V diskusiách o službách Bolt a Uber sa často objavuje téma bezpečnosti, najmä v súvislosti s vodičmi zo zahraničia. Osobne si však nemyslím, že slušnosť alebo agresivita sú otázkou národnosti. Nepríjemný človek môže byť Slovák, Maďar, Ukrajinec, Srb aj ktokoľvek iný. Hodnotiť ľudí podľa farby pleti, pohlavia či náboženstva je nespravodlivé a jedna negatívna skúsenosť by nikdy nemala byť dôvodom na odsudzovanie celej skupiny.
Dnes sa s vami podelím o svoju skúsenosť s Uberom.
Bol krásny teplý sobotný večer. S manželom sme sa vracali z rodinného posedenia a rozhodli sme sa ešte trochu prejsť, kým si zavoláme odvoz. Prišli sme na bratislavské Nivy a postavili sa na zastávku Košická, aby mal šofér jednoduchší prístup smerom do našej domovskej Petržalky.
„Zavolaj taxík ty, ty máš vždy nejaké super zľavy,“ nadhodil manžel.
Mal pravdu, aplikácie využívam často. Bolt sa mi zdal drahší, tak som otvorila Uber, zadala adresu a s ponúknutou zľavou objednala jazdu. Prvý vodič odmietol, no o pár sekúnd ju prijal ďalší.
Keď auto dorazilo, pozdravili sme sa, nasadli a zapli si pásy. Vyrazili sme. Pred križovatkou sme si však všimli, že auto zastalo v nesprávnom pruhu. Vodič chcel odbočiť doľava, zatiaľ čo smer do Petržalky pokračoval rovno. Manžel ho na to slušne upozornil.
Vtedy sa situácia náhle zmenila.
Taxikár lámanou slovenčinou vyletel a neustále opakoval to isté: „Viete vy, kam idete?“
Samozrejme, že sme vedeli, no očividne nastala chyba. Mňa si nevšímal a všetku pozornosť i hnev sústredil na môjho muža. Sedela som ako päť peňazí, snažiac sa pochopiť, čo sa vlastne deje. Keď som sa spamätala, ticho som povedala: „Asi som zadala zlú adresu. Prepáčte.“
Len sa na mňa pozrel a pokračoval vo svojom výstupe. Manžel sa snažil strhnúť pozornosť späť na seba, nechcel, aby sa agresia obrátila aj proti mne. Na čoraz stupňujúce sa útoky reagoval s obdivuhodným pokojom.
Stále sme stáli na križovatke. Chyba sa môže stať, no takáto reakcia bola úplne neprimeraná. Šofér opakovane nadával, padli vulgárne slová začínajúce na „K“, rozhadzoval rukami. Vtedy manžel vytiahol mobil a začal nahrávať zvukový záznam ako poistku. Vodičovi sa to vôbec nepáčilo a takmer mu vytrhol telefón z ruky.
Keď naskočila zelená, auto sa pohlo, no o pár metrov prudko zastavilo na zastávke.
Nasledoval moment, ktorý ma šokoval najviac.
Šofér vybehol z auta s krikom, že to manželovi „vysvetlí inak“. Buchol dverami, obišiel auto a trhal kľučkou na strane, kde sedel môj muž. Dvere boli našťastie automaticky zamknuté. Reval na nás, nech okamžite odomkneme, že sme mu niečo urobili s autom. Ukazovali sme mu ruky, vysvetľovali, že sme sa ničoho nedotkli, no nepočúval. Nakoniec si dvere odomkol zvnútra z miesta vodiča.
„Choď von a drž sa ďalej,“ stihol mi povedať manžel, kým vystúpil.
Okamžite som vybehla aj ja. Hovorila som, že chybu som spravila ja, že som sa preklikla a manžel za nič nemôže. Nedal si povedať. Narúšal osobný priestor, tlačil sa tvárou k jeho tvári, zatínal päste a nakoniec ho chytil za tričko.
Vtedy som vytiahla mobil a vytočila 158.
Keď to zbadal, manžela pustil. S prúdom nadávok nasadol späť, odkázal nám, nech ideme kade ľahšie, a odišiel. Jazdu ukončil a z účtu mi stiahlo necelé štyri eurá.
Tie eurá ma netrápili. Keď ku mne manžel prišiel a objal ma, ukázal mi, že má na krku dlhú červenú ryhu. Vodič ho pri naťahovaní poškriabal.
Ďalší taxík som už rázne zamietla. Tie tri kilometre domov sme išli radšej pešo. Cestou som plakala. Stále som si vyčítala, že stačilo skontrolovať adresu a nič z tohto by sa nestalo. Manžel ma len upokojoval: „Nie je to tvoja chyba.“
Incident sme nahlásili na polícii. Boli ústretoví a prekvapili nás informáciou, že podobné správanie riešia pomerne často. Kontaktovala som aj podporu Uberu. Podrobne to so mnou prešli, ospravedlnili sa, vrátili peniaze a ubezpečili ma, že s daným vodičom ma už aplikácia nikdy nespojí. Prístup spoločnosti hodnotím veľmi pozitívne.
Po pár dňoch sa na celú situáciu pozerám inak. Chyby sú prirodzenou súčasťou života. Je správne si ich priznať a ospravedlniť sa, ale agresiou a fyzickými útokmi sa na ne reagovať nesmie.
Táto skúsenosť vo mne nezanechala hnev voči cudzincom ani taxikárom. Zanechala pripomienku, že agresívni ľudia sa môžu objaviť kdekoľvek. Je dobré zostať obozretný, no zároveň nestrácať vieru, že väčšina ľudí sa správa slušne – bez ohľadu na to, odkiaľ pochádzajú.
