Najprv nič netušiac zapínam moju milovanú práčku. O polhodinku zisťujem, že akosi čudne "buble" umývačka riadu a drez. O pár minúť sledujem, že zo (vlastne do) sprchovacieho kúta sa z odtoku valí (pomaličky ale predsa!!!!) voda. Čudne bubloce aj umývadlo. Blíži sa poplach, v duchu sa obávam všeličoho, čo by sa mohlo s upchatým kanálom stať.... Okamžite v panike zisťujem sms-kou od kamošky číslo na uja, ktorý robí čistenie kanalizácie, určite ho čoskoro budeme potrebovať. Bože...ako mu to len vysvetlím, keď nehovoríme tým istým jazykom... To je nepodstatné, bude počuť, čo sa deje, pomyslím si.
Zalarmujem manžela, fičí skontrolovať prietok kanálov najprv sluchom, potom aj vizuálne. Vysielačku mi vráža do ruky a káže okamžite vypnúť práčku (to ma teda fakt mohlo napadnúť aj samú) a hlásiť zvuky a stav vody... Ako v komédii. A to ten deň začal tak krásne!!!
Čo teraz, rýchlo volať vodárov?, praskne to celé kdesi pod novými parketami???, čo tie hnusné bublajúce zvuky? Nič neprestáva, voda zo sprchovacej vaničky vôbec neodteká.
Prichádza sms-ka na ujčeka, ktorý by mal prísť, ale v tom môj manžel so špinavými rukami vchádza zo záhrady do domu a hlási, že v kanáli bola napchatá akási handra. "Handra?" pýtam sa ako neveriaci Tomáš. Ako by sa tam dostala, keď ten kanál máme zavretý? Scénar posledných troch dní sa mi za tri sekundy premelie a prefičí mozgovými závitmi. Jasné, veď predvčerom tam malý synček čosi baštrngoval...teda vlastne...ako to povedať....hodil do inak zabezpečeného odtoku handričku:-)) Kanál máme zavretý len provizórne. Strašne šikovné je to naše dieťa... Ale veď...ho nikdy nenechávam bez dozoru a už vôbec nie samého na záhrade. Kedy to stihol???
No už aby k nám prišiel dedo (=rešpektovaný majster a veľký hrdina v očkách vnúčika) a vystrúhal malému napríklad sekeru. Zíde sa.
Včera som si kdesi čítala, že čím skôr treba už u maličkých (hoci aj 2ročných) detí hľadať a podporovať ich prirodzený talent...
