajné vyšetrenie, či pre odobrenie prokuratúrou alebo súdom. Starosti si robí o svoje fondy dokonca aj EÚ. V demokratickej spoločnosti sa tieto otázky riešia najprv v prospech väčšiny s ohľadom na potreby menšiny.
No teraz sa to deje u nás naopak. Z pohľadu menšiny. Pre porovnanie - vláda E. Hegera začala tieto otázky riešiť z pohľadu väčšiny, t.j. uprednostnila najprv reformu súdnictva, na ktorú by prirodzene nasledoval reforma bezpečnostných zložiek, vrátane prokuratúry.
Koalícia si akoby neuvedomovala dopad vlastných riešení odlišných od predchádzajúcej vlády, pričom „ulici“ (ináč občanom) nie je známe a dostatočne zrejmé, aké sú praktické perspektívne ciele, pre ktoré musí byť zmenená legislatíva v prospech menšiny. Spoločnosť cíti za tým svoje vlastné ohrozenie, ktoré prirodzene vyzýva občanov brániť svoje ľudské i občianske práva na verejných zhromaždeniach.
V rámci sobotňajšieho rozhovoru premiéra R. Fica s novinárkou Vargovou sa premiér zmienil, že „Mečiar to vtedy myslel dobre“ - len žiaľ, priveľa búchal do stola. A to ho stálo pozíciu jeho strany a kresla premiéra. HZDS sa postupne rozpadlo. Na na dva smery, pričom tretí (SIS) prešiel v rámci štátnych štruktúr do Dzurindovej vlády. Súčasná otázka však znie, či súčasný premiér chcel svojimi slovami naznačiť, že súčasná koalícia má záujem o návrat k riešeniam z doby mečiarizmu?
Mečiarizmus bola naša prvá negatívna skúsenosť. Aké rozhodnutia v tom čase padli? Napríklad kupónová privatizácia. Jej neúspech sa nachádza priamo v centre Bratislavy: Hotel Kyjev. Keby „kupónka“ bola bývala úspešná, dnes by si dôchodcovia žili ako v Amerike – k svojim dôchodkom by si prilepšovali dividendami... Alebo prínosom pre náš mladý štát malo byť odrezanie sa od západných európskych štátov (so zabehnutou deľbou práce na medzinárodnej úrovni)? Alebo...
Pre demokratický štát je neprípustné, aby otázky k téme „ústavnosti“ neboli v parlamente riešené. Namiesto toho sa dedukuje, že súčasná prezidentka po ukončení jej funkcie vymení súčasného predsedu strany PS. Pritom každý súdny človek vie, že Zuzana Čaputová nie je vhodná pre politickú funkciu. Tá vyžaduje úplne iný charakter človeka. Ako prezidentka sa preukázala ako inteligentná a rozumná žena, ktorá sa vydala na cestu štátnika, ktorá vie, že dávať rozumnú radu tým, ktorí nechcú alebo jej nedokážu rozumieť, je zbytočné. Teda nie je typ bojovníčky pre tvrdý a bezohľadný politický boj. Je to typ človeka, ktorý by našiel uplatnenie skôr na medzinárodnej úrovni, ako na úrovni jednej krajiny. Hoci rodnej.
Do tejto spoločenskej situácie sa vrátila talentovaná a úspešná slovenská lyžiarka Petra Vlhová. Medzi iným ju privítala správa o otvorení nového ministerstva cestovného ruchu a športu, nad ktorým tróni ako mecenáš SNS. Tá strana, ktorá sa rozhodla ignorovať názor prezidentky, presne tej istej, ktorú si Petra tak nesmierne váži a teší sa z vynikajúceho vzájomného osobného vzťahu. Nebol taký prístup SNS pre Petru sklamaním? Nevyvolal v nej obavy? Pre ženu, ktorá je mimoriadne citlivá, pravdepodobne s vysokým EQ (emocionálnym kvocientom), ktorý jej pomáha na lyžiarskom svahu vytvoriť s ním jeden celok? Mnohí jej sobotňajší pád na Svetovom pohári v Jasnej komentujú ako: „Taký je to šport“. Tým ľuďom pripomínam teóriu švajčiarskeho psychológa Karla Junga o synchronicite. Treba vidieť nielen to, čo je nad vodou, ale aj rozumieť tomu, čo sa deje pod jej hladinou.
Okrem priania skorého Petrinho uzdravenia a návratu k jej športovej kariére, radím tímu Petry Vlhovej akceptovať jej emocionálnu hĺbku, ktorá ju vedie k lepšiemu sebapoznávaniu a teda aj k výnimočným športovým úspechom.
Petra Vlhová veľkou dávkou prispela k zviditeľneniu Slovenska v zahraničí. V poradí tretí Svetový pohár v Jasnej dopadol jeho organizátorom mimoriadne úspešne. Chopok – Sever má svoje vynikajúce kvality, čo dáva nádej športovým funkcionárom – a teraz už aj novému ministrovi pre cestovný ruch a šport, uchádzať sa o organizáciu zimných olympijských hier. Máme na to? Organizačne zaiste áno. Ale finančne či z hľadiska potrieb ochrany životného prostredia?
Pokukávanie po organizácii ZOH vyzerá veľmi vážne. Prispeje to k rozvoju cestovného ruchu na Slovensku? Pokiaľ však práca v turizme nebude systémová, systematická a dôsledná v dlhom časovom horizonte, organizácia veľkých medzinárodných športových podujatí neprinesie očakávaný efekt. Turizmus je totiž hospodárske odvetvie a fond vo výške 30 miliónov ročne je pre tak zanedbané odvetvie veľmi málo.
