K spiacemu pokladu, čo celý deň lieta a naháňa svojich imaginárnych priateľov a maminu. K spokojne si odfukujúcemu brušku. K malému človeku. Ešte pred chvilinkou si tak intenzívne bojoval proti tomuto nočnému spánku. K jeho srdiečku, čo od narodenia bije ako zvon.
Nechaj ho spať, ozve sa z druhého konca postele. Ale veď áno, pomyslím si, lenže keď je teraz najkrajší z najkrajších? Spiaci a bezmocný? Veľký chlap, ktorý pozná už toľko vecí? Veľký dobrodruh, ale keď zašteká susedin pes, letí k mamine a najradšej by sa schúlil pod jej pazuchu, len aby ho havino nezjedol:-) Len jedno pohladkanie, len jedno ovoňanie naolejovaného telíčka. Len jeden božtek na dobrú noc. Len raz, každý deň, každú noc, zas a znova. Dookola. Proti takémuto milému pokušeniu ani nebojujem. Len si ho užívam.
Môj malý veľký muž, sladké sny. Zajtra nás čakajú ďalšie dobrodružstvá.
