Aj pri jej ostatnej návšteve mala v kresle zákazníčku, takže ja som bola v poradí už druhá. Sadla som si do kresla a prezerala som si časopisy o vlasoch, účesoch a celej tej kozmetike a móde, čo boli na stole.
Ako neskôr vysvitlo, tá dáma v kresle bola kamarátka pani kaderníčky. A chtiac-nechtiac som sa zúčastnila ich rozhovoru. Tá čo sedela v kresle, bude ako "Kreslová", tá čo strihala bude ako "Strihacia"
Opíšem vám obsah rozhovoru, ktorý ma, priznám sa, rozladil. Sled viet je možno pozmenený ale obsan nie.
Kreslová: No, tak ja by som fakt už chcela nové auto, tá naša felicka nie je nič moc.
Strihacia: Vážne? A to potrebujete nové auto, keď ste len štyria? A čo, to staré vám už doslúžilo?
Kreslová: No, keď sa to tak vezme, nové vôbec nepotrebujeme, ale vieš, moji traja chlapi ma budú voziť v novom a to bude super pocit. Juraj má už osemnásť, Tomáš bude mať šestnásť rokov....obaja si budú robiť vodičák tak nech ho aj využijú. Budú ma voziť, budem mať výhľad....
Strihacia: A ty sama sa voziť nebudeš? Čo, necháš len ich šoférovať?
Kreslová: Ja nemám vodičák, nepotrebujem ho. Mám doma troch chlapov.
Strihacia: A aké auto chceš? Čo sa ti páči?
Kreslová: Chcela by som také, hm, vieš, tie veľké terénne autá uprednostňujem, a puberťákom, ako je Tomáš, to strašne imponuje, že sa v triede medzi spolužiakmi môžu takým parádiť. Nemám presne vybratý typ, ale niečo veľké. Budeme nimi môcť parkovať na chodníkoch, vieš, len tak na obrubníkoch a budem sa lepšie cítiť ako v obyčajnom aute....
Strihacia: ČOOO? To snáď nemyslíš vážne!! Neznášam tých nafúkancov, čo arogantne parkujú na chodníkoch a vlastne všade, kde sa im len zachce. Je to hrozne arogantné a sebecké a vôbec - toto sa ti páči?????
Kreslová: Jasné, mne sa to páči a vravím ti - puberťáci to potrebujú k imidžu. A okrem toho, keď pôjdeme v zime do Tatier, ľahšie sa do veľkého auta zbalíme.
Strihacia: A koľko krát za rok chodievate do tých Tatier?
Kreslová: Hm, raz ale to nevadí, hlavne že .... bla bla bla.... už si nepamätám čo rozoberali, preglgla som slinu, či tá žienka v tom kresle vážne myslí to, čo práve povedala. Nevedla som, či sa mám smiať nad tými názormi alebo sa zamyslieť. Urobila som to druhé...
A tak rozmýšľam, keď vidím každé ráno rútiace sa "veľké" autá ako vytrubujú, parkujú na chodníkoch, pchajú sa tam, kam by mali vystáť rad....či je toto pre niekoho zmyslom života.
Smutne len konštatujem, že asi áno. Pozor - iste nie sú všetci, ktorí vlastnia "veľké auto" takí, ale...zarazilo ma to. Týmto článkom neselektujem majiteľov terénnych áut na vyslovene a jedine arogantných a majiteľov "obyčajných" na slušných, ohľaduplných a pozorných. Možno sa niekomu z vás, ktorí tento článok čítate prihodilo, že vodič-ka "veľkého" auta bola mimoriadne bezohľadná, arogantná a že naozaj parkoval-a tam, kde by nemal-a. Tak presne na toto som chcela poukázať, vlastne len si tak zauvažovať.
Slováci už nemajú iné hodnoty len peniaze, peniaze alebo peniaze? Či možno imidž, silu, peniaze, tvárenie sa že sme bohatí, hranie sa na bohatých....
P.S. Keď budem mať veľa detí a veľa odpracovaných rokov, snáď si zarobím na autíčko mojich snov. Ja by som chcela Peugeot 407SW - tiež jedno z dlhších a možno aj väčších áut, ale parkovala by som v garáži.
