Prejav niektorých vodcov politických strán je tak emotívny a intenzívny, že „obecenstvo“ - nielen ich voliči, je nimi úplne ohromené.
Akoby vo "výpredaji pocitov" nastala špičková sezóna. Politický marketing sa mení na „umenie“, ktoré sa na nás valí z každej strany, priamo či cez médiá alebo sociálne siete. Z „pocitov“ sa stal tovar, s ktorým sa počas predvolebnej kampane obchoduje s hlasmi. Pravdivosť argumentov, opodstatnenosť sľubov, potreba ich finančného krytia ai. sa dostávajú na vedľajšiu koľaj.
Je "umelecké vykresľovanie" vlastnej osobnosti a schopností politikov pred voľbami svetovým trendom alebo len našim národným? K podobnej úvahe ma inšpirovala začiatkom leta výstižná kresba zo švajčiarskeho regionálneho denníka Zuerichsee Zeitung, ktorá vznikla v súvislosti s prehodnocovaní postoja Švajčiarska k podpore Ukrajiny pri vojenskej ochrane ich vlastného územia.
Zemití Švajčiari (ASC štátu v Panne-Jungfrau) s veľkým dôrazom totiž trvajú na vyrovnanom štátnom rozpočte. Od neho závisí stabilita nielen ich hospodárstva, ale aj meny. Švajčiarsko a Slovensko ako mnohonárodnostné štáty (samozrejme s rôznymi správnymi modelmi) sa rozprestierajú na veľmi komplikovanom geografickom území. Takže tí, ktorí snívajú o neutralite a nezávislosti Slovenska a pritom nedoceňujú funkciu štátneho rozpočtu, predstavujú pre parlamentnú demokraciu spolu s ďalšími stranami, ktorých ciele realizuje skôr samospráva ako štát, stratu volebných hlasov. Ich hlavný cieľ – neutralita Slovenska, sa totiž nemôže naplniť ani v ďalekej budúcnosti.
Pozornosť voličov priťahujú najmä hlavní aktéri. Poniektoré politické strany stavajú na „umeleckom“ dojme, vytvárajú klamlivú predstavu o možnostiach štátu pre nasledujúce volebné obdobie, čím sa zahrávajú s realitou, ktorá by sa mohla následne, v prípade ich úspechu, odzrkadliť v prehĺbení štátneho dlhu. O možných následkoch sa zmieňujú mnohí ekonómovia, nielen súčasný premiér úradníckej vlády Ľudovít Ódor, ale aj ekonóm Ivan Mikloš, ktorý na sme.sk vyjadril svoj názov v článku „Predvolebné bilboardy verzus realita“ (19.9.2023). Vo Švajčiarsku, kde sa verejne kritizuje aj neschopnosť zodpovedných v oblasti krízových riešení, by politikov, ktorí nedoceňujú význam vyrovnaného štátneho rozpočtu (či kantonálnych rozpočtov) poslali obrazne späť do školských lavíc zopakovať si zostavenie trojčlenky a iných matematických úkonov.
To, čo je alarmujúce, je fakt, že sila „umelecky“ zostaveného marketingu poniektorých politických strán privedú jednu časť spoločnosti do extázy, druhú však ohromia. Z politického marketingu unavení a znechutení voliči následne váhajú, či vôbec ísť budúcu sobotu voliť.
Či chceme alebo nie, vojna za východnou hranicou Slovenska vyvoláva u každého z nás obavy. Ich prejavy sú rôzne. Jeden z nich je strach. Ak niektorá z politických strán posilňuje akýkoľvek typ strachu“, manipuluje citmi a pocitmi oslovených voličov. To oslabuje ich vlastnú identitu a robí ich na „vodcovi“ závislými! Precitnutie, ktoré prichádza po voľbách, môže preto byť veľmi trpké.
Preto rozhodovanie o výbere politickej strany by malo predchádzať zamyslenie sa, aký typ štátu by sme si priali pre seba a svojich potomkov. Pritom nech nás nemýli prevládajúci názor na tzv. chaotické vedenie štátu počas minulej vlády. Krízové faktory, ako napr. Corona či vojna na Ukrajine totiž doviedli tento systém riadenia, ktorý sme "budovali“ už 30 rokov, k úplnému krachu.
Národný socializmus sa v Európe neudržal, hoci v hlavách niektorých politikov neustále pretrváva. Ak hovoríme o „liberálnom štáte“, ten sme si dodnes nevybudovali (precízny cez legislatívu riadený demokratický štát). Zamieňame si ho dokonca s liberálnou politikou, čo je vážny omyl. A až po dôkladnom zvážení typu štátu je možné rozhodnúť sa o výbere politickej strany, ktorá svojim programom podporí naše predstavy o štáte, v ktorom chceme žiť.
