zhasnúť v detskej, a dívať sa na náš dedinský cintorín. Nakoľko je na kopci, mala som z okna krásny výhľad na "milióny svetielok" To boli len moje chvíle, tajomné a krásne...lebo všetko blikalo, mihotavo, farebne, každý večer až do Vianoc...
Keď už dieťa nie som, a z detskej izby je rodičovská spálňa, tak sa na svetielkovanie dívame aj s manželom,a už len z vlaku.
Aj tento víkend, urobili sme otočku Bratislava - Rožňava, až na Paču vlastne, a v nedeľu večer, cestou do Bratislavy sme v kupé zhasli, vlastne nešla elektrika-aj pán sprievodca povedal že si môžme presadnúť, ale nám tá tma vyhovovala...
Nalepili sme si tváre na okno a predbiehali sme sa v tom, kto prvý zbadá "SVETIELKA".
Už ste to sledovali? Po trase dlhej 320 km, sledovať v každom meste a dedinke svetielka? Jasné že cintorín, a jasné že ľudia sa z toho neviem ako netešia, a už vôbec sa nepredbiehajú.... ale my sa ešte tešíme.
Ešte sú všetci, ktorých ľúbime tu s nami...Skoro všetci...tým druhým sme včera zapálili svetielka.
