MIESTO VÝLETU:aglomerácia mesta LEVICE
Mesto leží na riečke Podlužianka, v severovýchodnej časti Podunajskej pahorkatiny, južne od Štiavnických vrchov. Centrom prechádza cesta I/51 (Nitra – Hontianske Nemce), ktorú vo východnej časti mesta križuje II/564 (Tlmače – Štúrovo). Železničná trať Nové Zámky – Zvolen tu križuje trať do Štúrova.
Levice sú vzdialené 45 km východne od Nitry, 29 km južne od Novej Bane, 43 km juhozápadne od Banskej Štiavnice a 55 km severne od Štúrova. Najbližším mestom sú 10 km vzdialené Tlmače.
Počet obyvateľov: 32 735 Najvačší okres na Slovensku
Zaujímavosti v aglomerácii: Hrad,vrch Šikloš,kúpalisko Margita-Ilona.
ROZPRÁVKA:
Kde bolo,tam bolo,kde sa eurá sypali a hlavy padali,kde bola spravodlivosť a sloboda,tam bolo jedno krásne kráľovstvo.V tomto kráľovstve vládol silný a rozumný kráľ.Král Igor.Tento král vládol rukou pevnou,nohou stále v kopačke obutou a hlavou tvrdou.Bol velmi rozumný a mal strašne rád svojich poddaných.Nielen že ich mal rád,ale ich aj dokonale poznal a velmi ho trápilo,že sa maju radi,že sa stretávaju,že športuju a tak ohrozuju svojich spolupoddaných.Preto sa jedneho dňa rozhodol-prečo by ich na to pripravil-že svoje královstvo rozdelí na panstvá.Rozdelí a zakáže cestovať svojim ovečkám mimo ich panstvo.
Pokiaľ si myslíte,že jeho láska tak skončila,mýlite sa.Král Igor mal svoje ovečky až tak rád,že okrem tohto zákazu im dokonca vybavil dobrovolný a dokonca bezplatný celodenný program.Každý sa mohol porozprávať so svojimi susedmi v krásne zladenej fronte,kde vládol klud,pohoda a hlavne zdravá atmosfera.Nikoho nenutil,nikomu sa nevyhrážal.Jednoducho je to král,ako má byť.
Všetky ovečky sa už nevedeli dočkať onoho krásneho dňa a mnohé už nevedeli ani dospať a od skorého rána už čakali v slubenom rade a veselo si vymienali zdravé rozumy s okolopoddanými.
V tomto Igorovom kráľovstve žil v južnom panstve aj jeden obyčajný manželský pár.Honzík a Miška.Tento pár veeeelmi rád cestoval.Tak velmi,že si myslel,že nikto nemôže vymyslieť lepší plán ako je cestovanie.A aj keď sa velmi snažil,ani on nedokázal odolať kráľovmu plánu.Honzík ráno vstal,pozrel z okna a zhrozil sa.Zaspali.Vonku už stálo niekolko dlhých front.O stánie v takom rade predsa nemôžu prísť.To nejde.Otočil sa na Mišku a zvolal.
POĎ,RÝCHLO,MUSÍME SI NÁJSŤ RÝCHLO SVOJU FRONTU.
Báli sa,že sa na nich rada neujde.Rychlo sa obliekli a vyrazili ku koči.Koč,do ktorého nastúpili kusok od svojej chatrče bol krásny.Vmestilo by sa do neho aj 80 Igorovich ovečiek.Ale Honzík s Miškou ho mali celý pre seba.Viedol ho iba skúsený kočiš a tiahlo ho hromada koní.Proste nádhera.Doviezol ich až na statok MALÝ KIAR.Tu sa Honzík s Miškou pokúsili nájsť svoj vlastny rad,aby si konečne mohli tiež užiť krásny kulturny program.Aké bolo ale ich velké sklamanie,keď sa dozvedeli,že akorát fronta končí a ďalšia už nebude.Že vraj došli suveníry.
Ach jo.Povzdychol si Honzík.Tak sme sa tešili.Ohkala Miška.Boli velmi smutný.
Ale smutok nikdy netrvá večne.Honzíka hneď napadlo,že Král Igor zabezpečil,aby v panstve bola ešte kopa ďalších radov.A tak sa vybrali,pekne po svojich,hľadať iný statok.Vybehli na kopec a pred nimi sa zrazu objavil už z dialky pekný statok s názvom KALINČIAKOVO.Natešene zvýskli a zvedavo zbehli z kopca priamo na statok.Očami nedočkavo pátrali kdeže sa ten vysnený rad nachádza.Kráčali a kráčali statkom.....a tu zrazu....pred nimi sa objavil nádherný kaštiel.Zaostrili a čo nevideli.Pred ním stál ich vysneny rad.Ďakovali svojmu královi za tolko radov,veselo sa k nemu rozbehli a hned sa pridali.
Čas bežal a bežal a manželia si užívali stánie v rade.Čoraz viac a viac sa zamyšlali nad tou atmosferou.Ako mohli bez takéhoto zážitku doteraz vlastne žiť?
Všetko má však svoj koniec a aj tento rad.Manželia museli prenechať miesto aj dalším ovečkám.Veru smutno odchádzali.Rozprávali sa o zážitku,o tom ako super strávili čas a že dúfajú,že si to skoro zopakujú.Rozprávali sa tak zanietene,že si ani nevšimli,že idú stále do kopca.
Zrazu sa pred nimi objavil pomník.Až tu sa spametali.Kde to sme?Čo to je pred nami?Zamysleli sa.Ahaaaa.Povedal Honzík.Sme na Šikloši-Vápniku-na vrchu nad našim mestečkom.Keď už sa tam ojavili,vybehli na vežu a pokochali sa výhľadom na panstvo.
Potom pekne lesíkom a viničkami zamierili cez studenú dolinu a mestsky statok Vinohrady k svojech chatrči.Po ceste ešte mohli zhliadnuť západ slnka a tak už v prítmí,ale plný zážitkou dorazili s vďačnosťou svojmu kráľovi Igorkovi a prianím si ďalších podobných programov domov.
