Nepochádzam z kresťanskej rodiny a tak mi Boha nikto v detstve veemi neukazoval.Chodieval som občas na omše,hlavne a vlastne prakticky jedine cez letné prázdniny.A to s mojou kamarátkou do katolíckeho kostola tu v Leviciach.Prečo som chodil?Nie kvôli poznaniu Boha.Skôr asi len tak.Vypočuť si rozprávku.
Tak som vlastne celé detstvo,školu i ďalšie roky života žil bez poznania Boha.Medzi ľuďmi,ktorí Boha nehľadali,nepotrebovali.Po škole si našiel zamestnanie,priateľku,podnájom.Proste idylka na začiatok.Z priateľky sa stala manželka,z prenájmu vlastný byt,v práci som poskočil.Všetko som zvládal sám.Tak prečo by som mal vlastne Boha hľadať?Prečo by som mal všetky zásluhy dávať jemu?
Idylka však netrvala dlho.Prišli sme o dvojčatá,po roku sa nám narodila dcérka.V 32.týždni tehotenstva.Bola malinká ako dlaň.Vážila 500g.Dostala zápal a bola operovaná Vyoperovali jej skoro celé tenké črevo.Bola bojovníčka.My tiež.Stále bez Boha sme bojovali.Tento boj sme prehrali po skoro troch rokoch. Dcérka zomrela.
Tu sa začal môj prepad v živote. ,,Zvládnem to sám,, ,som si stále hovoril. ,,Nepotrebujem nikoho.. tak som zmýšľal.Len sa trošku odreagovať a ideme ďalej.Pár pivečiek,diskotéka,kamaráti,ktorých som ani nepoznal.Tak som trávil dni.Do tohto spôsobu života som padal stále viac a viac.Nepomohlo ani narodenie ďalšej dcérky. Stále som si myslel,že všetko zvládam sám,že si dám len ešte chvíľku na odreagovanie.Stratil som manželku,stratil som byt,z práce sa stala striedajúca činnosť.Túlal som sa po svete a padal do alkoholu stále viac a viac.No stále som si hovoril,že aj keď som sám,je mi dobre.Vždy niekoho kto sa za trošku vína so mnou porozpráva niekde nájdem.Takto bežal deň za dňom,mesiac za mesiacom,až ubehlo pár rokov.
Bol rok 2012.Október.Býval som už asi mesiac v azylovom dome v Jihlave.Nesmelo sa tam veĺmi piť,ale ja som už bol vtedy skúsený alkoholik a vedel som ako sa tváriť,že som ok. V tie dni som sa snažil znovu získať manželku k sebe.No nepodarilo sa. Sebaľútosť a alkohol ma donútili zohnať si prášky a vzdať to.Zachránil ma vtedy jeden zo zamestnancov azylového domu.Zastavil ma,keď som si chcel prášky zobrať,zabavil mi ich a celú noc ma kontroloval, či som v poriadku.Na druhý deň mi doniesol malú knižku.Bola to cestovateľská biblia-nový zákon.
Takto som sa po prvýkrát stretol s písmom.Myslím,že tu nastal bod,kedy ma začal náš pán meniť.Ten zamestnanec mi pomohol sprostredkovať rozhovor s jeho kazateľom.Neprestal som piť,ani pri rozhovore s kazateľom som nebol triezvy.Ale nikto ma neodmietal,nikto ma neodsuzoval. Nevedel som prečo.Ale dodalo mi to odvahu.Dostal som energiu do života.
Z azylového domu som musel v decembri odísť.Odišiel som s batohom pár vecí,starším telefónom a tou knižkou.Vracal som sa postupne znovu do starého kočovného života.Cestoval z miesta na miesto,pracoval príležitostne a stále popíjal.No knižku som mal u seba a zvykol si v nej listovať,keď som bol niekde pri svetle a cítil sa sám.Takto to šlo ďalší rok.Už som Boha neodmietal,rozumel som,že stojí nado mnou,no nechcel som mu odovzdať svoj život.Chcel som svoju slobodu,svoju fľaštičku,svoj život.Veril som,že sa to stále dá zvládnuť sám.
Jedného dňa.Koniec novembra 2013 som prestal dýchať.Prebral som sa v Karlovarskej nemocnici.Neviem ako som sa tam dostal,ale to asi nieje tak podstatné.Ležal som tam dva týždne.Dva týždne sám na izbe,dva týždne bez alkoholu,dva týždne s tou knižkou.Cítil som potrebu si odpočinúť.Presvedčil som zdravotnú sestru,že potrebujem protialkoholické liečenie.Ju som presvedčil.Sám seba ale nie.Chcel som len niekde chvíľku odpočívať.V kľude. Aby bolo o mňa postarané.Nemal som v pláne sa nejak zásadne meniť a už vôbec nie hľadať Boha.
Boh však v mojom živote konal.Bol január 2014.Plynul už druhý mesiac čo som bol triezvy.A ja som si začal uvedomovať,kto môže za to,že som stále tu.Že žijem,že dýcham.Že mám možnosť zmeniť svoj život.Môže za to náš predivný,ale neuveriteľne láskavý Pán.Náš Boh .Pamätám si,že som bol v sprche.Voda na mňa tiekla,ja som sa opieral o stenu. Rozmýšľal som.Náhle mi prišlo neuveriteľne ľúto,aký život som viedol.Ako som mohol tak dlho Boha prehliadať.Sadol som si.Vodu nechal na mňa tiecť a slzy sa mi tlačili do očí. Vtedy som si sľúbil,že urobím všetko preto,aby som svoj život zmenil. Vtedy som pozval nášho Otca do svojho života,požiadal ho o pomoc a poprosil o odpustenie.
Zo sprchy som vyšiel silný,odhodlaný,vedel som,že Boh je so mnou,že v mojom živote koná a že ma má vždy rád.Že mi dokáže odpustiť hriechy,ktoré som napáchal. Vtedy sa mi stala ta najradostnejšia udalosť v mojom živote.Prijal som Krista do svojho života.
Môj život sa začal meniť naozaj.Vďaka Bohu som začal vnímať a učiť sa,aký je život bez alkoholu,sústrediť sa na liečbu.Vďaka Bohu sa mi podarilo úprimne požiadať o odpustenie moju partnerku.Boh ma vrátil do života mojich dcér. Boh mi vrátil do života moju mamku,babičku.Boh mi dal do života Mišku.A hlavne.Vďaka Bohu som dokázal odpustiť aj ja sám sebe.Alkohol zostal minulosťou.Nezabudol som,len som si odpustil tak,ako Boh odpustil nám,keď poslal svojho syna na kríž,aby za naše hriechy zomrel.
