Sedel na brehukalnej rieky a hľadel na svoj mihajúci sa obraz. Oblaky plynuli súbežnes vodou a vytvárali predstavu nebeského tunela. Sníval o tom,ako bosými doráňanými nohami povstane na hladinu a nechá sa unášať vlnami,žblnkajúcimi o skaly na brehu širokého koryta. Rád sníval o šťastí,kráse, o veciach, po ktorých túžia všetci. Neprežil veľa radostnýchokamihov.
Vyzul si ľavútopánku a palec ponoril do tečúceho blata. Voda obmývala prsts ľahkosťou, s rozprávkovým tajomstvom, ktoré začínalo a končilo tam,kde sa črtali kraje veľkého palca jeho tmavej nohy. Sníval o živote,zavrel oči a presiakol ním zvláštny, predtým nepoznaný pocit. Veril, že jeto nádej. Nádej, že raz odkráča po hladine a mraky mu ukážu správny smer,nenechajú ho zablúdiť, že možno raz opäť uzrie domov. Miesto, kde majú farbulen všadeprítomné voňajúce kvety, orosené stromy, sladké ovocie a pestré spievajúce vtáky.
Začul kroky.Začul krik. Palec vyliezol z vody a na hladine zanechal kruh, ktorýsa vzďaľoval až sa celkom rozplynul. Nastal čas vymaľovať ďalší kúsok sveta.Najobľúbenejšou farbou maliarov je dnes biela.
Netušil, čo sas ním deje. Zavrel oči. Sníval. Sníval o domove, o mieste, kdemajú farbu len všadeprítomné kvety, orosené stromy, sladké ovocie a pestréspievajúce vtáky. Ženské líca a detská pokožka.
Sníval, ako pomoste z vody dokráča až tam. Telo sa oslobodilo. Ako kus afrického drevaplávalo dokaličené kalnou vodou, ponorené tvárou dolu.
