Sú prepletené našimi dňami a cestami ako samozrejmá súčasť života. Ak by som o nich hovorila ako o niečom, čo vôbec nie je tak dôležité, ako si myslíme, vysmiala by som samu seba. Koľko predsavzatí a zaprisahávaní, koľko túžob a očakávaní... Koľko ich zakapalo ešte skôr, ako sme z ciest prišli domov.
"Jo, tak se zas ozvem, Andy, určitě!" vrelé objatie a veta na rozlúčku pri vstupnej kovovej bráne, emailová adresa v prepotenej ľavej dlani všuchla lístoček so skype menom a icq číslom do vrecka. Zodvihla sa a pozbierala množstvo tašiek s poslednými vecami z kancelárie. Po príchode domov zapísala adresu okamžite k tým, o ktorých si tiež myslela, že vydržia viac mesiacov, rokov, liet a zím. Písala a čakala, skypovala a čakala, mejlovala a čakala.
Aké je to zvláštne, pomyslela si, a pritom vždy túžila po niekom, komu by svoje obyčajné životné radosti a prekvapenia hovorila, len...takú obyčajnú kamošku by to chcelo. Čo všetko hneď nevytára a neklebetí. A ešte takú, s ktorou sa dá baviť o všetkom.
"Hele, tak bříšku ať se vede a pak pošli foto, jo?! Budem si psát, Andrejko, že jo?" v očiach suchá slza a pre istotu aj neviditeľná, vrúcne objatie a príchod výťahu. Tak sa končia priateľstvá? Fuj!!! Nie, nie, toto sa neskončí, ja jej budem písať a budem čakať. A písala a čakala, čítala a smiala sa, odpovedala a čakala, pripájala fotky a znova čakala. Mesiac ticho, no veď...je leto. Dva mesiace ticho...asi rieši projekty. Štyri mesiace ticho...jasné, veď je pred Vianocami, deväť mesiacov ticho...hm, nestíha? Rok ticho....zabudla?
Už skoro sníval svoj predobedňajší sníček, keď ho zo sladkého mrnkania surovo zobudil telefón. Vlastne jeho hlasné zvonenie. Dokelu, zase som ho nestíšila, no čo už. Dofrasa!, neskoro, už to položili! Čo to bolo za číslo?? Nevidel si? Pražské? Aha...asi zase z tých úradov, tak nič. Uspávanie na druhý pokus.
"Andrej, ahooj, tak jak se vám vede? A co dovolená? A........můžem přijet na pár dnů?"
Každému nemusí vyhovovať písať dlhé mejly, niekto to vezme tou inou cestou. A dôležité je, že viem, že ten, na druhom konci telefónu, sa nezmenil a .... nezabudol.
