--privet vsjem! byvam v meste Qarshi - cca 500km na JZ od Taskentu, nejakych 300km severne od afganskych hranic. V meste byva napodiv stvrtmiliona ludi, pricom to vyzera ako vacsia dedina. ked sme boli na pamatniku s lepsim vyhladom, zistil som ze ta dedina sa rozprestiera asi na 20x30km :)okolie mesta je rovina, polia a trochu vysadenych stromkov, no hlbsie v stepi je uz len trava, kde tu cudna dedina s domami zo suseneho blata a teren robi take zvlastne vlny, pripomina mi to Seelovske vysiny z berlinskej mapy sturmovika. V krajine sa pasu cierne ovce a divoko vyzerajuce kravy.kazde rano ficime daewoom do fabriky patriacej pod statny Uzbekneftegaz, ktora spracuva zemny plyn na etylen, ten na polyetylen a tak. komplex je cca 50km dalej na juh od mesta uprostred stepi. cestou tam aj nazad v aute fici kazeta - take ruske techno. Vstavam o 7:00 / prve dni to bol kill, ekvivalent 3:00 u nas. Zo fabriky ideme spat okolo piatej, v nedelu (a na MDZ) o druhej. Ideme do nejakej miestnej cafe restiky, uz je medzitym tma, do hotela a nasledne pracujem na nasej mape - obkreslujem lesy podla nascanovanej automapy 1:100 000. O jednej sa odkrakorim po par klikoch spat. Rano som pochopitelne troska.Ludia su fajni, vsetci hovoria po rusky a moja rustina sa prudko zlepsuje. Zenstiny su dost pekne a nosia cosi ako pestre zupany, hlavne tie starsie. Chlapi maju stare saka alebo pulovre, starsi nosia na hlave taku kockatu capicu. Niektori vyzeraju farbou pleti dost europsky, no niektori su tmavi ako certi.Jedlo je dobre, nie velmi odlisne od nasho ci bulharskeho, vzdy zacnu salatom, potom polievka, borsc, nejake hlavne jedlo, nejedia nozikom len vidlickou. velmi sa nehraju na hygienu, jeden vsetkym natrha chlieb alebo ocisti mandarinku. Maso, ryza, zelenina, zemiaky a tak, normalka. Ruske pivo Baltika, vodka Ekstra, sladke miestne vino, roznofarebne miestne malinovky.Boli sme v nedelu na trhu tak som fotil o 106, zenske sa na mne chichotali a chlapi usmievali. Predavaju tam saty, chlieb {placky}, ovocie zeleninu, surove maso, kindzaly, metly, cukriky, velke krystaly cukru, vselijake buoboviny, ryzu. Kupil som si pol kila obludnych hrozienok a skoro cele ich na izbe zozral, diali sa so mnou nasledne dost divne veci. Mam v chladnicke aj flasu nejakeho kysleho mlieka no netrufol som to zmiesat. A este som kupil {heh ze domov} asi kilo cukrikov za 10korun, no uz som do nich vliezol a co-to z nich pozil.Boli sme aj pri pamatniky Velikoj Otecestvennoj, ziadne nabubrele sovietske hrdinstvo lez socha schulenej starej zeny s napisom po uzbecky a anglicky - you will always be in my heart, my dear - a kovove platy s menami padlych a rokmi narodenia/konca podla provincii. skoro vsetko rocniky 1920 - 1926.V meste su siroke ulice bez krajnic, prekvapivo vela aut - vedu daewa {je tu niekde fabrika na ne} zigulaky, volgy a moskvice v roznom stadiu rozkladu. Neexistuje tu MHD, tak ludia sa vozia v minibusoch daewoo vzdy po 6 ludi. kedze su cesty siroke a bez pruhov, auta chodia aj v troch prudoch subezne a preventivne na seba potrubuju. cesty su dost hrb-b-bolate. domy su vsetky akesi sivohnede a max 4 poschodia ale vacsinou 1-2. vraj v lete by vodovod nevytlacil vodu vyssie.Dnes bolo tak 15st a pofukovalo, no predvcerom bolo 25 a slko prazilo ako u nas v juni. Po aprili vsetko vyschne a je suche do dalsieho roka. Ako znesu v otvorenej stepi 50st, ziaden tien a ziadna voda a ziadny dazd, to nechapem.maju tu akysi prezidentsky rezim, nie take zle ako vedla v Turkmensku ale ziadna vyhra to tiez nie je. priemerna mzda je okolo 80 -130 usd. Na rozdiel od Bulharska s o trochu vyssim prijmom je tu velmi cisto, popri cestach usilovne pracuju zenicky, zametaju, okopavaju stromky a na krizovatkach sa dolezito tvaria skupinky dopravakov v odporne ostrozelenych munduroch. Vojaci maju hnedopieskovozelene maskace roznych typov. Samotnu fabriku na hlavnej brane ostro strazia asi siesti pricom jeden chova na chrbte kalacha. zakadzym sa mi nedovercivo pozeraju do pasu, povolenia na vstup a skumavo si premeriavaju moju podobu s fotografiou z roku 2001, aj ked som tade isiel pred polhodinou na obed von. Po mojom "rachmat" /dakujem/ sa tvaria kamenne alebo pousmeju. Podvecer som siel s dvojmetrovym blondavym holandskym kolegom do mesta. Po vypytovani sme trafili na trh, kupil som si dalsie kilo hrozienok, porobili volake foto a cestou nazad sa ocitli v uplnej tme v neznamych koncinach, take staby dedinske ulice, decka hrajuce vybijanu, nizke domky, kvitnuce ceresne a babky v pestrom odeve sediace pre domami. Verejne osvetlenie samozrejme nefunguje. Po foteni ocka s hanbiacim sa synkom, dvoch ufulanych chlapcisk a treoch trkotajucich zenstin sme na akejsi ceste vzali taxika Daewo minibus plny priatelskych Uzbekov a po 500m nas vyklopil za pol dolara 200m od hotela. ....Nas uzbecky kolega v meste stretol priatela z универзитета, tak sme boli pozvani na veceru k nemu domov do rodiny. autiakom sme v uplnej tme manevrovali medzi nizkymi osumelymi panelakmi ktore nemaju vchodove dvere a vchod do bytu je normalne otvoreny, klucka je zvonku.v byte nas privitala vzhladna manzelka a dvaja kolegovia z roboty, neviem ci u neho byvaju? jedlo bolo vyberane a na pozadi v telke isiel rusky film s vojnovou tematikou z cecne. vraj v ocakavani 60teho vyrocia konca vojny ide na Каналъе Россия 60 vojnovych filmov za sebou, den po dni.Vyslo takisto najavo, ze domaci pan bol v 1985-87 prislusnikom sovietskych vysadkovych vrtulnikovych vojsk v Afganistane. Ich база bola v blizkosti pakistanskych hranic a poda tam casto bola, ako hovoril, оченъ горячая. Ich Ми два-четыре sa hnali 10m nad zemou na miesto urcenia a nasledne niekde v pustatine vyklopili osadku 8 soldatov z dvoch metrov na zem, obcas aj v mudzahedinskej palbe. Domaci pan operoval s akymsi bezzaklzovym rucnym delom, ktore pluvalo "vakuove" granaty. Nebol nikdy ani skrabnuty, no mnohi jeho kamarati-vysadkari boli raneni alebo padli.Potom sme zacali pripijat s typickymi ruskymi pripitkami, na zdravie, priatelstvo medzi narodmi, svetovy mier, rozvoj Uzbekistanu, Slovenska a Holandska {kolega je Holandan} no po poziti ucinnej kombinacie sladkeho vina, piva Baltika a vodky sa moje prekladatelske schopnosti nejak nastrbili no nakoniec sme uz ani neprekladali a prisaham, ze som doslova rozumel kolegovo venovanie v holandstine! Do toho v izbe intenzivne posobilo prave zobudene 1-rocne dievcatko pana domu s nezapamatovatelnym menom a srsala strelba z automatickych zbrani z televizora. Bol to nesmierne dobry vecer.
