Chceme alebo nechceme, aby deti v školách nedržali pri sebe mobily? Tak potom nech sa škola a rodičia zjednotia na spoločných dôvodoch! Aký je ten najpodstatnejší? Predsa zdravie detí!
V stredajšom poludňajšom vysielaní RTVS, Rádio Slovensko - v relácii Z prvej ruky (10.4.2024), sme si mohli vypočuť od naslovovzatých odborníkov dôvody, pre ktoré podporujú schválenie zákona o zákaze používania mobilov pre žiakov do tretích ročníkov základných škôl. Na otázku redaktora, či by mal zákaz mobilov riešiť zákon alebo vyhláška (nižšia právna norma), odpoveď znela: „Zákon“, no v podtóne bolo počuť, „že tak trocha by mala byť ponechaná voľnosť aj školám“!
O čo vôbec vlastne ide? Aký je hlavný dôvod zákazu mobilov? Pre ktorú vekovú kategóriu detí? Hľadajme teda dôvod. Vieme, že každá hra má svoje pravidlá. Týka sa to aj používania mobilu, predovšetkým pre deti, ktoré duševne a fyzicky sa ešte len vyvíjajú. Badáme to na prejavoch niektorých detí, ktoré citlivejšie reagujú na podstatu veci – na elektromagnetické pole, ktoré vyžaruje každé zariadenie internetových technológií. Ich výrobcovia dodržiavajú technologické pravidlá, ale my, ľudia, hlavne deti, rôzne reagujeme na elektromagnetickú radiáciu (EMR). A to je dôvod, ako deti naučiť bezpečne žiť vo svete elektromagnetického smogu! Niektoré krajiny už v tomto smere reagovali, Švajčiari napríklad zakázali umiestňovať vysielače na budovách škôl i nemocničných zariadení.
Pedagógovia sa zhodli, že mobil negatívne ovplyvňuje koncentráciu detí na vyučovaní. Je tu však celá plejáda negatívneho vplyvu EMR na správanie sa detí, ktoré má psychologický základ prejavujúci sa defektmi vnímania, fantazírovania, prejavovania individuality dieťaťa (vrátane reči), či vyjadrovania svojich pocitov. Môžeme očakávať, že nervový systém niektorých detí citlivejšie reaguje na dráždenie ich nervovej sústavy, rovnako aj na ich fyzický stav. Navonok okolie vníma rozptyl ich záujmov a slabšiu koncentrovanosť ich pozornosti na danú tému. Pritom samotné dieťa nemusí mať pri sebe mobilné zariadenie, stačí, ak ho má pri sebe najbližšia osoba – vrátane kamaráta, pedagóga či rodiča!
Bolo by veľkou chybou, keby sme prehliadli hlavný dôvod zákazu používania mobilných zariadení pre mladšie deti v školách. Rovnako, ako pre oblasť pracovného zdravotníctva, tak aj v školstve by mali fungovať pevné pravidlá hry, a to na legislatívnom základe. Rodičia by mali mať preto pochopenie a snažiť sa porozumieť faktu, že IT technológie sú revolučné a prínosom predovšetkým v oblasti efektívnejšieho vytvárania HDP, kam patrí samozrejme aj ovplyvňovanie dopytu po výrobkoch a službách. Lenže do "mobilu chodíme", vrátane detí, nielen za účelom práce či vzdelávania, ale aj pre zábavu... Kým dospelý zodpovedá sám za seba, štát a rodina má povinnosť chrániť deti, pretože medzi nimi sú aj deti citlivejšie na elektrosmog.
V spomínanej relácii RTVS napríklad odznelo, že medzi deťmi je už viacero diabetikov a mať mobil pri sebe pre takéto deti znamená vedieť vďaka mobilu hladinu svojho cukru. Vtip je však v tom, že elektrosmog môže byť jednou z príčin ochorenia na diabetes. Aj o tom sa zmieňuje autorka Mc Lean vo svojej knihe „The Force“, ktorá pritom cituje z výskumov na Trent University of Canada, Anckland University na Novom Zélande, či University of Chicago Medical Center, pričom poukazuje, že zvýšené magnetické i elektrické pole prispieva aj k vzniku cukrovky.
V prípade „elektrosmogu“ ide o umelé elektromagnetické pole, pričom vieme, že naša samotná Zem vyžaruje prírodné elektromagnetické pole rôznej sily na rôznych miestach. Preto stojí za úvahu zhodnotiť fakt, že ochorenie vplyvom zvýšeného EMR má mnoho podobných prejavov ako ochorenie na Covid! Sú lekári (zahraniční, resp. naši pracujúci v zahraničí), ktorí sa tejto téme vplyvu EMR na zdravie ľudí venujú a konštatujú, že vplyvom zvýšeného EMR dochádza k bujneniu rôznych vírusov. Samotná Mc Lean vo svojej knihe cituje množstvo výskumov realizovaných vo svete, ktoré potvrdzujú podozrenia, že koncentrácia EMR zapríčiňuje aj v podstate bežné alergie či astmu, ale aj neplodnosť oboch pohlaví, rakovinu, vrátane detskej leukémie.
Je veľkou škodou, že v SR sa nevenuje väčšia pozornosť potrebe výskumu v oblasti dopadu EMR na zdravie detí (ľudí). Lepšie by sme pochopili dôvody zvyšujúcej sa agresie detí a oveľa presnejšie by sme riešili zavedenie ochranných opatrení v školách. Jedným z hlavných opatrení je dostatočný pohyb detí, predovšetkým v oblasti športu. Môže to byť však aj spev – ako piataci sme každé ráno zahájili v škole vyučovanie spevom a krátkou rozcvičkou – minimálne ruky vzpažiť, upažiť, predpažiť... Bolo to v šesťdesiatych rokoch na Slovensku, pričom vo svete je v súčasnosti mnoho krajín, ktoré dokonca vyvážajú svoj pedagogický know-how (u nás obľúbený fínsky systém, efektívny je aj švajčiarsky – viď Lehrplan21.ch).
Čo však so staršími žiakmi, ktorí práve vstúpili do svojej puberty a žijú v 21.storočí internetových technológií? Ak pedagógovia nezmenia svoj názor a zostanú v minulom storočí, kedy platilo, že hlavnou úlohou základného školstva (gymnáziá pripravujú žiakov na univerzitné vzdelávanie) je poskytnúť všeobecné vzdelanie, nič nevyriešime. Hoci štát trápia nedostatky v udržateľnom personálnom riadení, do ktorého má čo hovoriť nielen školstvo, ale aj samospráva. Osobne som už v roku 2009, vychádzajúc z vlastných skúseností z podnikania v cestovnom ruchu) navrhla systém počiatočného odborného vzdelávania, ktorý som neskôr po poznaní švajčiarskeho systému priradila do zodpovednosti samotného ministerstva školstva.
Švajčiari totiž legislatívnou cestou školstvu priradili zodpovednosť za odbornú predprípravu žiakov základných škôl tak, by samotní žiaci (nie ich rodičia) sa dokázali rozhodnúť o voľbe ďalšieho svojho štúdia. To, čo Švajčiari dodnes nemajú, je učebná pomôcka. Jej idea sa zrodila na Slovensku už pred 15-timi rokmi– jej základom sú internetové portály pre skupiny povolaní, pre cestovný ruch TravelAdventure (žiak ako mladý cestovateľ sa vopred pripravuje na cestu mimo bydliska, následne zhotovuje „cestopis“, ktorý prezentuje v module magazínu)a GastroOlymp (všetko o potravinách „z poľa na vidličku“)! Portál obsahuje viacero modulov, z nich vzdelávací, prezentačný – pre tvorbu každého žiaka prostredníctvom redakčného systému, motivačný, informačný, spriateľovaní, čím zároveň by vznikli sociálne portály pre deti s rovnakými záujmami, prepojilo by sa formálne s neformálnym vzdelávaním. Štát by riadil kvalitu vzdelávania a samospráva by zabezpečovala predpoklady pre efektívne fungovanie záujmových krúžkov či najrôznejších klubov! Samospráva by sa týmto stala „Mostom medzi školou a praxou“.
Zodpovedných nové riešenie, ako podporiť rozvoj talentu pri súčasnom usmernení žiackych aktivít využívajúcich praktické využitie IT technológií napomáhajúce žiakom úspešne sa zaradiť do sociálneho života dodnes, napriek opakovaným ponukám na realizáciu reformných ideí, neinšpirovalo!
