MALÉ KARPATY,Prechod Zochova chata-Veľká Homoľa-Modra 5.12.2020

Písmo: A- | A+

Už vybavený sme prešli čásť menšieho Slovenského pohoria MALÉ KARPATY.Tohto roku náš prvý akože zimný výlet.A tak sa zima začína.

Pred tímto víkendom som teda do poslednej chvíle nevedel,kam v sobotu vyrazíme na výlet.Na južnom Slovensku cez týždeň dosť pršalo,a tak sa dalo očakávať v lesoch blato.To ma teda velmi nelákalo.A na strednom a severnom Slovensku zase hlásili silný vietor na sobotu.Takže ani tento plán sa mi realizovať velmi nechcelo.Zbytok piatku po práci som teda strávil premýšlaním,kam teda vyraziť.Hladal som predpovede,snehové správy a rekapituloval počasie cez týždeň na rôznych miestach.Nakoniec okolo pól deviatej večer sa mi konečne miesto zjavilo.Túto sobotu sme sa vybrali na západné Slovensko do pohoria Malé Karpaty.

A mohla začať príprava.

Učenie sa trasy,naplánovanie kešiek po ceste i príprava občerstvenie na výlet.To zabezpečilo moje zlatíčko Miška.A už len si pospať a ráno nezaspať.

Štart-Zochova chata
Štart-Zochova chata (zdroj: Jan)

Nezaspali sme.Budík nás pekne zobudil,takže sa opláchnuť,rozvičiť,napapať a už sme aj kráčali na vlak.Aj keď to našim dráham dávam málokedy,ale tentokrát zaslúžene musím dať výbornú.V Bratislave sme mali mať na prestup na autobus len 5minút,tak sme potrebovali maximálnu presnosť.Stalo sa a na chlp presne sa nám prestup podaril.Naše zadočky sa už viezli v autobuse v smere Malé Karpaty-Zochova chata.

Táto chata na úpätí hory Veľká Homola je vzdialená 1 km od Astronomického observatória Modra a 13 km od hradu Červený Kameň z 13. storočia.Pomenovaná bola po evanjelickom biskupovi Samuelovi Zochovi a jej otvorenie sa datuje ku dňu 30.4.1933.

Naša trasa od chaty smerovala práve na spomínanú horu Veľká Homoľa.Za chatou hned od začiatku začínalo stúpanie.Kráčali sme po tunajšej zjazdovke.Každým krokom hustla mlha,ale na moje potešenie sa ale čím ďalej viac zjavoval pre nás prvý tohtoročný sneh.Na vrchole zjazdovky nám už celkom pekne pukal pod nohami.

a šlape sa do zjazdovky
a šlape sa do zjazdovky (zdroj: Jan)


Vynorili sa pred nami tzv.Tisové skaly. Tento skalný útvar bol vyhlásený za prírodnú pamiatku. Zaujímavostou je, že skaly sú z velmi odolných hornín - kremencov, pricom väcšina skalných útvarov v Malých Karpatoch sú vápencového pôvodu. Kremence, rozpadnuté mrazovým zvetrávaním, tvoria pod skalnými stenami výrazné kamenné more. Názov skál je odvodený od stromu tis, ktorý je v tejto oblasti raritou. Tisove skaly sú jediným miestom v Malých Karpatoch, kde sa tis ujal.

Za ďalším krátkym stúpaním sa pred nami objavilo observatórium univerzity Komenského.Podľa toho,čo som o ňom čítal sa tu nachádza najväcší, najstarší a po renovácii aj najmodernejší funkcný dalekohlad na Slovensku.My sme ho obišli pekne dokola,pretože v jeho okolí bolo potreba vyzdvihnúť aj kešky predsa.Kedže observatórium bolo uzavreté.

Ďalšie stúpanie a stále stúpanie.Objavili sma sa na križovatke trás asi 20 min. od vrcholu.Kedže v pláne bola ešte podvrcholová keška,nezostalo nič lepšie,len si dať obchádzku okolo vrchola.

Táto keška nás ale zaviedla na ďalšie zaujímavé miesto Karpát.Starú vápenku. kde sa v minulosti ťažilo a spracovávalo vápno.Svedčia o tom vydlabané hlboké jamy a hlavne pozostatok pece na pálenie vápna, ktorá bola vraj len nedávno odkrytá a zbavená náletových drevín.Stojí za pozretie aj ked je to miesto od hlavnej trasy na Homoľu.
Odtaľ už naše kroky smerovali prudším stúpaním na Vrchol hory.

rozhľadňa
rozhľadňa (zdroj: Jan)

Veľká homoľa (709,2 m n. m.) 
Na vrchole kopca sa nachádza drevená rozhľadňa vysoká 20 metrov. Bola postavená v roku 2018 na mieste starej rozhľadne z roku 2001.
Z rozhľadne je kruhový výhľad na panorámu Malých Karpát, na Považský Inovec, Tribeč a aj rakúske Alpy.Mz sme si ho však vďaka hmle nemohli vychutnať,a tak po splnení keškoúloh a vypočítaní súradníc sme pokračovali ďalej.Aj keška u rozhľadne úspešne odlovená.

Kedže sme už boli na najvyššom bode v okolí,žiadny ďalší stupák nás už nečakal a mi sme zahájili klesanie na druhú stranu kopca.Asi po 15min. od rozhľadne sme narazili na ďalšie krásne miesto.Skalnatý útvar Traja jazdci,Velmi by ma zaujímalo,aký asi je odtialto výhľad,pretože ho znovu mlha

skala traja bratia
skala traja bratia (zdroj: Jan)

znemožnila,ale na kraji skál bolo podomnou pozorovať niekolko lezeckých úchytov.Takže je predpoklad,že sa pod nama nachádzali aj lezecké cesty.No nič.Vela vidieť nebolo,takže čelom vzad a pochodom chod nelezeckým zostupom.Pohodovým klesaním sme sa dostávali nižšie a nižšie,mlha postupne ustupovala a aj sneu ubúdalo.Zostupovali sme smerom na mesto Modra,kde trasu tvoril už hlavne les,takže aj keď hmla ustúpila nejakého krtásneho výhľadu nám dnes nebolo dopriate.

občerstvenie
občerstvenie (zdroj: Jan)

Po zostupovej ceste sme narazili ešte na studničku,ktorá nesie názov Gbezova a dalo sa u nej okrem načerpania vody i prečítať pár príbehov z obdobia tureckých bojov v 17-tom storočí.

Po ďalších pár kilometroch od studničky zrazu les skončil a pred nami sa už rozprestrelo mesto Modra.Tu už sme mali len necelú hodinku do autobusu,tak sme ho len rychlo prebehli,odlovili tri kešky a akorát stihli autobus domov.Takže obliadku mesta Modra už bude tvoriť náš niekedy ďalší výlet.

náš cieľ-mesto Modra
náš cieľ-mesto Modra (zdroj: Jan)

K ceste domov chcem len znovu vyzdvihnúť autobus a vlak,pretzože navezovali na seba a my sme vlak pekne v Bratislave zasa stihli.Dokedy sme dorazili do Levíc,vlak chytil 15 min. meškanie,no nám to už nevadilo a bez problémov sme dorazili až domov.

Skryť Zatvoriť reklamu