Pozitívnu riešia technici, negatívnu by mali zdravotníci. V rámci vzájomnej výmeny informácií.
Ukazuje sa, že zatiaľ tomu tak nie je, čím sa nevenuje náležitý čas príčinám chorôb a riešia sa len ich následky. A to je zlé.
Preto zaiste – a to nielen pre zdravotníkov, ale pre nás všetkých, je zaujímavá informácia z knihy „The Force“ (Sila) od Lyn McLean , kde sa okrem iného zmieňuje aj o dôsledkoch nesprávnej práce s počítačmi spôsobujúce nasledovné symptómy:
· Problémy so zrakom, rozmazané videnie alebo bolesť, pocit cudzieho telesa v očiach (48,4%)
· Suchá, červená a svrbiaca pokožka (44,6%)
· Nezvyčajný stupeň únavy, problémy s koncentráciou (42,9%)
· Bolesti hlavy, strata pamäte alebo depresia (36%)
· Pálenie, štípanie, opuchnutie tváre či pľuzgiere na jej pleti (36%)
· Bolesť r ramenách, rukách a jej kĺboch (35%)
· Suché membrány a abnormálny smäd (29,4%)
· Plný nos, nádcha a zápal nosových dutín ((25,4%)
· Bolesť na tvári, bolesť ďasien či zubov ((24,3%)
· Kŕče, necitlivosť časti tela alebo pocity pichania 24%)
· Slabosť, závraty alebo pocity na zvracanie (19%)
· Pľuzgiere v ústach či bolesť z dôvodu akoby popálenej pokožky v ústnej dutine, kovová chuť v ústach (15%)
· Problémy s dýchaním a chvenie tela (14,5%).
Uvedené zdravotné problémy môžu byť spojené s elektromagnetickou hypersenzitivitou, t.j. reakciou na elektromagnetickú radiáciu, v anglickej skratke EHS (nie je vo svetovom zozname chorôb – aj preto, že toto žiarenie človek nevidí, hoci jeho telo bolí). Vyššie uvedené údaje identifikovali podľa SIF v roku 1996, pričom treba dodať, že v dôsledku rýchleho vývoja IT technológií sa situácia neustále mení.
Zdravotné problémy súvisiace s elektromagnetickou radiáciou (EMR) by mali provokovať zodpovedných v zdravotníctve urýchlene realizovať výskumy dopadu elektromagnetického žiarenia na ľudské zdravie a lekárov na dôslednejšie vyhodnotenie príčin zhoršeného zdravotného stavu svojich pacientov! Citlivosť na EMR súvisí s citlivosťou našich ľudských zmyslov (c žiadnom prípade sa nejedná o bludné predstavy ľudského mozgu) a nie je nič iné, ako doposiaľ v zdravotníctve uznané iné citlivosti, napr. na peľ (tiež spúšťa v bunkách nežiaduce chemické procesy, nakoľko jeho hodnoty elektrického poľa sú odlišné od našich). Výskumy potvrdzujú, že citlivosť na EMR sa po troch rokoch znásobuje a môže viesť k následnému ochoreniu ľudských orgánov (detská leukémia, rakovina, cukrovka, Alzheimer, Parkinson a iné neurodegeneratívne choroby, astma, choroby srdca a krvného obehu, fertilita, potraty atď.).
Výzva je o to naliehavejšia, že vysoké percento detí (do 15 rokov) pracujú s počítačmi. Lyn McLean vo svojej knihe uvádza údaj z roku 2008, podľa ktorého Fínsko, Holandsko, Slovensko, Hong Kong, Kórea a Litovsko sa nachádzali v tejto oblasti na TOP miestach vo svete! Z pohľadu dneška fakt, že Slovensko sa v tom čase malo vysoký podiel detí pracujúcich s počítačom, potvrdzuje, že "práca detí" s počítačom nie je efektívne využitá pre pokrok spoločnosti ako takej, ale že v prvom rade ide o „zábavné hry“ detí na počítači a nie o vedomom vedení žiakov v oblasti vzdelávania v IT technológiách, ako aj o systéme ich zdravého spôsobu práce s počítačom.
Pri častých cestách vlakom z času na čas diskutujem s cestujúcimi študentmi o ich záľubách alebo o ich pohľade na rôzne témy. Mnohým pri dlhej ceste vlakom, vybaveným WiFi, sčervenia nielen nos, ale aj ich uši, pričom nie sú schopní vypnúť ich mobil a odložiť ho hoci aj na malú chvíľu. Šport je veľmi dobrým pomocníkom odbúrať elektromagnetický smog, ktorým sú zaťažení aj v dôsledku nových prístupov v systéme vzdelávania. Z vyjadrení niektorých mladých ľudí však usudzujem, že vysedávanie pri počítači/s mobilom v kúte domova je pre nich lákavejšie ako zdravý pohyb na niektorom zo športovísk. Navyše za „cool“ často považujú položiť si počítač priamo do svojho lona a pritom pri zvýšenej únave zapríčinenej EMR radšej piť „energy drink“, čím znásobujú riziko spojené s bolesťou kolien, členkov, či podporujú vznik kŕčovitých stavov ich svalstva alebo postupnej necitlivosti ich vlastných prstov ai.
Je dôležité si uvedomiť, že elektrina, ako súčasť elektomagnetického poľa, spôsobuje nežiaduci sťah svalstva (v prípade pulzného EMP môže viesť k boľavej burzitíde, ktorú si môžeme mýliť s artrózou). Je prirodzené, že sa spoliehame na dodržiavanie bezpečnostných a hygienických predpisov výrobcami IT technológií. Nesmieme však zabúdať na to, že okolité prostredie môže nepriaznivo zosilniť celkovú silu EMR (jeho sila sa meria v Pascaloch). Ako napríklad blízke elektrické vedenie a jeho celková sila (V/m), blízkosť vysielačov či celkový počet prístrojov s IT technológiami v našej bezprostrednej blízkosti (v mestách sú hodnoty vysokofrekvenčného elektromagnetického žiarenia vždy vyššie ako v menej obývanom vidieckom prostredí).
Je dobre vedieť, že o našu bezpečnosť sa v týchto prípadoch starajú regionálne úrady verejného zdravotníctva (bývalá hygiena), ktorých úlohou je výkon (zdarma) meraní, analýz a vyhodnocovanie elektromagnetického žiarenia. V zmysle platnej legislatívy, no len v prípadoch, ak je zdroj žiarenia známy! Existujú však aj také prípady, keď zdroj EMR nie je známy, takže v našom štáte nie je nikto, kto by stav zaznamenal a následne analyzoval možné zdroje, ktoré pre vyspelosť ich technológií nemusia byť pre nás všeobecne známe.
IT technológie totiž nepoznajú hranice. V podstate dnes ešte nevieme, kam ich vývoj dospel - či už v New Yorku, Moskve alebo v Pekingu a či sa používajú v prospech ľudstva alebo proti nemu. Vieme len to, že v budúcnosti zohrajú významnú úlohu takmer vo všetkých oblastiach nášho života. A to aj chceme. Preto by sme mali myslieť nielen na ich vývoj, ale aj na účinnú ochranu ich negatívneho dopadu na ľudské zdravie. To je úloha zdravotníkov – lekárov a zdravotný výskum, na základe výsledkov ktorého by mali začať konať pedagógovia. Významné miesto by pritom mala zohrať aj bezpečnostná osveta organizovaná štátom, ktorá by do značnej miery bola schopná oslabiť vplyv rôznych pochybných teórií na spoločenskú mienku, ale aj zabrániť výkon prípadného nepovoleného výskumu dopadu EMR nielen na naše zdravie, ale aj na zdravie živej prírody!
Samozrejme, že základom bezpečného života našej spoločnosti je „nepriestrelná“ legislatíva. Tá by mala tiež kráčať rovnakou rýchlosťou ako vývoj v oblasti IT technológií. Zatiaľ tomu tak nie je. Či na národnej, ale aj na medzinárodnej úrovni.
Pozn.:
Lyn McLean (austrálska vedkyňa s pracovným pobytom aj v USA. Celoživotne sa venuje problematike „bezpečného života vo svete elektromagnetického smogu/ znečistenia“, pričom zozbierala obrovské množstvo výsledkov výskumov v oblasti elektromagnetického žiarenia z celého sveta. Impulzom pre jej prácu bola vlastná príhoda – operácia mozgu vzniknutá v dôsledku elektromagnetického žiarenia.
