Tak ako každú sobotu - s pár vynimkami - sme sa aj túto vybrali spoznať další kút Slovenska,ktorý sme ešte nenavštívili.Tentokrát sme si vybrali mesto Sliač,Sliač-kúpele.Kedže je už zimní čas,tak vstávanie už bolo za tmy.Ale kedže som končil v piatok rannou,tak času na odpočinok a načerpanie síl na výlet bolo dostatok.
Takže vzhúru vstať,zblajznuť raňajky a vyraziť.
Samozrejme zase najskor smer vlaková stanica,aby sme zistili,aký bodík dostanú naše dráhy do štatistiky.A veru,meškanie len 5 minút,takže bodík bol tentokrát plusový.Kupečko,ako sa v poslednej dobe stáva zvykom sme mali sami pre seba,aj keď tentokrát sme prešli uplne celý vlak a bolo uplne posledné prázdne.No v každom bolo vačšinou po jednom cestujúcom.V Leviciach nastupovala akorát skupinka dôchodcov,ktorá evidetne smerovala tiež na čerstvý prírodný vzduch.Podľa turistického vybavenia,ktoré mali zo sebou.No kam,to už sa nedozviem.
My sme prakticky načas vystupovali na Sliači.Slnečné lúče sa už pomali opierali do okolitej prírody a tak sme aj my pocitovali príjemné hriatie na tvári,aj keď teplota sa pohybovala okolo 3 stupňov.Povinná fotka na stanici a vyraziť smer dobrodružstvá.
Našim prvým cieľom bolo kresťanské centrum GODZONE.Chceli sme si pozrieť ich obchod,ale kedže bola sobota,tak sme štastie na niekoho,kto by nás previedol nemali.Možno inokedy.
Ďalšie kroky smerovali k preskúmaniu části Sliača,kde sa nachádzajú miestne kúpele.Podľa dostupných informácií,ktoré som o tomto mieste mal,sa tam liečili v historii aj známe osobnosti,ako napríklad Božena Nemcová,Andrej Sládkovič,P.O.Hviezdoslav,Ján Cikker.Tak som bol zvedavý,ako to prostredie vyzerá.No.Tu by som sa trošku zastavil.Neviem síce posúdiť,aké je vnútorné vybavenie a kvalita starostlivosti v kúpeľoch,ale rozhodne,čo sa týka vomkajšieho stavu budov,je to na zaplakanie.Neopravené fasády,porozbíjané okná,dvere,vela rozpadajucich sa schodísk,fontány,neviem či teraz len vypustené,ale vyzerali nefunkčné.
Aby som ale dojem len nekazil a neodradil možno niekoho,kto sa tam bude chciet ísť pozrieť a poprechádzať,všetky tieto nedostatky sú vsadené do prostredia celkom pekne udržovaných trávnikov,množstva prameňov kde sa dá si nabrať celkom dobrú a asi aj liečivú vodu,a hlavne - teda aspoň pre mňa - v blízkom okolí a lesoch sú kilometre udržovaných okruhov pre peších v nenáročnom teréne.Výhľadov sa tam síce velmi užiť nedalo,kedže nadmorská výška okolia je malá,a tak kopce sú aj na vrchoch obsypané stromami,ale zase sa dá v klude kráčať aj vo dvojici vedla seba a rozprávať sa nakoľko cestičky sú dostatočne široké.
Ale keďže som aj keškár,mojou osobnou úlohou,ktorú som si zadal,bolo aj vyzbieranie tunajších kešiek.Na tomto mieste si dali miestny kešery naozaj záležať a umiestnili tu 4 multy kešky a 4 bonusové,takže nás to donutilo naozaj podrobne prevrtať kúpele a okolie.
Strávili sme tu a v blízkom lese zhruba 4 hodiny a nachodili cca. 13 km.Pomohlo mi to však získať množstvo informácií,ktoré som sa dozvedel práve o historii budov z tabúl a aj návštevách osobností v kúpeloch.Takže určite aj z keškárskeho hľadiska zaujímavé sa túlanie.
Ako posledné ku kúpeľom by som trochu vyvrátil moje predchádzajúce tvrdenie, a to že v okolí vďaka stromom niesú žiadne výhľady.Pri opúšťaní kúpeľov v hornej části hlavnej cesty sa jeden pekný nachádza.Je už za hlavnou cestou od kúpeľov,ale označuje ho pekný altánok,kde sa dá posadiť a pokochať sa.Nieje schovaný.ale my sme ho objavili hlavne vďaka tomu,že nás tam priviedla po splnení úloh práve jedna z multykešiek.Takže znovu vďaka kešerom za túto kešku.
Okolo altánku viedla pomedzi kríky vyšlapaná cestička.Podla mojho uváženia mala smerovať a ústiť niekde dole v meste,kde mala nasledovať druhá čásť dnešného dňa a mali sme spoznať priamo mesto Sliač.Nemýlil som sa a o chvilku sme už stáli medzi panelákmi na začiatku mesta.Vydali sme sa popri potôčku,ktorý tiekol vedla nás a doviedol nás k Hronu.Tu sme prechádzali aj okolo miestneho futbalového ihrisko.A korona-nekorona,opustené nebolo.Sedem borcov sa tam náhaňalo za malým guľatým divom a hrali futbal na malé branky.Ihrisko pekné.Raz sa tam možno pôjdem pozrieť aj na zápas.Podľa toho,čo viem,hlavne z youtuba,tam môže byť dobrá atmosféra.
Cesta popri Hrone nás doviedla k miestnemu mostu,prebehli sme na druhú stranu a vydali proti prudu naspäť.Tu už cestička za chvilku končila,ale kráčali sme tam hlavne z dôvodu vyzdvyhnutia Ďalšej tunajšej kešky,ktorá bola umiestnená za miestnou poliklinikou a inak sa k nej dostať nedalo.
Pôvodne som si myslel,že ju vyzdvyhneme a dáme čelom vzad.Ale nestalo sa.Ďalej pokračovala taká,voľajaká,mokrá,blatová cestička,vyjazdená asi traktorom.Medzi kolajama sa tiahol prúžok trávy,a tak som prehodnotil situáciu a pokračovali sme ďalej proti prúdu práve po tejto cestičke.Dúfal som,že sa nezhorší a že končí u hlavnej cesty pri letisku.Nakoniec to dobre dopadlo,nezapadli sme,nespadli sme a asi po dvoch kilometroch sme sa naozaj objavili na začiatku letiska.
Tu som si v družnom rozhovore s Miškou trošku zavzpomínal a kráčali sme popri letisku až ku golfovému areálu.Zaujímalo ma,ako to na takovom golfovom ihrisku vyzerá a zároveň tam bola aj ďalšia keška.Na jej úspešné nájdenie som potreboval zistiť,aký je "par" ihriska.Informačná tabula nikde nebola a tak šup informácie.Najskôr som myslel,že sú zavreté,pretože sa tam nesvietilo a nebol tam žiadny pohyb,ale miestny hráč ma upozornil,že len asi šetria elektrikou a tak som vstúpil a naozaj.Za chvílku som mal informáciu v ruke a o ďalšiu chvilku aj kešku.Takže s úspechom som si pozrel ako také golfové ihrisko vyzerá z vnútra a aj kešku objavil.Spokojnosť a šup ďalej.
To nás už čakala posledná čásť.Návrat priamo do centra mesta,kde som ešte chcel nájsť poslednú dnešnú kešku,ku ktorej odhaleniu som potreboval spoznať miestny farský kostol sv. Mikuláša.Nachádza sa v peknom prostredí.Mimo hlavnej cesty,okolo stromy,pomníčky kde sú pochovaný niektorý správcovia farnosti a okolo kostola je aj pozostatok opevnenia zo strielnami.Súradnice úspešne vyluštené a keška nájdená za pomníkom venovaný vojakom z 1. a 2. sv. vojny,ktorý je hneď vedĺa kostola.
Takže úlohy splnené a keďže sa s nami na dnes rozlúčilo aj slniečko,nezostávalo nám už nič iné,a pre Mišku veselejšie,ako zahájiť cestu domov.
Naše kroky sme nasmerovali priamo na vlakovú stanicu,kde sme mali asi 40 minut do vlaku.Tento čas sme venovali občerstveniu,kedy sme konečne zjedli kuracie stehná s chlebom,ktoré celý deň čakali na to,kedy nám vkĺznu do bruška.Zasýtili,Miške zlepšili náladu a tak sme spokojne,síce s pól hodinovým meškaním,ale v zdravý dorazili domov.Ďalší kúsok Slovenska teda preskúmaný.
