Účelom presunu 22 pilotov, 21 lietadiel a 84 príslušníkov leteckého personálu stíhacieho pluku na Slovensko bolo získať vzdušnú nadvládu nad povstaleckým územím, podporovať v bojoch vlastné pozemné jednotky a zároveň v týchto istých činnostiach brániť nemeckej Luftwaffe. Významnou úlohou stíhacieho pluku bolo chrániť pred útokmi nemeckých lietadiel letisko Tri Duby, ktoré bolo situované len 8 kilometrov na severozápad od Zolnej. Z Troch Dubov už temer tri týždne pôsobila povstalecká Kombinovaná letka pod velením npor. M. Šingloviča na pestrej zbierke archaických dvojplošníkov a zopár Messerchmittov Bf 109.
Budúce letisko Zolná bolo rekognoskované ako potenciálna vzletová a pristávacia plocha už v prvej polovici septembra dôstojníkmi slovenského letectva. Úmyslom bolo rozptýliť povstalecké letectvo mimo exponovaného letiska Tri Duby vzhľadom na neustávajúci záujem detašmánu nemeckej III. Kampfbeobachter Schule, umiestnenej na letisku Piešťany. Územie budúceho letiska od severu ohraničené obcou Zolná, na juhu meandrami potoka Hučava a na východe a západe hradskými bolo vtedy uznané ako spôsobilé pre činnosť stíhacích lietadiel.
Prvou bojovou akciou pluku bol nálet na letisko Piešťany, operatívne naplánovaný hneď na druhý deň po prílete. Piešťanské letisko t.č. hostilo odhadom 30 nemeckých lietadiel typov Ju-87 D-3, Bf 109 G-14 a prieskumných Fw 189 A-2. Vzhľadom na spúšť, ktorú dokázali aj nie veľmi skúsení žiaci nemeckej Leteckej pozorovacej školy spôsobiť na letisku Tri Duby týždeň dozadu, bola obdobná akcia s cieľom oslabenia Luftwaffe činom nanajvýš žiadaným.
Skupina čs. stíhačov na Zolnej popoludní 18. septembra 1944 pred samotným bojovým letom. Zľava npor. Chábera, ppor. Mráz, ppor. Loucký, ppor. Vaculík, ppor. Šrom, rtm. Dobrovodský, škpt. Klán a ppor. Motyčka.
Útok na piešťanské letisko, ako aj ďalšie pôsobenie stíhacieho pluku v Povstaní možno zhodnotiť ako úspešné. Do 25. októbra 1944, kedy zvyšné lietadlá odleteli naspäť na sovietske územie, čs. stíhači vykonali 563 operačných letov v celkovej dobe 376 hodín. Na konte mali okolo 25 zostrelených, poškodených a na zemi zničených nepriateľských lietadiel, veľké množstvo nákladných a obrnených vozidiel, postavení nepriateľských jednotiek a iné pozemné ciele. V boji ľahko vyzbrojených a minimálne pancierovaných Lavočkinov s nepriateľskými protilietadlovcami padli ppor. Vaculík, ppor. Mráz a ppor. Motyčka. Neskôr, keď letisko Zolná bolo nepoužiteľné z dôvodu jesenných dažďov a rozmoknutého trávnatého povrchu, stíhači operovali z núdzového letiska Rohozná pri Brezne a nakoniec zo samotného letiska Tri Duby. Bývalé letisko Zolná sa však za 60 rokov veľmi nezmenilo..
Pohľad na bývalé letisko od východnej cesty smerom na západ. Z týchto miest štartovali Lavočkiny smerom k obzoru. Na konci letiska vidno rad stromov tiahnúci sa popri bývalej západnej hradskej. Za zalesnenými vŕškami vidno obrysy Kremnických vrchov.
Pohľad od brehu potoka Hučava cez plochu bývalého letiska smerom na východ, na Poľanu.
Stíhacie lietadlá boli umiestnené a zamaskované proti leteckému prieskumu pod stromami v meandroch potoka Hučava v plytkých krytoch vyhĺbených za pomoci civilného obyvateľstva. Napríklad tu.
Potok Hučava dnes.
Starý pätník pri ceste, ktorá tvorila západný okraj letiska Zolná, si ešte pamätá rev motorov AŠ-82..
