Slovensko bolo začiatkom roku 1945 vedľajším bojiskom. Ruská januárová ofenzíva sa valila na strategickom smere Varšava-Berlín cez zasnežené poľské nížiny od Visly k Odre, na južnom smere Rusi dokončili obkľúčenie Budapešti a Nemci už mali za sebou druhý z troch neúspešných pokusov o jeho prelomenie. Dobýjať hornaté Slovensko nemalo ktovieaký strategický význam, ale po dvojmesačnej prestávke, ktorá nasledovala po trojmesačných bojoch o hrebene Karpát, sa v januári pohla fronta aj od zamrznutej Ondavy. Tanková brigáda a väčšina delostrelectva čs. armádneho zboru boli síce odvelené na podporu ruskej ofenzívy smerom na poľské Jaslo, ale zbor si po doplnení stavov mobilizáciou na čerstvo oslobodených územiach viedol pomerne úspešne a koncom januára sa prebojoval na dohľad od Liptovského Mikuláša.
V zúženom údolí Váhu, z juhu ohraničenom Nízkymi Tatrami a zo severu masívom Západných Tatier však narazili tri čs. brigády a sovietska 24. strelecká divízia na zdanlivo neprekonateľnou bariéru. Nemecká 320. divízia ľudových granátnikov, súčasť XXIX. zboru 1. tankovej armády, sa pevne uchytila na holých hrebeňoch severne a južne od Liptovského Mikuláša, v samotnom meste a na opevnených výšinách severne od Váhu. Nasledovali dva mesiace bojov, nepretržitej delostreleckej a mínometnej paľby, útokov a protiútokov pechoty v hlbokom snehu, v snehových fujaviciach a v mokrom snehu a bahne. Dominujúce výšiny boli opakovane dobyté, stratené, dobyté a znovu stratené, často niekoľkokrát v ten istý deň. Útočiaca pechota brodiaca sa snehom na otvorených pláňach bez možnosti úkrytu bola decimovaná mínometnou, delostreleckou a guľometnou paľbou. Mesto Mikuláš a okolité výšiny boli dobyté a znovu stratené v nemeckých protiútokoch. Až ruský postup v Poľsku a dolu údolím Oravy prinútil Nemcov začiatkom apríla evakuovať mikulášsku obrannú líniu kvôli ohrozeniu tylu a fronta sa posunula do Veľkej Fatry.
Holý hrebeň medzi Smrečanmi a Žiarom na východe a Jalovcom a Bobrovcom na západe tvoril chrbticu nemeckej obrany severne od Mikuláša. V doline naľavo pri útoku 30. marca 1945 zaviazli v bahne džípmi ťahané protitankové kanóny, čo znamenalo vytlačenie 1. brigády z Trsteného a Jalovca nemeckým protiútokom.
Pohľad spod kóty Nicovô na výšinu Háj. Opevnený svah a údolie Smrečianky tvorili prirodzenú obrannú líniu voči čs. a sovietskym jednotkám útočiacim od východu.
Pohľad z kóty Žiarsky diel ponad Žiar na bývalé nemecké obranné línie smerom na západ. Na tomto mieste mali postavenia delostreleckí pozorovatelia čs. zboru. Rozsiahly hrebeň medzi Žiarom a Jalovcom (J. je skrytý za hrebeňom v údolí) prekonala 3. čs. brigáda pri poslednom útoku a obsadila zalesnené výšiny v pozadí.
Trstenský diel (769 m), dominujúca výšina a ohnisko bojov na sever od Mikuláša západne od Smrečian. Pointe du Hoc má múzeum, Kóta smrti nad Duklou má rozpadajúci sa pomník, Trstenský diel má anténu mobilného operátora.
Pohľad z Trstenského dielu na juh, smerom na výšiny Nicovô a Háj. Kto ovládal Háj, ovládal prístupy k Liptovskému Mikulášu. Začiatkom marca obidve výšiny nakrátko dobyla a znovu stratila 24. strelecká divízia.
Hrebene mnohokrát preorané paľbou sú už desaťročia preorávané traktormi. Repka olejná rastie na miestach nemeckých zákopov.
Trstenský diel od severu. V pozadí Jánska dolina.
Cintorín dvetisíc čs. a sovietskych vojakov na výšine Háj. Ešte dva týždne a ak medzitým nepokosia, hroby sa stratia v májovej tráve. (Foto: Peter Baláž)
Nemecký vojenský cintorín vo Važci; sú na ňom pochovaní padlí od Popradu po Mikuláš. Cmiter je vzorne upravený a tráva je pravidelne kosená.
Nemí svedkovia bojov spred 63 rokov.
Fotky bez uvedenia autora: autor. (Foto: Martin Vrábel)
Odporúčaná literatúra:
K. Richter: Dobývaní domova I., 2005
A. Ressel: Šestnástimi krajinami za slobodou, 1978
Druhá svetová.sk: Liptovský Mikuláš - Pyrrhovo víťazstvo 1. čs. armádneho zboru
