stratávam sa s nim relatívne dlho, v akejkoľvek životnej oblasti v akejkoľkvek spoločenskej "rubrike" u akejkoľvek ženy, no jednoducho sú. Novembrové alebo hociaké iné DEPKY.
Majú chlapi novembrové depky? alebo hociaké iné depky???
Keď som fungovala ako au-pair, sama, bez rodiny, bez sestry, bez frajera - šak aj tak som žiadneho nemala, len s protivnou kamoškou, o ktorej som si mysela že tak tá iste nie, tak tá mi iste polená pod nohy nedá a skoro....som sa na tých polenách prizabila...bolo tých depiek dosť.
Prvý november v zahraničí som v depke strávila asi tak, že som nerozprávala, len som písala listky každému kto ma napadol...vypisovala som ich "do bludu", každý deň asi 3 - 4, asi 5-6 stranové, opisujúc všetko čo ma len napadlo....uff...no tak aj to sa dalo prežiť ale nemusím si to tak skoro zopakovať.
Druhý november v zahraničí som strávila si tak, že akcia "spadnutý mrak", tma, depka, fuj, nič nemá význam, nechce sa mi žiť, a znova tma....a stále sama......
Až kým sa v jedeň deň, v jednej minúte všetko nezmenilo. Pamätám sa na to ako by to bolo včera, šla som po ulici, zamierila som si to LEN TAK do obchodu s oblečením - kde inde stretnete babu ktorá ma depku?????????? - a len tak som si kúpila najdrahší kabát v mojom živote...stál....v prepočte ani nie dve tisícky ale ten pocit...... a v novom kabáte som bežala na metro, schamtla z tajnej skýše moje malé úspory, a bežala som sa zapísať do jazykového kurzu. Najvyššej úrovne...spravila som ho v januári excelentne, keď som vyšla zo skúšobne, pritlačila som ucho aby som počula čosi skúšajúce o mne hovoria...a boli užasnuté ako mi to ide...
Ten kabát bol skvelý, normálne akcia!! Páčil sa mi bola som na seba hrdá!! A ten jazykový kurz mi dnes veľmi pomáha...skutočne.
Už asi viem načo sú depky:-))
A majú tí chlapi tie depky či nie?
