Malý Damián sa narodil, ako som sa dnes dozvedela o mesiac skôr.... šikovný chlapec, podarilo sa mu to. Všetci sa tešia, videla som ho tento víkend prvý raz, bola som ho v Galante kočíkovať. Mala som čas, tak som zavolala Lucii, mojej prvej spolubývajúcej v Bratislave, ktorá sa medzičasom podobne ako ja vydala a má prvé dieťa...Damiána. Luci, čo robíš? Môžem prísť kočíkovať? "Ftírka", to akože ja, zavolala a Lucia sa potešila, (náhodou jej to padlo naozaj celkom vhod) že muža bude mať v robote a majú službu v baráku tak aspoň stihne umyť schody kým budem malého baviť. Tak aj bolo. V piatok som naklusala na rýchlik a bola som v Galante.
Malý je rozkošný, normálne klasické malé mimino, drobné a ťuťuli muťuli, aký si krásnučký, zaltučký, malinký, ahoj ja som Ani - mamininka spolubývajúca z Bratislavy, tu máš hračičku, páskované body, si naozaj krásne bábo, aj utierky na riťku som ti priniesla.... ale neprdká poriadne, nekaká tak ako by sme chceli aby kakal ale kaká kedy sa chce jemu a keď po dvoch dňoch nájde mamina plnú plienku tak dobreže nestrieľa ohňostroj...
Keď mi včera večer jeho tatino Milan rozprával čo s ním za tých 7 týžňov čo je na svete zažili, bolo mi raz do plaču raz do smiechu. Prečo ale píšem prvý článok môjho blogu práve o malom Damiánovi, ktorý ako som krátkym telefonátom práve zistila, nechce znova ani za nič zaspať (je 21:21 hod.)...je tento:
Rodičia boli s malým na kontrole, mal ťažké obdobie, popletený bol, cez deň chcel spať, v noci bol hore...mamina bola z toho hotová. Tak šli k lekárke na prehliadku, klasickú, ako sa chodí s malými detičkami, odmerať, odvážiť, chlapček pekne pribral, rástol len nie a nie sa vykakať. Tak šup do riťky špajdlu, na výter, či nemá nejakú infekciu.... v momente sa mu črievka pohli, a hanba-nehanba narobil u pani doktorky takú poriadnu "kopu" že mamina sa nestihla ani zahanbiť musela upratovať. O pár minút ďalšia šupa...to už ale vážne dochádzal smiech, mamina mala síce plienku v zásobe ale nečakala že to bude až taká rana...
A tak. Akosi to uhrali...
Novopečení rodičia dostali aj domácu úlohu, malému vziať moč. Hm, celkom jednoduchú úlohu, pomyslela som si. Vziať malému moč... Hej, ale malý nemá sedem mesiacov, ani rokov, ale sedem týždňov.
No viete si to predstaviť??? Nie že netušíte kedy si malý cikne, ani len šajnu nemáte o tom ako mu ten moč odobrať... Vraj toto by mali dávať do reality šou, ako narábať s takým malým kakajkom čo stále plače a keď práve papká netreba sa ho ani len dotknúť aby neprestal jesť lebo bude nervózny. A keď je nervózny a nedobre sa naje, nevie si odgrgnúť a ani neprdká... A tak ďalej... minule ležal a nacikal si kráááásnym oblúkom - tatko Milan bol riadne hrdý keď mi to rozprával - rovno na tváričku... no a odoberte mu moč....
Celkom jednoduchá úloha že?
Tak Damián, zážitkov s tebou bolo za deň aj pol v Galante dosť, som unavená idem sa na to vyspať.
pa.
