Obchod s drogami je už dlhé roky pod represívnou politikou predovšetkým v dôsledku tlaku USA. Prohibícia má v USA tradíciu, ktorá žiaľ pri pohľade z historického hľadiska priniesla krajine samotnej málo dobrého. Toto tvrdenie uvádzam na základe článku o zákazoch pitia alkoholu a požívania drog, ktorý sa mi dostal do rúk pred 15-timi rokmi pri pobyte v Kanade. Išlo o úvahu možného vývoja situácie v prípade ukončenia zákazu obchodu a užívania drog. Alkohol má vo veľkých množstvách podobné zhubné následky, pričom štáty, v ktorých sa alkohol vyrába a konzumuje, majú z tejto aktivity príjem do štátneho rozpočtu. Niektoré štáty na americkom kontinente, ktoré musia bojovať - predovšetkým na základe tlakov zo zahraničia, s nelegálnym obchodom s drogami, by uvítali dekriminalizáciu konzumu. Z obchodu s drogami by im plynuli zisky do rozpočtu ich štátu.
Hoci v boji proti drogám sa nasadili policajné a iné ozbrojené zložky, lukratívny ilegálny obchod s drogami ďalej rastie. Ako informoval Neue Zürcher Zeitung, na vrcholnom stretnutí OAS v apríli 2012 v Cartegana (Kolumbia) sa prezidenti OAS-štátov rozhodli na túto skutočnosť reagovať a preto rozvinúť na túto tému diskusiu. Zároveň zadali vypracovať scenár vývoja obchodu s drogami do roku 2025. Na základe vyhodnotenia dôsledkov - prínosu i strát, navrhli štyri možné riešenia.
Jeden z nich je dekriminalizácia konzumu, v rámci ktorej by sa konzumenti drog nehodnotili ako delikventi a komplici obchodníkov s drogami, ale ako obete tohto obchodu. Toto však vyžaduje úplne nový náhľad na kategóriu „verejné zdravie", čo znamená vypracovať novú drogovú politiku.
V prípade dekriminalizácie konzumu štúdia samozrejme uvažuje s uvoľnením len jedného druhu drog a to s jej kontrolovaným predajom. Takýto predaj už prebieha v niektorých štátoch USA, hoci proti predstavám vlády vo Washingtone. Preto sa zvažuje s alternat9vou ľahšej priechodnosti v kombinácii stratégie bezpečnosti a verejného zdravia (s prevahou prevencie a rehabilitácie), a to vo väčšej miere ako je tomu doposiaľ. Tento smer viac vyhovuje Obamovej administratíve, rovnako aj väčšej časti vlád latinsko-amerických štátov. V Uruguaji, Kolumbii a Guatemale totiž už v súčasnosti prebieha politická debata o dekriminalizácii marihuany. Uvedené je impulzom aj pre drogovú debatu v USA.
Boj proti drogám je tak nákladný, že poniektoré štáty sa vzdávajú boja proti ilegálnemu obchodu. Aj preto je nevyhnutné prijať nový systém medzinárodnej kooperácie vo vzťahu k drogám. Tento problém sa týka každého štátu na svete a teda jasná drogová politika by mala byť na stole každej jednej politickej strany, ktorá zasahuje do legislatívneho procesu vo vlastnej krajine.
Neue Zürcher Zeitung v tejto súvislosti prinášajú aj správu o „Operácii Agata 7", pre ktorú brazílska vláda povolala do služby 25 000 vojakov na stráž 17 000 km dlhých hraníc. Cieľ tejto akcie je posilniť bezpečnosť hraníc voči ilegálnemu obchodu s drogami, so zbraňami, ale aj proti ilegálnemu prekračovaniu hraníc osobami a za ochranu životného prostredia. Brazília sa takto pripravuje na organizáciu Majstrovstiev sveta vo futbale 2014.
Ako dokumentuje postoj brazílskej vlády, novo definovať „verejné zdravie" je dôležité nielen z hľadiska osôb používajúcich drogy (či už legálneho alebo nelegálneho obchodu), ale aj z hľadiska bezpečnosti obyvateľstva, návštevníkov (s pobytom do 24 hodín), či turistov (24 a viac). Z toho dôvodu je prirodzené, že jednotlivé štáty a v nich politické strany otvárajú debaty o svojej drogovej politike...
