Udalosti okolo zámeru realizovať referendum u mnohých ľudí vyvolávajú otázniky, čo nás ešte očakáva. Faktom je, že problémy okolo riadenia štátu rozvírili už aj tak nepokojnú hladinu verejnej mienky vyvolanú pandémiou Korona vírusu. Nielen v Bratislave, ale aj na „slovenskom vidieku“, ktorého názory na dianie sú často odlišné od tých „bratislavských“.
Riadenie krízy zapríčinenej nekontrolovateľne šíreným Korona vírusu je skúškou vlád na celom svete. Nedeľňajšie správy nemeckej televíznej stanice ARD tlmočili naliehavú žiadosť verejnosti adresovanú vláde. Verejnosť chce počuť: „... eine klare Bootschaft von der Regierung“ - jasné vyjadrenie sa vlády k tomu, čo verejnosť môže očakávať v krátkej budúcnosti. Pritom zaiste nie je zanedbateľný názor vlastníka spoločnosti Microsoft pána Gatesa, ktorý, odvolávajúc sa na históriu pandémií, už v roku 2015 upozornil na možnosť jej opakovania sa aj v dnešnej dobe. Podľa info z našich médií nedávno skonštatoval, že dodnes sme sa nenaučili zvládnuť jej riadenie a podotkol, že by sme sa to mali naučiť. Teda v prvom rade vlády všetkých štátov sveta.
V opačnom prípade zažívame to, čo sa deje. Trpí nielen (fyzické i duševné) zdravie ľudí, ale ľudia strácajú pocit istôt, vrátane materiálnej smerom do budúcnosti. Korona kríza priniesla so sebou nerovnováhu v životných istotách, s ktorou nezápasí len vláda, ale každý jednotlivec.
Riešenie môže priniesť jedine konsenzus (často spomínaný Alexandrom Dubčekom v časoch krátko po nežnej revolúcii), t.j. dohodu medzi všetkými stranami, teda dohodu smerujúcu k vyrovnaniu spomínanej nerovnováhy prejavujúcej sa vo všetkých rovinách. Vo vláde, kde protirečivosť týchto hodnôt predstavuje premiér Igor Matovič a vicepremiér pre hospodárstvo Richard Sulík. Ale aj v parlamente, kde dochádza namiesto vôle dosiahnuť konsenzus k opačným, odstredivým tendenciám, nevôli sa dohodnúť, či zámerom zorganizovať referendum. Obávam sa, že práve v tomto bode utrpela naša demokracia fiasko.
Nie som ústavná právnička, ani politológička, ale odborníčka v oblasti cestovného ruchu, v ktorom je pojem „bezpečnosť“ jeden zo základných predpokladov pre existenciu tohto odvetvia. Preto citlivo reagujem na všetko, čo sa deje a analyzujem, kam toto dianie smeruje. Pritom si všímam, že pojem „priamej demokracie“ sa stáva predmetom demagógie. Pretože aj v takom štáte ako je Švajčiarsko, kde je výkon priamej demokracie bežným pojmom, zodpovednosť za riadenie štátu nesú politické strany a nie masy ľudí. Priama demokracia je akoby doplnkom parlamentnej demokracie, pričom politická strana, ktorá nedokáže na parlamentnej pôde presadiť svoj zámer, má možnosť v rámci priamej demokracie zorganizovať referendum, ktoré sa koná nielen na spolkovej, ale aj na kantonálnej úrovni, a to v čase volieb. Politická strana, ktorej referendum bolo úspešné, presadí realizáciu svojho zámeru v legislatíve. Úspešnosť alebo neúspešnosť referenda zorganizovaného tou-ktorou politickou stranou zároveň potvrdzuje jej silu, jej schopnosť na parlamentnej úrovni zastúpiť záujmy voličov.
Pýtam sa preto, či pripravované vyhlásenie súčasného referenda je len „ťahom na bránku“, teda niečo, čo nie je v súlade s ústavou, základnou právnou normou aj pre demokraciu. A keďže v USA prebieha v súčasnosti jednanie o opakovanom porušení ustanovení ústavy, natíska sa aj otázka, ako by bolo podobné porušenie ústavy hodnotené na Slovensku.
Položme si spolu otázku, čo by zamýšľané referendum pre nás, voličov ale aj pre nás, všetkých občanov, prinieslo. Dostali by sme lepšiu vládu? Získali by sme väčšie istoty smerujúce k hospodárskemu rastu? Nepočuli by sme viac o hádkach vo vláde či v parlamente?
Jedna vec je istá. Nedostupnosť, nadriadenosť, arogancia, či neoprávnená kritika, sú základnými manipulačnými nástrojmi. Ovplyvňujeme nimi druhých, pretože ich oslabujeme a v oslabení často získavame na svoju stranu. Manipulácia neoslabuje len jednotlivca, ale celú spoločnosť. V takých prípadoch nemôžeme rátať ani s hospodárskym rastom, bav prípade pandémie ani s prirodzenou ochranou imunity ľudí.
Riadenie pandémie má trhliny všade vo svete, nemáme hádavú len vládu, ale aj v opozícii to vrie (viď SMER-SD a HLAS). Pomohli by nové voľby? Veď predchádzajúca vláda sa tiež hádala. Za ťažkých podmienok pre slobodu médií bol verejnosti bol známy rozpor názorov politikov strany SMER a SNS. Čo priniesli ich vzájomné ústupky? Pre cestovný ruch nič dobré. Pretože nesmerovali k stabilizácii podmienok podnikania, ale k prežívaniu! Takými riešeniami sa proces rastu nenaštartuje.
Kritika opozície smeruje aj k plánu obnovy, za ktorým stojí jej fond. Ako odborníčka zdieľam názor o nevyhnutnosti spoločenskej kontroly pri realizácii plánu obnovy a ľahší, jednoduchší prístup k čerpaniu finančných prostriedkov fondu. Myslím si, že súčasná vláda v tomto bode robí chybu, že to, čo sa „varí“, drží pod pokrývkou. Ale bolo by to lepšie, keby došlo k zmene vlády? Veď podobný fond Slovensko čerpalo pre oživenie krízy vzniknutej v rokoch 2008-9. Napríklad v cestovnom ruchu tiekli finančné prostriedky do Slovenskej agentúry pre cestovný ruch. Aby následne po určitom období z rozhodnutia vlády zanikla. Napriek tomu, že jej existencia je, vychádzajúc z medzinárodných zvyklostí, potrebná a z hospodárskeho hľadiska nevyhnutná. Pre štátnu propagáciu a marketing cestovného ruchu plní totiž podobné úlohy ako SARIO. Uľahčuje vstup podnikateľských subjektov ponúkajúcich svoje služby na zahraničné trhy.
Zdá sa, že spolu s Korona krízou, neschopnosťou spoločne dosiahnuť dohodu (nielen vo vláde ale aj v parlamente, ba aj vo vzťahoch štát – samospráva) a tým harmonizovať vzťahy k voličom, by mali všetky politické strany zdokonaliť svoje koncepcie. Predovšetkým smerom k ekonomickým teóriám, z ktorých vychádzajú. Tak, aby boli voličom politické strany čitateľné. Do akej miery je SaS v záujme posilnenia úlohy štátu liberálna? Samozrejme okrem prípadov, keď liberizácia v minulosti neviedla k zodpovednému nakladaniu so štátnym majetkom. Sú politici strany SMER-SD sociálni demokrati alebo socialisti, ktorí sa chystajú využiť pre Korona krízu rastúcu chudobu? Je KDH vzorom kresťanskej etiky v politickom boji? Kto sú u nás „zelení“ a kto sa len nesie na zelenej vlne? Do akej miery záleží hlasistom (politici strany Hlas) na rozvoji demokracie?
Nám všetkým by pomohlo menej populizmu a viacej faktov. Ochranná ruka našej prezidentky, kvalitná práca ústavných právnikov ako aj objektivita médií môže k tomu dopomôcť.
