Briti Rober a Edward Skidelsky vidia ekonómiu takto: „Nie je to jednoducho nejaká akademická disciplína, ale je to teológia nášho veku, reč, ktorú musia ovládať všetci - či už vysokopostavení alebo niekto z nižšej vrstvy, ak chcú byť vypočutí tými na piedestáli moci."
Otec a syn, prominentný historik ekonómie a filozof. Obaja provokujúci poznanie z čias Aristotela poukazujú na morálno-filozofické základy ekonómie. Píšu o „Faustovom obchode" , pri ktorom človek paktuje so „zlým", pričom stavia na „dobrý" výsledok. Takéto správanie vytvoril podmienky pre vznik nového typu človeka. Túžba mať povýšila vlastný záujem na ušľachtilú myšlienku, dohodu vystriedal jednostranný záujem. Na povrch sa dostala ideológia bezhraničnej ctižiadostivosti, čo v skratke znamená nenasýtenosť. To, čo kedysi sa považovalo za neresť, vyhlásilo sa za cnosť a za motor neustáleho pokroku. Týmto spôsobom sa etablovala demoralizácia ekonomicky činných ľudí.
Podľa Skidelskyovcov sa nachádzame akoby v mažiari. Ak by ďalší rozvoj ekonomiky mal zaručiť zvyšujúci sa konzum, hranice jeho rozvoja sú tam, kam sa sami môžeme v spotrebe dostať. Ďalej to už nejde. Tvrdenie, že ľudské šťastie má rastúcu tendenciu, je mylné a vedie k bizarnému konzumu presahujúcemu reálne potreby.
Kde sa nachádza východisko z tejto situácie? Skidelskyovci siahli po učení o „základných statkoch". Po nich nasledujú „tovary", ktoré jednoznačne patria k „dobrému životu", a to: zdravie, bezpečnosť, rešpekt, osobnosť, harmónia s prírodou, priateľstvo, voľný čas - teda všetko statky, ktoré nemajú kvantitatívnu, ale kvalitatívnu hodnotu.
Statky tvoriace „ekonómiu dobrého života" by mali byť základom pre sociálnu politiku štátu. Liberálny ideál neutrality štátu by mal byť preto skorigovaný z pohľadu rôznorodých životných predstáv jeho občanov. Skidelskyovci dodávajú, že ich teória je základnou skicou...
Či teória Skidelskyovcov je reálna, zaiste preverí čas. Jednoznačné je, že Keynesova teória je prekonaná. Jeho nadšenie z prínosov technického pokroku a zvyšovania produktivity práce pre blahobyt kapitalistickej spoločnosti prestalo spĺňať očakávania. Technika nahrádza nielen manuálnu prácu, ale v poslednom období čoraz vo väčšej miere aj prácu intelektuálnu. Výsledkom je, že priemerné mzdy strednej vrstvy napr. vo Švajčiarsku rástli v poslednom období pomalšie ako príjmy vrstvy obyvateľstva s nižším vzdelaním. Dôvod? Prácu napr. kadernícky je ťažko nahradiť strojom. Tempo rastu príjmov strednej vrstvy je rovnako pomalšie ako je tempo rastu kumulácie bohatstva v rukách malej skupiny ľudí.
Dovoľujem si však pochybovať, že vyššie zdanenie bohatých prinesie zmenu do hospodárskeho vývoja spoločnosti. Nie preto, že vyššie zdaňovanie bohatých je hrou socialistov s časom a dôverou svojich voličov, ale preto, že stavia na starej „teológii".
Politici sú schopní zmeny. Nemusia sa riadiť tým, čo hovoria vedci. Stačí, ak im budú načúvať. Potom sa aj my, ľudia, dočkáme zmien. Predtým by sme sa mali naučiť načúvať vlastnej duši. Nie je to ľahké -predovšetkým pre tých, ktorí podľahli mánii materializmu.
