Sedeli v kaviarni novootvoreného 5hviezdičkového luxusného hotela. Rezervácia nebola naozaj nutná, novootvorená kaviareň ani zďaleka nebola preplnená, takže miest bolo dosť. Asi by ju už Klára nemala...ale dá si ju. Ešte dnes... Malú, čiernu, horúcu, áno...s teplým mliekom. Keď si ktorási jej známa spomenula na vôňu teplého mlieka, vraj sa jej obracal žalúdok:-) Ale to bolo o inom. Kláre nie, jej len....keď zacítila mäso. Darmo, tehotenské všeličo. Takže...jednú malú kávu si prosím.
Pod stolom nenápadne rozopnúť nohavice, teda...vlastne len povoliť gombík. No čo, nech tí čašníci tak nezízajú. Aj tak ma nikto nepozná. Overená fráza, ktorá Kláre pomáhala v cudzích mestách začínať. Ešte pár dní chcela pred všetkými utajiť, že bruško narastá, hoci oficiálne niečo vedia len nádejní starí rodičia a najužšia rodina. Tu, v cudzine ešte nikto nič nevedel. Ani zamestnávateľ. Aj Vanese so chcela povedať až dnes. Ale ako? Klára vedela, že Vanesa by už tak rada "pochodovala" s veľkým bruškom a chystala sa na tú éru, ktorú celý moderný svet odcudzuje. Materská? Čo ti šibe? A fakt si si istá, že to chceš? Klára ignorovala tieto otázky, lebo vo svojom srdci bola dávno presvedčená, že áno.
Pri horúcej káve a akomsi zákusku teda Klára vyklopila radostnú novinu a Vanese zažiarili oči zvláštnym leskom. "Napľuj na mňa prosím, len tak, decentne, nenápadne. Nech sa to už aj na mňa nalepí" zašvitorila túžbou silnejšou, ako keby chcela presadiť les.
"Tfuj, tfuj", snáď bude stačiť, pomyslela si zbožne a s láskou Klára. Dopriala by jej bruškovanie, akoby nie. Veď pred polrokom sedeli na brehu akéhosi rybníka a plánovali, ktorá pôjde skôr na materskú. Klára jednoznačne vyhrávala, ale v tomto nechcela súťažiť. V tomto naozaj nie. Toto by naozaj dopriala z celého srdca každej, ktorá po tom túži. Vie, že by Vanesa bola láskavou a výbornou maminou. Už dosiahla méty, za ktorými bežala, už má takmer všetko. Len...prázdnu detskú izbu.
O pár mesiacov Klára nastúpila na materskú dovolenku a aj s manželom sa vrátili na rodnú hrudu. Na Slovensku ich čakala akcia "zavrime Vegetku" a dve radostné správy slovenských kamošiek. Obe sú tehotné, jupi jé. O týždeň jednu kamošku z krásneho zoznamu škrtla a muslela bojovať, aby sa na Hlavnom námestí nerozplakala hladiac si veľké bruško a počúvajúc smutnú kamošku cez mobil.
Materskú čerpala ešte len druhý týždeň, ale behom neho sa z emailových správ dozvedela, že dva ďalšie manželské páry akosi nemôžu otehotnieť. A že si chcú adoptovať dieťatko. Láska je silnejšia.....ako nezdar. Koncom roka zasa...ďalšie dva páry. Čakali...no nedočkali sa. Bože, prečo?
V lete 2008 Klára porodila zdravé dieťa, dnes si plnými dúškami užíva tak nemodernú materskú a do práce sa vôbec neponáhľa. Tak vzácne chvíle, a rýchlo sa ich zbaviť? Nie, určite nie. Toľko žien by chcelo byť na materskej, a žiaľ...nedarí sa. Ani Vanese ani zástupu ďalších.
Začínam mať silný dojem, že to, čo je v živote najpodstatnejšie, nie je pre dnešný bláznivý svet vôbec dôležité.
P.s.: mená hrdiniek sú pozmenené ale osoby a ich príbehy skutočne existujú. Držím im všetkým palce...
